Testovanie nových liekov a vakcín trvá roky, niekedy aj desaťročia. V dnešnom svete rýchlo sa šíriacich ochorení sa vedci museli obrátiť na riskantné a kontroverzné riešenie. Zbierajú dobrovoľníkov, ktorých následne zámerne infikujú potenciálne smrteľnými vírusmi, parazitmi či baktériami.
Skupina mladých dospelých sa v roku 2017 dobrovoľne prihlásila v Jennerovom inštitúte Oxfordskej univerzity k tomu, aby jej členov napadli komáre prenášajúce maláriu. Cieľom je otestovanie novej vakcíny proti tejto infekcii, píše BBC.
Každý dobrovoľník bol zavedený do laboratória. Na stole stál malý hrnček s gázovým krytom navrchu. Vnútri bolo päť komárov dovezených zo Severnej Ameriky, ktoré boli infikované parazitom malárie.
Dobrovoľník položil ruku na hornú časť hrnca, aby sa komáre mohli pustiť do práce, prehryzli kryt a dostali sa do dobrovoľníkovej kože. Keď hmyz nasával krv svojej ochotnej obete, sliny, ktoré komáre používali na to, aby sa ich jedlo nezrážalo, mohli zaniesť parazita malárie do rany.
Vďaka experimentu sa ukázalo, že vakcína je na 80 percent účinná pri prevencii malárie a stala sa druhou vakcínou proti malárii v histórii, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučila na použitie.
Experimenty na ľuďoch môžu znieť nebezpečne, možno dokonca bezohľadne. Je to však prístup, ktorý sa v posledných desaťročiach stal populárnym v medicínskom výskume. Ukázalo sa, že sa vypláca.
„Za posledných 20 rokov došlo k pozoruhodnej renesancii experimentov na ľuďoch,“ uviedol profesor vakcinológie a riaditeľ Jennerovho inštitútu Adrian Hill. „Modely experimentov boli použité na všetko od chrípky až po Covid-19. Sú naozaj dosť dôležité.“
Teraz sa vedci snažia úmyselne infikovať dobrovoľníkov čoraz väčším počtom chorôb – a to všetko v nádeji, že vyvinú stále účinnejšie vakcíny a liečby. V experimentoch použili patogény ako Zika, týfus a cholera. O ďalších vírusoch, ako je hepatitída C, sa hovorí ako o budúcich kandidátoch.
Hoci neexistuje centrálny register testov na dobrovoľníkoch, Hill odhaduje, že prispeli k najmenej tuctu vakcín za posledné dve desaťročia. Zástancovia veria, že výhody týchto štúdií jednoznačne prevažujú nad rizikami, ak sa uskutočnia v správnom prostredí.
Niektoré nedávne štúdie však prekročili hranice lekárskej etiky a hŕstka špičkových vedcov sa už teraz cíti nepríjemne z rýchlosti, s akou sa v súčasnosti zavádzajú kedysi tabuizované experimenty.
Vedci tvrdia, že ak sa experimenty robia správne, môžu fungovať aj ako systémy včasného varovania. Umožňujú výskumníkom byť pohotoví, testovať vakcínu na rôznych typoch ľudí a upozorňovať na prípadné úskalia v zložení vakcíny.
Keď sa diskutovalo o testovaní na ľuďoch, vedci už dlho hovorili o potrebe spoľahlivej liečby v prípade, že sa veci pokazia. Jennerov inštitút začal úmyselne vystavovať ľudí malárii v roku 2001, kedy už existovali účinné antimalarické liečby tejto choroby.
Niektorí vedci sa však obávajú, že etické červené čiary budú rozmazané, keď sa začnú používať choroby bez dostupnej liečby.
Problémy predstavuje aj otázka platby. Etické komisie v krajinách s vysokými príjmami vo všeobecnosti odporúčajú, aby boli dobrovoľníci za svoj čas odmeňovaní, no platba by nemala byť dostatočne vysoká, aby pôsobila ako finančný stimul.
Ide o krehkú rovnováhu, ktorá má zabezpečiť, aby sa dobrovoľníci prihlásili zo správnych dôvodov (ako je láska k lekárskej vede alebo jednoduchý altruizmus), a nie preto, že by potrebovali rýchle peniaze.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o klesaní zaočkovanosti:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
