Napätie na Blízkom východe rastie. Izrael v odvete na útok Hizballáhu odpovedal atentátom na jedného z vodcov libanonského hnutia. K atentátu na lídra Hamasu Ismaíla Haníju sa zatiaľ nikto neprihlásil. Irán však zodpovednosť pripísal Izraelu a sľubuje odplatu. O možnom vývoji situácie sme sa rozprávali s expertom na Blízky východ Břetislavom Turečkom.
Kríza na Blízkom východe sa za posledné dni výrazne prehĺbila. Najnovšiu eskaláciu spustil útok Iránom podporovaného libanonského hnutia Hizballáh, ktorého raketa, aj keď zrejme omylom, v nedeľu zabila 12 detí na futbalovom ihrisku v Golanských výšinách. Izrael, ktorý čelí obvineniam z podobných prešľapov v Gaze, prisľúbil Libanonu odplatu.
Tá na seba nenechala dlho čakať. Izraelské vzdušné sily pri utorkovom nálete v Bejrúte zabili šéfa operačného veliteľstva Hizballáhu Fuáda Šukra.
Krátko nato sa objavila správa o atentáte na ešte väčšiu rybu. Po raketovom útoku v Teheráne zomrel vodca hnutia Hamas Ismaíl Haníja, ktorý z exilu riadil boje v Gaze proti Izraelu.
K atentátu sa zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, všetko však nasvedčuje tomu, že má izraelský rukopis. Iránsky prezident Massúd Pezeškiján vyhlásil, že Tel Aviv tento čin oľutuje a sľúbil odplatu.
Špirála násilia na Blízkom východe sa opäť roztáča a závisí najmä od hlavých aktérov, teda Iránu a Izraela, či budeme svedkami eskalácie konfliktu, ktorý ma potenciál prerásť do regionálnej vojny.
Konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom aktívne trvá už od októbra minulého roka. Hnutie útočí na izraelské vojenské ciele pod zámienkou, že podporuje Palestínu a Hamas.
Tragédia, ktorá sa stala na Golanských výšinách, nebola podľa odborníka na Blízky východ Břetislava Turečka z Metropolitnej univerzity Praha zámerná.
„Osobne nevidím logiku v tom, že by Hizballáh chcel zabiť arabsko-jazyčné drúzske (nábožensko-etnická komunita ľudí, pozn. red.) deti. Keby chcel, zaútočil by skôr na židovské deti žijúce priamo v Izraeli,“ uviedol.
Úmrtie drúzskych detí navyše komplikuje Hizballáhu situáciu. Drúzovia totiž žijú aj v Libanone a táto udalosť by mohla aj tam vyvolať napätie.
Je mnoho rôznych teórií, ako k tomuto masakru prišlo. Podľa odborníka mohla byť raketa buď zle zamierená, zlyhala počas letu, alebo ju zostrelila izraelská protivzdušná obrana.
Objavili sa tvrdenia, že Hizballáh popiera akúkoľvek vinu na tejto tragédii. Toto nedorozumenie však mohlo podľa Turečka vzniknúť pre zlé porozumenie vyjadrení či chybný preklad.
„Ak Izrael povie, že Hizballáh vypálil raketu a vraždil deti, tak Hizballáh mu môže oponovať s tým, že nevraždil. Hneď ako sa však povie, že išlo o raketu vypálenú z Libanonu a iránskej výroby, tak tomu by už Hizballáh mohol iba ťažko odporovať,“ vysvetlil.
Golanské výšiny, ktoré sa rozprestierajú na území Izraela, Libanonu, Jordánska aj Sýrie, však nie sú medzinárodne uznávaným Izraelským územím, aj keď si ho pripisuje. Považujeme ich za sýrske územie, ktoré Izrael okupuje od roku 1967.
„Drúzovia, ktorí tam žijú, poväčšine ani nemajú izraelské občianstvo a odmietajú ho. Kto toto občianstvo prijal, je dlhé roky bojkotovaný napríklad aj svojimi susedmi, ktorí to vnímajú ako kolaboráciu s okupantami,“ vysvetlil odborník.
