Ukrajina v bojoch s Rusmi momentálne ťahá za kratší koniec. Ruská armáda, povzbudená meškaním západnej pomoci pre Kyjev, sa snaží zo situácie vydolovať čo najviac. Podľa vojenského analytika Jiřího Vojáčka však Rusi pri snahe dobyť ďalšie kľúčové mestá mohli naraziť na svoje limity.
Bez vzopätia Európy a Severoatlantickej aliancie Ukrajina prehrá vojnu. Volodymyr Zelenskyj zúfalo prosí spojencov o ďalšie zbrane. Partneri prikyvujú, ale reálne nereagujú. Pravú náladu medzi spojencami mala odkryť bezpečnostná konferencia v Nemecku.
Mnohí západní analytici sa zhodujú, že NATO prechádza najväčšou krízou od začiatku vojny. Ruská armáda sa to snaží čo najviac využiť a po dobytí Avdijivky tlačí na ukrajinských obrancov na troch miestach frontu zároveň.
Záver minulého týždňa podľa analýzy denníka The Times v plnej nahote ukázal, v akej fáze sa reálne nachádza konflikt Ukrajiny a Ruska.
„Bola to horká a zároveň symbolická porážka. Putin, ktorého videli, ako sa verejne usmieva pri Navaľného smrti, oslavoval dobytie Avdijivky. Poslal ruským vojakom búrlivé blahoželania a vyhlásil, že konflikt na Ukrajine je bojom nie na život, ale na smrť,“ píše britský denník v analýze.
Podľa nej si Ukrajina pripíše ďalšie prehry, pokiaľ jej partneri z Európy výrazne nepomôžu. Niektoré krajiny - na čele s pobaltskými štátmi - síce bijú na poplach, pre niektoré európske veľmoci je však obrana stále len vedľajšou témou.
Slabnúcu podporu Západu dokresľuje aj januárový prieskum YouGov a Datapraxis pre britský denník The Guardian, podľa ktorého verí vo víťazstvo Ukrajiny iba každý desiaty obyvateľ z 12 vybraných štátov EÚ.
V dôsledku nepriaznivého vývoja na bojisku a kolísajúcej podpory Západu sa čoraz častejšie vynára otázka, či bude Kyjev schopný udržať územia, ktoré získal späť pri protiofenzíve.
To, že by sa Rusko uspokojilo so súčasnými územnými ziskami, je podľa českého vojenského analytika Jiřího Vojáčka nepravdepodobné. Najväčší zálusk si robia na dve veľké mestá, ktoré pre nich majú najvyšší strategický význam.
„Som presvedčený, že Rusi povedú ďalšiu ofenzívu v jedným z dvoch smerov. Na Charkov, pretože tam sídli veľká továreň na tanky, a druhým cieľom je Záporožie, v ktorom sa vyrábajú motory pre ruské lode a vrtuľníky. Rusi majú doteraz problémy s nahradením týchto zdrojov,“ vysvetlil vojenský analytik.
„Meškajúce dodávky bezpečnostnej pomoci Ukrajine zo Západu zrejme pomáhajú Rusku spúšťať na niekoľkých miestach frontu oportunistické ofenzívne operácie, vďaka čomu sa mu darí vyvíjať na ukrajinské jednotky tlak z viacerých smerov,“ zhodnotil v noci na pondelok Inštitút pre výskum vojny.
Zdôraznil však, že si treba uvedomiť, že všetky úspechy, ktoré ruská armáda na Ukrajine dosiahla, boli vždy za cenu obrovských strát. Dosiahnuť preto väčší prielom bude pre Rusov pri ich momentálnej stratégii mimoriadne náročné.
„Oni sú schopní jednorazovo koncentrovať veľké sily na jednom mieste, ale viesť takúto veľkú operáciu je niečo iné. Dobyť zo strategického hľadiska nepodstatnú Avdijivku je jedna vec, toto sa však Rusom len tak ľahko nepodarí,“ myslí si Vojáček.
Ako sa doteraz ukázalo, ruská armáda armáda nie je schopná viesť efektívne veľké vojenské operácie, pri ktorých sa vyžaduje perfektná spolupráca jednotlivých zložiek armády.
