V nedeľu 25. augusta Izrael podnikol preventívny útok na Hizbaláh. Ten sa mu odplatil namierením stovky striel na vojenské ciele. To však malo byť iba prvou fázou odvety za daný útok a za atentát na veliteľa vojenského hnutia. Irán navyše zatiaľ na atentát na svojho hosťa z Hamasu neodpovedal. Podľa odborníka ide o naťahovanie konfliktu. Ten by ukončilo prímerie v Gaze.
Situácia na Blízkom východe sa opäť vyostrila v nedeľu 25. augusta. Po týždňoch relatívneho pokoja medzi Izraelom a Hizbaláhom sa opäť dvihla miera násilia. Izrael započal takzvaný preventívny útok smerovaný na Libanon a na Hizbaláh. Podľa odborníkov bol najväčším od vypuknutia konfliktu v roku 2006.
Hizbaláh na seba s odpoveďou tentokrát nenechal dlho čakať. Za ostreľovanie, no i za atentát na najvyššieho vojenského veliteľa hnutia Fuáda Šukra z konca júla, vystrelil na jedenásť izraelských vojenských cieľov 320 rakiet. Taktiež vyhlásil, že ide iba o prvú fázu odvety.
Počas uplynulých týždňov prebiehali diplomatické stretnutia a debaty o zastavení konfliktu v Gaze. Tie sa však zatiaľ javia neúspešne. Je možné, že ako Hizbaláh, tak aj Irán s odpoveďami na atentáty čakali práve na výsledky týchto diskusií.
„Hizbaláh by možno počkal s odpoveďou aj dlhšie, keby nebolo preventívneho útoku zo strany Izraela,“ uviedol odborník na Blízky východ Attila Kovács
Vojenské hnutie sa však podľa neho naďalej snaží udržať konflikt pod kontrolou a predísť vypuknutiu rozsiahlej vojny. Atentát a vojenský útok však nemohol nechať bez odozvy.
Ciele svojho útoku skupina taktiež predpovedala. Približne pred dvoma týždňami totiž zverejnil video z ich dronov, ktoré tieto vojenské objekty ukazovalo. „Avizovali, že vedia, kde sa nachádzajú dôležité vojenské miesta, na ktoré plánovali zaútočiť,“ vysvetlil Kovács.
Odborník nepredpokladá, že plánovaná druhá fáza odvety bude zameraná na civilné ciele.
Podľa neho sa takmer nikto na Blízkom východe nesnaží o rozpútanie globálnej vojny. „To však neplatí pre niektorých členov izraelskej vlády,“ poznamenal. Izrael podľa neho vidí iba jeden spôsob vysporiadania sa s konfliktom, a to je prostredníctvom vojny.
„Osobne si však nemyslím, že toto povedie k vyriešeniu tejto situácie. Práve naopak, iba to destabilizuje už aj tak napäté vzťahy,“ myslí si Kovács.
Deň po atentáte na Šukru Izrael spáchal ďalší atentát na vysoko postaveného politického predstaviteľa Hamasu Ismaíla Haníju, ktorý bol práve v Iráne na diplomatickej návšteve. Irán taktiež prisľúbil odvetu, no zatiaľ nepodnikol žiadne významné vojenské kroky.
Kovács poznamenal, že v momentálnom konflikte je paradoxne práve Irán najracionálnejší a najuváženejší. „Nový iránsky prezident je predstaviteľom umiernenej politiky a chce sa vyhnúť konfrontácii,“ vysvetlil. Atentát na Haníju však nemôže nechať bez odozvy.
„Nikto nevie, kedy a v akej podobe daná odpoveď príde. Pravdepodobnejšie však je, že nepríde priamo od Iránu,“ uviedol Kovács. Irán totiž môže jednať prostredníctvom Hizbaláhu či iných spojencov, ktorých má napríklad v Iraku či Sýrii.
Útoky taktiež nemusia byť podľa odborníka zamerané na izraelské objekty, ale cieľmi môžu byť aj americké základne. Je taktiež možné, že daná odveta príde v podobe diplomatických krokov.
„Väčšina aktérov nechce vypuknutie veľkej vojny, no rozhodujú politici,“ povedal Kovács a zároveň dodal, že v pozadí sa odohráva veľa politických hier, do ktorých nevidíme.
Už teraz tvoria Spojené štáty tretinu flotily vo východnom Stredomorí. Ak by na Blízkom východe vypukla rozsiahla vojna, americká armáda by sa do nej musela zapojiť. „Podstatnejšie však je, aby sa medzinárodní činitelia snažili o vytvorenie prímeria, lebo to je kľúčom celého riešenia,“ poznamenal odborník.
Od začiatku konfliktu Irán, Hizbaláh a aj ďalšie milície, ktoré útočili na Izrael, vyhlasujú, že vo chvíli, keď sa uzavrie prímerie v Gaze, tak zastavia svoje vojenské útoky. „Je síce otázne, či by toto slovo dodržali, ale minimálne na úrovni diplomacie je jasné, že prímerie by tieto konflikty vyriešilo,“ doplnil Kovács.
Vypuknutie rozsiahlej vojny by totiž nemalo negatívne následky len na Blízky východ a samotný Izrael. „Prejavilo by sa to aj u nás, a to ekonomicky, politicky a v oblasti migrácie a utečencov,“ uviedol odborník. Aj preto Západ taktiež nechce, aby situácia narástla do takýchto rozmerov.
Napriek tomu, že takmer všetky skupiny a štáty na Blízkom východe a aj medzinárodní činitelia nechcú regionálnu vojnu, šanca na jej vypuknutie nikdy nie je nulová. „Stačí, aby jedna strana tlačila na eskaláciu terajších konfliktov,“ poznamenal Kovács.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o nedeľných útokoch medzi Izraelom a Hizbaláhom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
