Nikto nechce, aby kotol vybuchol, no tlak je stále väčší a väčší. Na Blízkom východe sa zapaľuje jedna rozbuška za druhou. Po smrti troch amerických vojakov v Jordánsku sľubujú Spojené štáty ráznu odvetu. Čoraz hlasnejšie sa skloňuje ich konfrontácia s Iránom, ktorý stojí za militantnými skupinami v regióne. Otvorený konflikt by však znamenal veľký problém s celosvetovými dôsledkami.
Už aj tak vybičovanú atmosféru na Blízkom východe ešte viac natlakoval nedeľný útok dronom na americkú základňu v Jordánsku. Zomreli traja vojaci, desiatky ďalších sú zranení. Spojené štáty ukázali prstom na Irán a sľubujú dôslednú reakciu.
„Minulú noc sme stratili troch statočných vojakov pri útoku na jednu z našich základní. A my na to odpovieme,“ vyhlásil prezident USA Joe Biden.
Podľa spojených štátov za útokom stoja šiitské milície operujúce v Sýrii a Iraku. Podporovať ich má práve Irán. Ten však zodpovednosť odmieta. „Tieto skupiny neprijímajú objednávky od Iránu. Robia vlastné rozhodnutia a vlastné akcie,“ uviedol hovorca iránskej diplomacie Nasser Kanání.
Generál vo výslužbe Pavel Macko si myslí, že ak niekto dokáže ovplyvniť činnosť milícií, je to práve Irán. „Pravidelne ich používa na eskaláciu a deeskaláciu podľa toho, čo mu vyhovuje v rámci jeho mocenských záujmov v celom regióne,“ tvrdí.
Otázka znie, ako Spojené štáty zareagujú. To, že by sa vojensky pustili priamo do Iránu, zatiaľ analytici nepredpokladajú. „Dajú sa očakávať letecké a raketové údery, nie však proti Iránu, ale proti zástupným aktérom, ktorými sú šiitské milície. Dôjde k bombardovaniu tamojších základní, výcvikových stanovísk alebo čohokoľvek, čo Američania vyhodnotia ako cieľ odplaty,“ hovorí vojenský analytik Josef Kraus.
Blízky východ je od útoku Hamasu na Izrael od októbra minulého roka zrelý na výbuch. Pod kotol prikladajú militantné skupiny v Libanone či Jemene, ataky amerických pozícií vzrástli v Sýrii aj v Iraku. Útoky z rôznych dôvodov v okolitých štátoch predviedol aj Irán.
Otvorenú vojnu medzi USA a Iránom však podľa analytikov nechcú ani tieto dve krajiny. „Spojené štáty sa nechcú dostať do ďalšieho vojenského dobrodružstva na Blízkom a Strednom východe, nemajú s tým veľmi dobré skúsenosti. Navyše, blížia sa prezidentské voľby a vojna im nemusí príliš prospievať. Na druhej strane, Iránci ťahajú za kratší koniec povrazu. Vojenská konfrontácia s USA by mohla znamenať aj jeho koniec,“ vysvetlil Kraus.
Podľa Pavla Macka sa nedá vylúčiť, že príde nejaký „náhodný moment, ktorý donúti reagovať obe strany spôsobom, kde už nie je návratu“. Podotkol však, že je to málo pravdepodobné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
