Proces starnutia podľa štúdie prechádza dvoma vlnami, ktoré so sebou nesú zásadné zmeny. Naznačujú napríklad, kedy by sme mali začať budovať svalovú hmotu, pokiaľ sme to zanedbali v skoršom veku.
Starnutie človeka neprebieha tak, ako sme si doteraz mysleli. Dokazuje to nový výskum vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorí v štúdii publikovanej v odbornom magazíne Nature Ageing dospeli k záveru, že starnutie nie je postupný a zdĺhavý proces, ale prichádza skokovo.
Stále je to dobré, zatiaľ sa držím, hovoríme si. A potom zrazu, akoby cez noc, vyskočia vrásky, začne sa vynárať pocit únavy, objavujú sa rôzne neduhy. Tento pocit poznajú mnohí ľudia a nová štúdia im teraz dáva za pravdu, píše portál denníka The Guardian.
Objasnil to výskum, ktorý skúmal ženy a mužov vo veku od 25 do 75 rokov. Zaujímal sa o molekuly, napríklad proteíny, metabolity, ribonukleovú kyselinu a mikróby, baktérie, vírusy, huby žijúcich v črevách a v koži. Celkovo sledovali viac než 135-tisíc rôznych molekúl a mikroorganizmov u viac než stovky ľudí, ktorých monitorovali niekoľko rokov.
Na základe preskúmania obrovského množstva dát vedci nakoniec urobili objav, ktorý zmenil doterajšie nazeranie na proces starnutia.
Výskum zistil, že starnutie nie je lineárny proces. Až 81 percent molekúl a mikróbov sa totiž nevyvíja, nemení nijak postupne. Prudko „zostarnú“ predovšetkým počas dvoch konkrétnych období nášho života.
„Nevyvíjame sa postupne, ako ide čas. Existujú momenty drastických zmien,“ konštatuje v rozhovore pre denník La Vanguardia Michael Snyder, hlavný autor štúdie.
Proces starnutia podľa štúdie prechádza dvoma vlnami, ktoré so sebou nesú zásadné zmeny. Prvá nastáva okolo 44. roku nášho života, druhá okolo šesťdesiatky.
Obidva vekové body naše starnutie posúvajú takpovediac skokovo, ich prejavy sú však odlišné - cielia na dve rôzne skupiny molekúl a mikróbov.
Vedcov rytmus starnutia prekvapil. Doteraz si mysleli, že telo človeka završuje zrelosť okolo tridsiatky a že potom začíname starnúť viac-menej lineárne.
Rovnako ich prekvapil vek, ktorý prináša prvý „výbuch“ starnutia, teda 44 rokov. Najprv si autorský tím štúdie dokonca myslel, že výsledky sú skreslené nástupom menopauzy u žien. To však zmietli zo stola, keď sa k rovnakým výsledkom dopracovali aj v prípade mužov.
Táto prvá vlna priniesla zmeny, ktoré sa týkali molekúl súvisiacich s kardiovaskulárnym zdravím a so schopnosťou metabolizovať kofeín, alkohol a tuky, rovnako so zdravou kožou a svalmi.
Druhý silný nástup starnutia prichádza okolo 60-tky a týka sa molekúl, ktoré sa podieľajú na imunitnej regulácii, metabolizme sacharidov, na fungovaní obličiek. Aj tu sa zmeny týkajú tiež zdravých svalov, kože a kardiovaskulárnej kondície.
Snyderov tím priznáva, že na otázku, prečo sa do starnutia vpisuje tak silno práve 44 a 60 rok života, nateraz nemá odpoveď. Zistenia však môžu mať významný vplyv na rozhodnutia ľudí v súvislosti so životným štýlom.
Naznačujú napríklad, kedy by sme mali začať budovať svalovú hmotu, pokiaľ sme to zanedbali v skoršom veku. Pretože výskum naznačuje, že po štyridsiatke klesá naša schopnosť vyrovnať sa s alkoholom, mali by sme po prekročení tejto hranice jeho konzumáciu výrazne obmedziť. To isté platí aj pre pitie kávy.
„A keď vieme, že po šesťdesiatke nám začína odchádzať metabolizmus cukrov, je s tým možné niečo robiť, upraviť jedálniček,“ dodal Snyder.
Autorský kolektív svoje zistenia považuje za prelomové, jedným dychom však dodáva, že ide stále iba o začiatok. Poukazujú na niekoľko limitov, ktoré ich práca mala, zahŕňala totiž relatívne malú vzorku. Jej pokračovanie by malo dobrovoľníkov sledovať po dlhší čas než 6 rokov a 10 mesiacov, ako to bolo v prípade aktuálne diskutovanej štúdie.
Napriek tomu si podľa autorského kolektívu existencia tak výrazných nárazových zmien zaslúži, aby boli zohľadnené v životných návykoch - v skladbe jedálnička aj v starostlivosti o telo.
V priloženom videu si môžete pozrieť rozhovor s kardiologičkou o starnutí ciev.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
