Nástup demencie v pokročilom veku straší veľa ľudí. Je predmetom mnohých výskumov a tie najnovšie naznačujú, že ľudia môžu znížiť riziko demencie zaradením kognitívne stimulujúcich aktivít. Sú naopak aj aktivity, ktoré jej riziko zvyšujú.
Demencia je chronický neurodegeratívny stav, ktorý ovplyvňuje schopnosti myslenia a pamäť. Najčastejším typom je Alzheimerova choroba. Postihuje predovšetkým starších ľudí nad 65 rokov, no nie je to pravidlo.
Centrum pre diagnostiku a prevenciu chorôb (CDC) na svojom webe uvádza, že demencia nie je bežnou súčasťou starnutia.
Je normálne, že ľudia v staršom veku majú oslabené niektoré kognitívne funkcie.
Spozornieť by ste však mali pri častých príznakoch, ako je výrazné zhoršenie pamäte alebo pozornosti, neschopnosť viesť a udržiavať komunikáciu či dezorientovanosť v priestore.
Existujú liečby, ktoré dokážu tlmiť symptómy, komplexný liek na demenciu však nie je.
Portál Medical News Today (MNT) porovnal najnovšie štúdie o demencii, ktoré naznačujú, že zaradenie určitých zmien do životného štýlu, môže znížiť riziko neurodegenerácie.
Štúdia uverejnená v Neurology z roku 2021 prebiehala 6 rokov a testovala 1903 dobrovoľníkov. Zameriava sa na Alzheimerovu chorobu a kognitívne aktívny život. Účastníci štúdie chodili každoročne na klinické testy, zosnulým dobrovoľníkom vykonali pitvu.
Výskum zaznamenal, že účastníci, ktorí do svojho života zaradili kognitívne stimulujúce aktivity, výrazne pomohli oddialeniu Alzheimerovej choroby. Medzi činnosti, ktoré vykonávali každý deň, patrilo napríklad riešenie rôznych hlavolamov a hádaniek, lúštenie krížoviek, hranie dámy či čítanie.
Štúdia tak dospela k záveru, že tieto aktivity dokážu spomaliť nástup demencie až o 5 rokov.
Ďalšia štúdia z roku 2022, publikovaná v PNAS, sa zamerala na kognitívne pasívne aktivity, napríklad sledovanie televízie. Vedci zistili, že tieto aktivity zvyšujú riziko demencie.
Štúdia od JAMA Open z roku 2023 tiež dospela k záverom, že aktivity, ako zapisovanie do denníka či lúštenie krížoviek, znižujú riziko demencie.
Lekárka Dr. Joyce Gomes-Osman pre MNT popísala tento jav ako vytváranie kognitívnej rezervy. Vysvetlila to na príklade, kde vedomosti prirovnáva ku knihám a ľudský mozog ku knižnici:
„Každá nová vec, ktorú sa naučíme, je ako nová kniha na poličke. Tým, že stále pribúdajú ďalšie knihy, knižnica sa zväčšuje. Vybudovanie pomyselnej knižnice informácií vo vašom mozgu vytvára akúsi vyrovnávaciu pamäť pre stratu pamäti,“ vysvetľuje lekárka.
„Aj keď je už veľa kníh starých a nedajú sa otvoriť, máte rozsiahlu knižnicu a nové knihy, ktoré slúžia ako alternatíva k tým starým. Udržiavajú tak knižnicu aktualizovanú a funkčnú,“ dodáva.
Ďalšia štúdia v Neurology z roku 2022 skúmala, ako dosiahnuté vzdelanie a voľnočasové aktivity ovplyvňujú kognitívnu rezervu. Výskumníci sledovali 1184 ľudí od detstva až do veku 69 rokov. Na konci pozorovania všetci účastníci štúdie absolvovali kognitívny test.
Napokon zistili, že ľudia, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, mali v teste lepšie skóre. Najväčšie skóre dosahovali ľudia, ktorí sa pravidelne zúčastňovali na viac ako šiestich voľnočasových aktivitách – či už išlo o šport, dobrovoľníctvo, vzdelávanie alebo sociálne aktivity.
Zo štúdií vyplýva, že aj keď sa demencii nedá vyhnúť úplne, zaradenie rôznych aktivít môže výrazne znížiť jej riziko.
Vedci a lekári ľuďom odporúčajú, aby televíziu vymenili za čokoľvek, kde zapájajú viac častí mozgu – kreslenie, čítanie, sociálne interakcie, šport alebo spoločenské hry. Tvrdia, že dokonca aj práca na počítači či počúvanie hudby sa môžu zaradiť medzi prospešné aktivity.
Z výskumu vyplýva, že zlá črevná flóra môže byť signálom, že nám hrozí Alzheimerova choroba. Viac sa dozviete v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
