Vyše 500 psychológov a psychiatrov sa podpísalo pod otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi. V texte opisujú, že majú obavu o ohrozenie demokracie na Slovensku. Hovoria, že Fico šíri konšpirácie a klamstvá a polarizuje spoločnosť. Psychologička Veronika Kolejáková vysvetľuje, prečo dala aj svoj podpis a k čomu môže viesť nenávistný prejav vrcholového predstaviteľa štátu.
V rozhovore sa dočítate aj:
Prečo sa podpísala pod otvorený list
Ako sa situácia na Slovensku zmenila od atentátu na Fica
Čo môžu urobiť ľudia pre upokojenie situácie
Či tu vidí pokusy o „majdan“, o ktorom hovorí premiér
Prečo ste sa rozhodli podpísať výzvu psychológov a psychiatrov Robertovi Ficovi?
Nie je to prvá výzva odborníčok a odborníkov, ktorú sme podpisovali v spoločensky závažných momentoch, keď nastalo prekročenie hraníc tolerovateľných prejavov a diskriminácie vo verejnom priestore. Aktuálny otvorený list považujem za dôkladne, vecne a slušne sformulované odborné stanovisko k neprijateľnej situácii hromadenia napätia a násilnej rétoriky, ktorá nás obklopuje.
Zhoršila sa podľa vás situácia na Slovensku po atentáte na premiéra?
Pokus o atentát na premiéra bol v poslednej dobe celkom určite jedna z najzávažnejších udalostí, spojenými s ohrozením pocitu bezpečia a stability, vnímaných pohľadom nás občanov a občianok.
Ľahostajnosť neprichádzala do úvahy, či už je nejaká osoba názorovo stotožnená s Ficovou politikou, alebo nie. No spôsob, akým bola situácia okolo atentátu a zdravotného stavu premiéra po ňom komunikovaná ešte viac umocnil nejasnosť diania a nedostatočné informovanie verejnosti mohlo pocit zneistenia a ohrozenia skôr eskalovať, než upokojiť situáciu.
Vnímam to ako precedens v pomere k závažnosti toho, čo sa stalo. Od tohto obdobia sa stalo zahmlievanie a utajovanie faktov čoraz častejším javom, či azda rovno taktikou v komunikácii vládnych predstaviteľov.
Ľudská myseľ je však prirodzene nastavená uzatvárať deje a hľadať odpovede na otázky. Vytvorilo sa tým pádom napätie a priestor na dohady, ktoré nemôžeme nikomu z verejnosti zazlievať, ľudia chceli realitu aspoň nejako uchopiť a rozumieť jej.
V posledných dňoch sa, naopak, potreba jasnosti plní až vrchovato – premiér otočil na veľmi jasnú a tvrdú rétoriku, ktorá priamo nabáda k násiliu a normalizuje agresiu.
Otvorený list poukazuje na závažnosť a nebezpečnosť výrokov a správania osoby v takom vysokom postavení, ktorá nemá z pozície autority len nárok vyjadrovať sa, ale najmä nesie zodpovednosť za dôsledky.
Bezohľadnosť voči možným negatívnym dôsledkom je zvyčajne známkou autoritatívneho a manipulatívneho správania a nedostatku sebareflexie. Práve k nej list vyzýva.
Je potrebné podľa vás vyjadrovať sa otvoreným listom k jednému politikovi?
V tomto prípade ide o tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, v praxi je na politickej scéne v podstate najvplyvnejší.
Komentovať jeho autoritatívne správanie je teda kľúčové a spätná odozva, ktorá cieli na porovnávanie s inými impulzívne sa prejavujúcimi osobami v politike len odkláňa pozornosť od závažnosti pozície, z akej spomínané výroky premiér vyslovuje. Prevzatie moci súvisí s prevzatím rovnakej miery zodpovednosti.
Má jeden politik, premiér, takú moc, že ovplyvňuje náladu a stav spoločnosti?
Môže ju mať v negatívnom a našťastie aj v pozitívnom zmysle. Atmosféra v spoločnosti tiež môže „ochorieť“, môže niesť znaky depresívneho prežívania ako nemožnosť radovať sa, bezmocnosť, prežívanie ťaživého pocitu viny, traumy (pocitu zamrznutia, odpojenia od reality, ktorá je neúnosná), či patologického skreslenia (zameranie sa na hľadanie nepriateľa, čiernobiele myslenie, štiepenie na dobré a zlé strany).
Príklon k autoritatívnym režimom poskytuje ľuďom len nedokonalú a prchavú ilúziu bezpečia, ponúka len možnosť prispôsobenia sa. Môžeme si to predstaviť ako detskú túžbu závisieť na dokonalom rodičovi, ktorý nás bude v skutočnosti mať rád, len ak splníme jeho podmienky a požiadavky.
Svoje potreby si v takto nastavenom vzťahu nenapĺňame sami, a teda nie sme sami sebou. To je prekážkou demokracie a slobody prejavu, ktorú sme si na Slovensku museli počas novembra 1989 vydobyť.
Verím, že ľudia stále stoja zachovanie skutočne demokratickej klímy a nedajú sa dlhodobo vyrušiť nabádaním k zastávaniu proti sebe postavených táborov a znevažovaniu menšín a iných zraniteľných skupín.
