Od októbra 2023 je Izrael v konflikte ako s Palestínou a hnutím Hamas, tak aj s Libanonom a hnutím Hizbaláh. Aktéri na Blízkom východe denne útočia na územia svojich nepriateľov a Západ sa obáva vypuknutia regionálnej vojny. Aktívny konflikt ovplyvňuje aj obyvateľov týchto krajín. Slovenka popísala, ako jej zmenil život.
V októbri 2023 vypukol konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas v Palestíne, ktorý sa postupne rozrástol do viacerých konfliktov Izraela s Jemenom, Hizbaláhom v Libanone či Iránom.
Na konci júla Izrael podnikol dva atentáty - na vojenského veliteľa Hizbaláhu Fuháda Šukru a na vysoko postaveného politického predstaviteľa Hamasu Ismaíla Haníju, ktorý bol práve v Iráne na diplomatickej návšteve. Po preventívnom útoku Izraela na Hizbaláh v nedeľu 25. augusta hnutie odštartovalo prvú fázu sľúbenej odplaty.
Diana Atzmon Weinberg žije v Izraeli už trinásť rokov. Na Blízky východ odišla zo Slovenska pre lásku k mužovi, no neskôr sa zamilovala do celej krajiny. V nej si aj založila rodinu. Vo svojej práci sa zameriava na boj s dezinformáciami, antisemitizmom a islamofóbiou.
V rozhovore sa dočítate aj:
Na čo všetko si Diana musela zvyknúť v Izraeli
Ako jej život ovplyvnilo vypuknutie konfliktov
Aká nálada prevláda vo verejnosti
Či plánuje ujsť z krajiny a vrátiť sa na Slovensko
Presťahovať sa cez polku sveta musel byť pre vás kultúrny šok. Ako sa líši Slovensko od Izraela?
Izrael je zmesou rôznych kultúr. Ja som zakotvila v tej telavivskej, ktorú by som definovala ako veľmi tolerantnú na naše slovenské pomery. Čo sa týka celého Izraela, žijú tu spolu židia, moslimovia, kresťania, drúzovia, samaritáni a mnoho ďalších menšín. Ľudia sú tu však veľmi tolerantní, zhovorčiví a milí. Vedia byť však aj drzí a dupnúť si, keď sa im niečo nepáči. Vtedy nastupuje aj ich temperament. Ak niekto nerozumie hebrejsky, človek si myslí, že sa Izraelčania stále hádajú.
Veľa vecí tu funguje inak ako v Európe. Napríklad u právnika vyjednávate cenu. U lekára sa nikdy nedáva do daru káva alebo bonboniéra a na narodeninové oslavy sa nenosia darčeky. Na stretnutia sa zase mešká aspoň 15 minút a na návšteve sa nevyzúvate.
Ja sa považujem za veľmi prispôsobivého človeka, čiže na zmenu som si zvykla, ale taktiež som veľmi hrdá na svoj slovenský pôvod. Ak sa niekto spýta na krajinu, z ktorej pochádzam, veľmi hrdo o nej rozprávam.
Z politického hľadiska Izrael nie je práve najstabilnejšou a najpokojnejšou krajinou na život. Sledujete politické a vojenské dianie, alebo sa od toho snažíte dištancovať?
Sledujem ho veľmi podrobne, pretože tým mám pocit, že mám veci viac pod kontrolou. Opak je však pravdou. Informácie prijímam z viacerých zdrojov, dokonca aj z Al Jazeery či priamo z iránskych alebo libanonských médií. Každý ma tú svoju pravdu a ten svoj naratív. Treba si ich vypočuť, aby som vedela odhadnúť ďalšie kroky.
Zároveň chodievam na prednášky odborníkov ohľadne iránskeho džihádu, islamu, či koránu. Začala som sa učiť perzštinu aj arabčinu a veľmi aktívne sa snažím sledovať situáciu. Pochopiť ju ale určite zaberie ešte dobrých pár desaťročí a mám pocit, že ani potom nebudem vedieť všetko. Preto ma vždy fascinujú takzvaní gaučoví odborníci, ktorí mi začnú na sociálnych sieťach nadávať a presviedčať ma o ich jedinej pravde.
