V dobe sociálnych sietí a neustáleho návalu informácií je ťažké orientovať sa v tom, ktoré potraviny sú zdravé. Americký denník New York Times oslovil renomovaných odborníkov na výživu, ktorí vybrali desať najväčších mýtov o stravovaní. Vysvetlili aj to, prečo nie sú pravdivé.
Profesorka Sara Bleich hovorí, že štúdia potvrdila, že zelenina a ovocie aj v inej ako čerstvej podobe môžu byť rovnako zdravé. Podľa nej majú tieto formy jedla výhodu aj v tom, že ich môžete mať doma odložené dlhú dobu a nepokazia sa, takže máte po ruke stále niečo zdravé.
Vystríha však pred tým, že niektoré produkty môžu byť dochucované napríklad cukrom alebo inými prísadami. Je preto dobré si vopred prečítať zloženie výrobku.
V 40.tych rokoch minulého storočia vyšla prelomová štúdia, ktorá objavila súvis medzi tukmi a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Lekári preto vyvodzovali, že ak ľudia obmedzia mastné jedlá, radikálne sa zníži aj počet pacientov.
Mediálny ošiaľ viedol k tomu, že ľudia začali skúšať nízkotučné diéty a verili v zlepšenie zdravotného stavu. Následkom však bolo to, že výrobcovia začali nahrádzať kalórie z tukov bielou múkou a cukrom.
Lekár Vijaya Surampudi preto radí, že sa nemusíme vyhýbať všetkým tukom. Existuje viacero typov. Nasýtené sú skutočne nebezpečné a vedú k ochoreniam obehovej sústavy. No existujú aj zdravé tuky nachádzajúce sa v olivových a rastlinných olejoch, avokáde, orechoch a semenách.
Vyzdvihuje najmä tuky nachádzajúce sa vo vlašských orechoch, rybách a ľanových semienkach. Nielenže nie sú nebezpečné, ale naopak. Znižujú riziko ochorení.
„Ak uvidíte výrobok označený ako bez tuku, automaticky nepredpokladajte, že je zdravý. Namiesto toho uprednostňujte produkty s jednoduchými ingredienciami a bez pridaných cukrov,“ radí lekár.
Logika hovorí, že keď prijmeme viac kalórií ako zo seba vydáme, tak priberieme. Ak naopak spálime viac ako sme zjedli, tak schudneme. Takto to naozaj funguje, ale len v krátkodobom horizonte.
Výskum ukázal, že z dlhodobého hľadiska väčší príjem jedla nevedie k neustálemu priberaniu až k obezite. V skutočnosti nadváhu spôsobujú skôr konkrétne typy jedál a nie ich množstvá.
Najhoršie sú ultraspracované potraviny z rafinovaného cukru, cereálie, tyčinky, pečivo, limonády a sladkosti. Tieto potraviny môžu prispievať k zvýšeniu telesnej hmotnosti, pretože zaplavajú krvný obeh glukózou, fruktózou a aminokyselinami, ktoré sa premieňajú na tuk v pečeni.
Preto, ak si chcete udržať zdravú hmotnosť, nepočítajte kalórie, ale zamerajte sa na kvalitu jedla, ktoré jete.
Aj tento mýtus vychádza z predpokladu, ktorý znie logicky. Ovocie má veľa cukru a preto by sa mu diabetici mali vyhnúť.
Výskum však zistil, že to tak nie je. Niektoré štúdie napríklad ukazujú, že ľudia, ktorí konzumujú jednu porciu celého ovocia denne najmä čučoriedky, hrozno a jablká, majú nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu.
Ďalší výskum naznačuje, že ak už máte cukrovku 2. typu, konzumácia celého ovocia vám môže pomôcť kontrolovať hladinu cukru v krvi. Internistka Linda Shiue preto radí, že aj diabetici môžu mať úžitok z ovocia, ktoré v sebe obsahuje aj vlákninu, vitamíny, minerály a antioxidanty.
Pulty obchodov sú dnes plné vegánskych foriem mlieka a mliečnych výrobkov. K dispozícii sú sójové, mandľové, ryžové či konopné mlieka.
