Podľa vedcov nejde o dôsledok nadmerne aktívnej fantázie.
Otázka, odkiaľ pochádzajú sluchové halucinácie, ktoré trápia mnohých pacientov napríklad so schizofréniou, vedcov zaujíma už dlho. Výskumníkom z Číny a Spojených štátov sa ju možno podarilo rozlúštiť.
Autori štúdie, ktorá je uverejnená v časopise PLOS Biology uvádzajú, že sluchové halucinácie sú zrejme dôsledkom kombinácie dvoch odlišných porúch schopnosti mozgu spracovávať informácie.
Nejde teda podľa nich o dôsledok len nadmerne aktívnej fantázie.
Vo všeobecnosti platí, že keď chcú ľudia niečo povedať, ich mozog vyšle signál, ktorý potlačí zvuk ich interného monológu. To však neplatí v prípade ľudí so sluchovými halucináciami.
Štúdia tiež ukázala, že keď sa pacient pripravuje na vyslovenie slabiky, vnútorný monológ má dokonca tendenciu produkovať iný zvuk ako plánovanú slabiku.
Podľa výskumníkov sa navyše zvuk ich myšlienok nelíši od zvukov z okolia. Na to, aby rozlíšili realitu od sluchových halucinácií, musia pozorne sledovať dej okolo nich. Pacienti tak môžu niekedy strácať pojem o tom, čo sú ich myšlienky.
„Nová štúdia naznačuje, že narušené funkčné prepojenia medzi motorickými a sluchovými systémami v mozgu, sprostredkúvajú stratu schopnosti rozlišovať fantáziu od reality,“ uviedli autori pre EurekAlert.
Pozrite si aj súvisiacu archívu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