Izrael sa však napriek tomu, že Golanské výšiny mu oficiálne nepatria, vyjadril, že bolo zasiahnuté jeho územie. Tureček dodal, že keď sa v nedeľu konal pohreb obetí útoku, izraelskí ministri a politici boli dokonca vyhnaní trúchliacimi z podujatia.
Tureček vysvetlil, že Hizballáh v skutočnosti nie je nejakou extrémnou silu, s ktorou nikto v Libanone nechce mať nič spoločné, ako ho vykresľujú niektoré európske médiá.
„Hizballáh má silné postavenie medzi libanonskými šiitmi (prívrženci jednej vetvy islamu, pozn. red.), no spojencov má aj medzi sunnitmi (prívrženci druhej vetvy islamu, pozn. red.) či kresťanmi. Nejde iba o ozbrojenú teroristickú zložku,“ vysvetlil. Hnutie je zároveň politickou stranou, má svojich ministrov a je súčasťou spoločnosti.
Hizballáh vznikol ako hnutie odporu na okupovanie Libanonu Izraelčanmi, ktoré trvalo od roku 1978 do roku 2000. Za ten čas sa z neho stala ozbrojená zložka, ktorá je momentálne silnejšia než libanonská armáda.
„Sami Izraelčania uznávajú, že Hizballáh je nesmierne silný a je súčasťou aj politickej scény. Pokiaľ sú sebakritickí, tak uznajú aj to, že Izrael v minulosti prispel k jeho vzniku,“ dodal Tureček.
Izrael hneď po tragédii na Golanských výšinách odpovedal raketovými útokmi, ktoré zasiahli územie Libanonu. Tým sa však jeho odplata nekončila. V utorok večer zaútočil raketami na Bejrút a zabil najvyššieho vojenského veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra.
„Odpoveď Izraelu musí byť tvrdá, aby dala najavo, že ak niekto zabíja ich ľudí, tak zaplatí. Aj Izrael, aj Hizballáh však boli varovaní Spojenými štátmi, Francúzskom, Anglickom a inými mocnosťami, aby to neprehnali a aby sa to nevymklo spod kontroly,“ uviedol Tureček.
Izrael preto podľa odborníka na víkendové udalosti odpovedá útokmi iba na vojenské ciele. Práve pri takomto útoku prišiel o život Šukr. Zameriavaním na vojenskú infraštruktúru Izrael až tak neriskuje eskaláciu konfliktu. Tá by práveže nasledovala, ak by sa zameral na civilné ciele.
Izrael čelí medzinárodným obvineniam, že pácha vojenské zločiny. Jeho premiér Benjamin Netanyahu je taktiež kritizovaný za to, že sa údajne snaží zmariť rozhovory a dohody s Hamasom a výmenu rukojemníkov.
Podľa odborníka mohol Izrael práve preto v stredu ráno spáchať atentát na vysoko postaveného politického predstaviteľa Hamasu Ismaíla Haníju.
„Vražda Haníju zapadá do toho, čo Izrael už dlho tvrdí, že sa bude snažiť o elimináciu najvyšších predstaviteľov Hamasu,“ povedal Tureček. Otázkou podľa neho je, do akej miery bolo načasovanie tohto atentátu zámerné.
Po týchto dvoch udalostiach podľa odborníka môže nasledovať ešte niekoľko odvetných akcií. Zvýšiť sa môže i počet povstaleckých útokov na okupačných vojakov. Je tiež možné, že sa do konfliktov aktívnejšie zapojí Irán. Atentát na Haníja ho ponížil, keďže ukázal, že nevie zaistiť ochranu svojich zahraničných návštev.
Podľa Turečka nie je v záujme Izraela vyvolať rozsiahlu konfrontáciu okrem Hamasu navyše aj s Hizballáhom. Už teraz ho vojensky aj ekonomicky zaťažuje vojna v Palestíne.
Ak teda nedôjde k ďalšiemu incidentu podobnému tomu, pri ktorom zomreli deti na Golanských výšinách - teda k útoku na civilné ciele a následnej tragédii, vyhrotenie situácie nás podľa Turečka pravdepodobne nečaká.
„Obe strany musia naďalej reagovať zodpovedne, aby nedošlo k tomu, že sa situácia vymkne spod kontroly,“ dodal odborník.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o plánovanej odvete Izraela:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