„Kravské mlieko má zvyčajne asi osem gramov bielkovín na šálku, zatiaľ čo mandľové mlieko má asi jeden alebo dva gramy na šálku a ovsené mlieko má dva alebo tri gramy na šálku. Navyše, niektoré rastlinné mlieka obsahujú sodík a pridané cukry, čo zdraviu neprispieva,“ hovorí profesorka Kathleen Merrigan.
Zemiaky majú vysoký glykemický index a preto si vyslúžili zlú reputáciu. Zemiaky sú však bohaté na vlákninu a ďalšie prospešné látky, najmä ak ich jete aj so šupkou. Ich výhodou je, že sú lacné a dostupné celý rok.
Mnoho rodičov verí, že najlepšie ako sa vyhnúť alergiám u dieťaťa je nedávať mu prvé roky života potraviny ako arašidy alebo vajcia.
Teraz však odborníci na alergiu hovoria presný opak. Dieťa by malo byť vystavené alergénom čím skôr. Samozrejme, ak má dieťa diagnostikovanú potravinovú intoleranciu alebo alergiu, alebo má ekzém, alergénom sa vyhnite.
Ak to však nie je prípad vášho dieťaťa, postupne mu môžete dávkovať aj arašidové maslo. Pozor, malým deťom nedávajte celé arašidy. Dokonca už v 4. až 6. mesiaci môžete v malých dávkach zmiešať arašidové maslo s mliekom alebo vodou a podať ho dieťaťu. Ak by sa mu vyhodil ekzém, poraďte sa s lekárom.
Odborníci pripomínajú, že v prvom roku života je najlepšie dávať dieťaťu čo najrozmanitejšiu stravu.
Otázka, ktorú vegetariáni dostávajú najčastejšie, znie: Odkiaľ získavaš proteíny? Ľudia si totiž často myslia, že v rastlinnej strave im chýbajú bielkoviny. Nemusí to byť pravda.
Doktor Christopher Gardner hovorí, že všetky rastlinné potraviny obsahujú aminokyseliny vrátane esenciálnych aminokyselín, ktoré sú stavebným kameňom bielkovín.
Pravdou však je, že ich nie je toľko ako v živočíšnych produktoch. Správnym množstvom a kombináciou potravín však môžu mať aj vegetariáni dostatočné množstvo bielkovín. Lekár radí zaradiť do jedálnička najmä fazuľu, obilniny a orechy.
Štúdie na zvieratách odhalili, že vysoké dávky rastlinných estrogénov v sóji zvýšili riziko rakoviny prsníka. Vedci však nemajú žiadne dáta o dopadoch na ľudské telo.
Vedecké poznatky zatiaľ nenaznačujú súvislosť medzi konzumáciou sóje a rizikom rakoviny prsníka u ľudí. Naopak, konzumácia potravín a nápojov na báze sóje, ako sú tofu, tempeh, edamame, miso a sójové mlieko, môže mať dokonca priaznivý efekt. Odborníci preto povzbudzujú ľudí, aby zaradili sójové výrobky do svojho jedálnička.
„V 50. rokoch 20. storočia sa v prvých stravovacích odporúčaniach na prevenciu obezity, cukrovky 2. typu a srdcových ochorení odporúčalo vyvážiť kalórie a minimalizovať potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov, soli a cukru. Súčasné výživové odporúčania USA odporúčajú to isté,“ hovorí profesorka Marion Nestle.
Odborníčka pokračuje, že veda a nové poznatky sa vyvíjajú, ale základné odporúčania ostávajú tie isté. Známy americký autor kníh o zdraví Michael Pollan najdôležitejšie rady zhrnul do krátkych viet: Jedzte jedlo. Nie príliš veľa. Hlavne rastliny.
Profesorka Nestle hovorí, že toto platilo pred 70 rokmi a platí aj dnes.
Detí s intoleranciami či diagnózami je čoraz viac. Rezort školstva preto vydal nové receptúry a diétne stravovanie sa v školách zlepšilo. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