„Hovoríme o multidoménovej operácii, do ktorej sa zapájajú všetky zložky armády. To znamená, že letectvo v súčinnosti s delostrelectvom umlčí protileteckú obranu, potom nastúpia prieskumné jednotky a špičkové mechanizované jednotky, ktoré nepriateľa obídu a napadnú zo zálohy. Toto však ruská armáda momentálne nedokáže. Chýbajú jej špičkoví velitelia aj modernejšie vybavenie,“ vysvetlil vojenský analytik.
Vzhľadom na to, že ide o opotrebovávaciu vojnu, rozdiel vo veľkosti Ukrajiny a Ruska sa prejavuje čoraz viac. Rusko má 144 miliónov obyvateľov, teda štyrikrát viac ako Ukrajina.
Napriek tomu, že počas invázie stratila tisícky vojakov, Moskva si dala záležať na tom, aby ich takmer okamžite doplnila. Nedostatok vybavenia a munície je po prechode na vojnovú ekonomiku a dodávok z KĽDR tiež minulosťou.
Rusko vynakladá na vojnu tretinu svojho rozpočtu. Oprášilo staré vojnové fabriky, ktoré chrlia delostrelecké granáty a bojové vozidlá. Prioritou pritom podľa vojenského analytika nie je kvalita, ale kvantita.
„Rozbehnutie výroby so sebou prináša jedno negatívum. Vidíme totiž, že tie ruské zbrojovky úplne prestali modernizovať. Na bojisko tak posielajú staré verzie tankov a lietadiel. Napríklad Projekt stealth stihačky 5. generácie Su-57 sa prakticky úplne zastavil. Problémy s nedostatkom zdrojov dokazuje aj to, že na bojisko sa dostanú len jednotky modernejších tankov T-90M,“ priblížil Vojáček, zároveň však dodal, že pri momentálnom vývoji situácie na bojisku je pre Rusov stávka na kvantitu výhodná.
Po tom, čo sa Ukrajine vlani pri protiofenzíve nepodarilo preraziť ruské frontové línie na východe a juhu, sa Moskva snaží „drviť“ ukrajinské sily a Kyjev uvažuje o veľkej novej mobilizácii.
Ukrajinská armáda v súčasnosti čelí nedostatku vojakov aj munície. „Ak hovoríme o pechote, tak pomer je 7 : 1 (v prospech Ruska). Pri vojenských vozidlách je to 8 : 1 a pri delostrelectve 11 : 1,“ vyhlásil s odvolaním na spravodajské zdroje zástupca veliteľa tretej útočnej brigády Rodion Kudirašov. Dodal, že nedostatok munície nútil obrancov vyberať si medzi cieľmi.
Moskva si podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) uvedomuje, že prisľúbené európske dodávky delostreleckej munície sa zrejme začnú prejavovať až v strednodobom horizonte, pravdepodobne pred tohtoročnou jeseňou, a snažia sa čo najviac využiť situáciu.
Okrem toho sa invázne sily pokúšajú využiť obdobie pred nadchádzajúcim jarným odmäkom. Na Ukrajine sa blíži obdobie takzvanej rasputice, kedy zimná pôda v rovinách rozmrzne a stane sa blatistou a močiarnou, čo spomaľuje útočné operácie.
Ruské sily sa v súčasnosti snažia viesť najmenej tri ofenzívne operácie: v Avdijivke a jej okolí, pri Robotyne v Záporožskej oblasti a pozdĺž hranice medzi Charkovskou a Luhanskou oblasťou - najmä v smere na Kupjansk a Lyman, uviedli analytici.
Dobytie Avdijivky je najväčším územným ziskom Ruska na Ukrajine od ovládnutia Bachmutu v máji minulého roku, podľa ISW však okrem politických bodov ruskému prezidentovi Putinovi neprinieslo nejaké dôležité strategické víťazstvo.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že Avdijivka by nepadla, keby Kyjev dostal zbrane, ktoré meškajú, lebo americký Kongres neschválil veľký balík pomoci Ukrajine. Podľa vojenského analytika však ide iba o časť problému.