Ako môžeme situáciu zlepšiť? Čo môžu urobiť politici, médiá, bežní ľudia?
Politickí lídri a líderky, ktorí v ťažkých časoch dokážu ustáť vlastné emócie a zároveň komunikovať otvorene a pravdivo, vzbudzovať nádej namiesto katastrofických scenárov, inšpirujú ľudí k lepšej odozve, ako populisti, ktorí verejnosť sýtia polopravdami a dodávajú im popud k impulzívnemu správaniu rôznym zastrašovaním.
Rovnakú pozíciu môžu zaujať aj médiá a my všetci – informovať vecne, vytvoriť otvorený priestor na diskusiu, vyvažovať hejt prítomný na sociálnych sieťach živou komunikáciou, premýšľať o veciach spoločne, udržiavať navzájom spontánny kontakt a počúvať sa.
Robert Fico už na list reagoval a tvrdí, že ste politicky angažovaní a strácate tak na profesionalite. Čo na to hovoríte?
Dalo sa predpokladať, že sa voči listu objavia námietky spochybňujúce etickosť a profesionalitu, no súčasná psychológia a ostatné pomáhajúce profesie už na celom svete dávnejšie prešli transformáciou, steny našich poradenských pracovní a vedeckých konferenčných sál sa otvorili atmosfére v spoločnosti a civilizačným témam, ktoré nie sú len výhradne súkromné.
Doviedli nás k tomu globálne prítomné spoločenské zmeny, pracuje sa stále viac v teréne, priamo v ohniskách konfliktov a katastrof a nie len s jednotlivcami, ale celými skupinami. Zahŕňame do tohto procesu aj seba ako osoby, ktoré prežívajú súčasný svet a jeho problémy spolu s klientkami a klientmi.
Angažovanosť v témach, ktoré súvisia so širším kontextom, v ktorom je ukotvené prežívanie, je už normou profesie. Ani odborníci a odborníčky nedokážu u seba predísť ťaživým a zmiešaným pocitom, ale takéto prežívanie je normálne a najzdravšie je o ňom hovoriť a pozývať do podobného zdieľania aj ostatných. To je spôsob, ako vieme byť prítomní pre druhých, autenticky a pravdivo.
Nemôžeme a nechceme zastávať pozíciu neutrálnych a nedotknuteľných autorít, ktoré strážia staré objektívne pravdy a šermujú univerzálnymi osvedčenými metódami.
Hovorí tiež, že ide o pokus o „majdan“. Vnímate tu nejaké pokusy o „majdan“ či „zvrhnutie“ demokraticky zvolenej vlády?
Nie, nevnímam a nesúhlasím s týmto rámcovaním diania okolo protestov. Občania a občianky na základe svojho presvedčenia a najmä ústavného práva vyjadrujú hromadnými protestami nespokojnosť a zhrozenie nad zmenou spoločenskej klímy, ktorá v posledných mesiacoch a týždňoch eskaluje.
Je to autentický prejav odporu, spája sa v ňom nezávisle mnoho hlasov na základe spoločných hodnôt. To svedčí o zdravej odolnosti spoločnosti.
Ako by mali ľudia dbať o psychohygienu v takejto situácii, keď je dôležité, aby boli angažovaní, zaujímalo sa o politiku, ale zároveň, aby to na ich duševný stav nevplývalo negatívne?
V neistote a napätí sa v každodennom živote môžeme skúsiť zamerať na veci, ktoré vieme dokončiť a nad ktorými máme kontrolu. Môžu to byť hoci aj malé aktivity, krátkodobé plány a nápady. Momentálne je emočne skutočne náročné zvládať atmosféru, ktorá nás obklopuje, vyžaduje to veľkú emočnú prácu a týka sa to oboch zanietených strán.
Nenechajme sa zahltiť množstvom informácií, práve preto, že tempo udalostí eskaluje. Vysoká miera polarizácie si doslova pýta naše emócie, núti nás s nimi okamžite narábať bez toho, aby sme ich stihli riadne spracovať.
Preto by som odporučila, aby sme sa nezabudli zhlboka dýchať a dať si priestor na preskúmanie toho, čo cítime. Mali by sme vedomejšie rešpektovať všetky pocity, ktoré u seba zachytíme a zdieľať ich vzájomne s ľuďmi, v ktorých máme dôveru.
Máme na ne nárok, vrátane tých nepríjemných, ktorých sa v mnohých ohľadoch bojíme - hnev, bezmocnosť, zúfalstvo, smútok, hlboké znechutenie. Aj cez nespokojnosť a bolesť totiž podporujeme svoju dôstojnosť, práve tieto pocity k nám priamočiaro a silne prehovárajú a potvrdzujú, že sa nechceme takto cítiť.
Zaslúžime si úľavu, bezpečie a lepšie prostredie, ktoré nás obklopuje. Aj nepríjemné prežívanie a ťaživá skúsenosť môže mať svoj zmysel a byť príležitosťou na rast a zvýšenie odolnosti.
Robert Fico rokoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Pozrite sa, na čom sa zhodli:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
