Severoatlantická aliancia (NATO) neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg pre agentúru AP. Reagoval tak na aktuálne vyhlásenia, že niektoré západné krajiny takéto nasadenie zvažujú, informuje TASR.
„Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine,“ vyhlásil Stoltenberg.
Slovenský premiér Robert Fico pred neformálnym stretnutím v Paríži za účasti lídrov viac než 20 členských štátov EÚ a NATO povedal, že niekoľko krajín týchto blokov zvažuje, že na základe dvojstranných dohôd s Ukrajinou na jej územie vyšle svojich vojakov.
SR sa podľa Fica do tohto projektu nezapojí, jeho vláda však bude rešpektovať, ak k tomuto kroku pristúpi niektorý z členských štátov EÚ a NATO.
Český premiér Petr Fiala, ktorý Ficove víkendové vyjadrenia o koreňoch vojny na Ukrajine kritizoval, v utorok zdôraznil, že ČR určite nechce vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. Plány na nasadenie vojakov poprel aj predseda poľskej vlády Donald Tusk.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na záver konferencie v Paríži v reakcii na novinársku otázku vyhlásil, že nevylučuje v budúcnosti nasadenie francúzskych pozemných jednotiek na Ukrajine.
„Na oficiálnom nasadení pozemných jednotiek v súčasnosti nepanuje zhoda,“ uviedol francúzsky líder. Na dosiahnutie toho, aby Rusko nemohlo zvíťaziť v útočnej vojne na Ukrajine, však nie je nič vylúčené, dodal. Odmietol spresniť, ktoré krajiny zvažujú vyslanie vojakov. Macron tiež zdôraznil, že v tejto veci uprednostňuje zachovanie "strategickej nejednoznačnosti".
Hoci Stoltenberg odmietol vojenskú operáciu Aliancie, Rusko podľa neho vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, čím hrubo porušuje medzinárodné právo.
„Podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo brániť sa a my máme právo podporovať ju pri presadzovaní tohto práva,“ dodal šéf NATO.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia. Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.
Myšlienka nasadenia pozemných síl bola doteraz tabu vzhľadom na to, že NATO sa usiluje zabrániť väčšiemu vtiahnutiu sa do vojny, keďže Rusko má jadrové zbrane, vysvetľuje agentúra AP. Dodáva však, že od začiatku ruskej invázie pred dvoma rokmi poskytli jednotlivé štáty Ukrajine postupne pokročilejšie zbrane.
Vojenská pomoc Ukrajine je aj jednou z tém stretnutia lídrov krajín v Prahe. O začiatku summitu informoval reportér Adel Ghannam.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