„Keby Ukrajinci dostali od USA stíhačky F-16 a väčší počet tankov, ich šanca na udržanie Avdijivky by bola väčšia. Nemyslím si však, že by to záviselo konkrétne od tohto rozhodnutia Kongresu pozdržať balík pomoci. Myslím si, že ide skôr o politické vyhlásenie. Kuleba sa takto na konferencii v Mníchove snažil vyburcovať západné štáty k ďalšej pomoci a myslím si, že sa mu to aj celkom podarilo,“ hovorí Vojáček.
Rusi podľa neho vyvinuli pri útokoch na zničené mesto takú veľkú snahu, že jeho ubránenie bolo možné iba za cenu obrovských strát. Podobná situácia pritom bola vlani v máji Bachmute a vtedajší veliteľ pozemných síl generál Olexandr Syrskyj čelil veľkej kritike za to, že nenariadil ústup skôr. Tej sa nevyhol ani teraz.
„Po stiahnutí sa objavila kritika z radov nasadených vojakov, že ústup bol chaotický a nepripravený a navyše prišiel neskoro,“ dodal vojenský analytik.
Podpora Ukrajiny medzi Európanmi zostáva široká, ale takmer dva roky po rozsiahlej invázii sotva 10 % teraz verí, že dokáže poraziť Rusko. Najviac ľudí pritom podľa prieskumu YouGov pre The Guardian označilo za najpravdepodobnejší koniec vojny určitú formu „kompromisného urovnania“.
V porovnaní s rovnakým prieskumom spred roka sa tentoraz k možnosti, že „Ukrajina musí získať späť celé svoje stratené územie“ priklonilo menej Európanov.
Podľa Marka Leonarda z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) tým ľudia dávajú politikom najavo, že budú musieť zmeniť rétoriku ohľadom vojny.
Väčšina Európanov „zúfalo chce zabrániť ruskému víťazstvu“, ale neverí, že Kyjev môže vyhrať vojensky, povedal Leonard, čo znamená, že najpresvedčivejším argumentom pre čoraz skeptickejšiu verejnosť je, že pokračujúca pomoc „by mohla viesť k udržateľnému mieru, ktorý bude uprednostňovať Kyjev - skôr ako víťazstvo Putina“.
Januárový prieskum v 12 členských štátoch EÚ vrátane Francúzska, Nemecka, Maďarska, Talianska, Holandska, Poľska, Španielska a Švédska zistil, že ukrajinská protiofenzíva, rastúce obavy zo zmeny politiky USA a vyhliadky na druhé funkčné obdobie amerického prezidenta Donalda Trumpa živili pesimizmus ohľadom výsledku vojny.
Prieskum s názvom „Vojny a voľby: Ako si európski lídri môžu udržať verejnú podporu Ukrajine“ ukázal, že iba jeden z 10 Európanov z 12 skúmaných krajín verí, že Ukrajina vyhrá na bojisku, zatiaľ čo dvakrát toľko (20 %) predpovedalo víťazstvo Ruska.
Dokonca aj v najoptimistickejších členských štátoch prieskumu - Poľsku, Švédsku a Portugalsku - menej ako jeden z piatich (17 %) verí, že Kyjev by mohol zvíťaziť.
Vo všetkých krajinách prieskum ukázal, že najčastejším názorom, ktorý zdieľalo v priemere 37 % respondentov, bolo, že vojna sa skončí kompromisným riešením.
Vo Švédsku (50 %), Portugalsku (48 %) a Poľsku (47 %) respondenti skôr uviedli, že Európa by mala Ukrajine pomôcť brániť sa, zatiaľ čo v Maďarsku (64 %), Grécku (59 %), Taliansku (52 %) a Rakúsku (49 %) uprednostnili tlak na Kyjev, aby prijal dohodu. Vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Španielsku boli názory rozdelené rovnomernejšie.
Prieskum taktiež ukázal, že mnohí Európania čoraz viac považovali vojnu Ruska proti Ukrajine za niečo, čo sa ich priamo týka, pričom 33 % uviedlo, že mala väčší vplyv na ich krajinu - a na Európu (29 %) - ako vojna na Blízkom východe (v porovnaní s 5 %, ktorí uviedli opak v oboch prípadoch).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