Arabsko-izraelský konflikt a celkovo vzťahy na Blízkom východe sú veľmi komplikované. Jednoduché pravdy sú výsadou dezinformátorov, preto doposiaľ neviem dať jednoznačné odpovede na niektoré otázky a nemám odvahu sa k istým témam jednoznačne vyjadriť.
View this post on Instagram
Situácia na Blízkom východe sa do povedomia západnej verejnosti dostala najmä začiatkom októbra, keď vypukol konflikt medzi Izraelom a Palestínou. Ako tieto udalosti zmenili váš život?
Po vypuknutí vojny som sa prvýkrát stretla s veľmi silnými formami antisemitizmu, a to aj zo strany mojich známych, ktorých som považovala za inteligentných. Nebudem hovoriť konkrétne mená, pretože si nemyslím, že sú to zlí ľudia.
Do demonštrovania ich nenávisti k židom, respektíve Izraelčanom, ich doviedla ich nevedomosť o situácii či radikáli, ktorí sa im vyhrážali rôznymi formami a zakázali im so mnou spolupracovať na tvorbe obsahu na sociálnych sieťach. A možno z nejakého strachu o svoj vonkajší obraz, na ktorom im záleží viac, sa rozhodli so mnou jednať ponižujúco, a to v podstate len kvôli tomu, že som židovka žijúca v Izraeli.
Podobné správanie samozrejme človeka zamrzí, no v takých chvíľach je veľmi dôležité okolie. Ja mám skvelú rodinu, silného partnera a množstvo kamarátok so schopnosťami bútľavej vŕby. Taktiež pôsobím v mierovej organizácii HumanityPOV, ktorá združuje aktivistov rôznych náboženstiev, orientácií či farby pleti. Spoločne sa snažíme tento svet spraviť krajším. Čiže nie je dôležité to, ako ma vidia ostatní a ako so mnou jednajú, ale je pre mňa dôležité vedieť, kto som.
Vypuknutie vojny muselo mať vplyv aj na samotnú situáciu v Izraeli. Je v spoločnosti cítiť strach či neistotu?
Situácia v spoločnosti je opatrná, no život pokračuje ďalej. Aj keď cieľom teroru je docieliť strach a spôsobiť vysťahovanie obyvateľov Izraela, efekt je opačný. V dôsledku rastúceho antisemitizmu vo svete sa stále viac a viac židov sťahuje do Izraela, pretože sa v Európe necítia bezpečne.
Tento paradox sa ťažko vysvetľuje niekomu, kto vidí Izrael iba cez optiku správ. Izraelčania sú známi tým, že práve vo vypätých situáciách fungujú najlepšie a vedia sa spojiť a odolať, pretože nemajú na výber.
V centre Izraela nie je takmer nič cítiť, ale na severe sú opustené mestá a dediny, ktoré zostali po evakuovaných obyvateľoch a nevie sa, kedy sa budú môcť vrátiť do svojich domov.
Reakcie ľudí po celom svete sa líšia. Zatiaľ čo západní politici verejne podporujú Izrael, ulice zaplnili demonštranti zastávajúci Palestínu. Ako sa Izraelčania stavajú ku konfliktom s Hamasom a Hizbaláhom?
Verejnosť sa stavia rôzne. Povedala by som, že asi väčšina nejako súhlasí a spolieha sa na rozhodnutia izraelskej armády. Potom je tu taká hlasnejšia menšina, ktorá nesúhlasí s ničím, čo spraví armáda. Sú to ľudia so západnými hodnotami, ktoré niekedy až hraničia s naivitou.
Ja ako človek, ktorý vyrastal mimo Blízkeho východu, im úplne rozumiem a v myšlienkach sa s nimi veľmi stotožňujem. Zároveň však vidím, že moje západné hodnoty majú na Blízkom východe fatálne následky a zisťujem, že sem, žiaľ, nepatria. Nemôžeme ho pozápadňovať, aj keby tak vyzeralo všetko krajšie a nádejnejšie.
Čiže okolie sa k tomu stavia podľa svojej miery informovanosti a podľa miery svojho dúfania v lepšiu budúcnosť.
Žiť v krajine, ktorá je v aktívnom konflikte, sa môže zdať nebezpečné. Ako reagujú vaši blízki zo Slovenska na súčasnú situáciu v Izraeli?
Keď 7. októbra vypukla vojna, moja mama bola práve u nás na návšteve. Bola úplne v poriadku a nebála sa, a to aj napriek výbuchom rakiet a explóziám. Vie, že Izrael má silnú armádu a perfektný systém civilnej obrany.
Moji blízki sú veľmi podrobne informovaní cez sociálne siete o každom mojom kroku a dianí v Izraeli. Vidia, že som v poriadku a že si dávam pozor.
V nedeľu si Izrael a Hizbaláh vymenil ďalšie masívne útoky. Počuli ste v noci explózie či sirény?
Ráno sme sa zobudili a cez aplikácie sme videli, že prebieha masívne ostreľovanie severu. To sa však deje každý jeden deň od 8. októbra. Je desivé na nás samých sledovať, ako sme si dokázali na túto katastrofálnu realitu ostreľovania zvyknúť.
Počas toho najmasívnejšieho ostreľovania manžel zobral nášho malého syna na pláž so slovami: „Ostreľujú iba sever a naša armáda je na nich pripravená.“ Ja som si uvarila kávu a iba som sledovala správy, či budú nejaké škody. Je to od nás naozaj veľmi ďaleko.
Čo je podľa vás kľúčom vyriešenia súčasného konfliktu na Blízkom východe?
Čim viac situáciu sledujem, tým viac som presvedčená, že jednoduché riešenie neexistuje. A to komplikované mi príde nerealizovateľné. Blízky východ a predovšetkým izraelsko-arabský konflikt bude fungovať na báze dočasného riešenia v neriešiteľnej situácii. Mier sa dá uzatvárať iba so stranou, ktorá mier ponúka.
Rovnako ako si v obchode s elektronikou nekúpite oblečenie, tak si u radikálneho teroristického hnutia nekúpite mier, pretože ho skrátka nemá vo svojej ponuke. A ak si niekto myslí, že šťastný a spokojný život Palestínčanom zabezpečí hnutie, ktoré zhadzuje homosexuálov zo strechy vysokých budov a ženám dáva jedine možnosť byť v kuchyni a rodiť deti, musí byť veľmi naivný.
U radikálov rovnako neexistuje ani koncept prehry. Buď vyhrajú, alebo zomrú pri pokuse o výhru. Smrť je ale tiež vnímaná ako výhra, pretože idú do neba za svojou povestnou odmenou.
Treba však rozlišovať radikálny islam a bežný islam. Paradoxne ľudia, ktorí ma obviňujú z islamofóbie, ju práve šíria.
Premýšľali ste nad odchodom z krajiny, keď je tam teraz situácia taká napätá?
Ak by som odchádzala zakaždým, keď je situácia napätá, tak som už aj na Havaji. Situáciu podrobne sledujem a na Slovensko sa chystám, až keď o tom rozhodnem ja sama.
Navyše, ak by prepuklo niečo naozaj veľké, čo by sa prelialo až do Európy, som presvedčená o tom, že šancu na prežitie mám väčšiu tu, vzhľadom na silnú armádu, protiraketový systém, bunkre na každom rohu a vyzbrojené civilné obyvateľstvo. Ale človek nemôže nikdy vedieť, kedy a kde príde jeho čas.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o nedeľných útokoch medzi Izraelom a Hizbaláhom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
