Vo Francúzsku zomrel vo veku 94 rokov česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Prozaik, dramatik, básnik, esejista, sa stal v druhej polovici 20. storočia najvýznamnejším českým spisovateľom, ktorý oslovil celý svet, informuje portál Novinky.
Kundera bol najprekladanejším autorom českého pôvodu a patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí.
Rodák z Brna s manželkou Věrou žil od roku 1975 vo francúzskom exile. V roku 1979 bol zbavený československého štátneho občianstva a dva roky nato mu prezident François Mitterrand udelil občianstvo Francúzska. V roku 2019 mu bolo občianstvo Českej republiky vrátené.
Po básnických začiatkoch písal filozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii, neskôr ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.
Kunderov asi najznámejší román Nesnesitelná lehkost bytí v roku 1988 adaptoval do rovnomennej filmovej podoby americký režisér Philip Kaufman.
Filmového spracovania sa v roku 1968 dočkal aj román Žert, ktorý v režíroval Jaromil Jireš. Do filmovej podoby v roku 1969 previedol režisér Antonín Kachlík aj Kunderovu slávnu poviedku Já, truchlivý bůh, kde v hlavnej úlohe excelovali Miloš Kopecký a Pavel Landovský.
Milan Kundera sa narodil 1. apríla v Brne, v rodine muzikológa a hudobného pedagóga Ludvíka Kunderu. Jeho bratrancom bol nedávno zosnulý český spisovateľ a básnik Ludvík Kundera.
Po maturite na gymnáziu a dvoch semestroch na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (UK), študoval Filmovú fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, kde začiatkom druhej polovice 20. storočia vyučoval scenáristiku a literatúru, od roku 1964 ako docent.
Podobne ako mnohí českí resp. československí umelci a intelektuáli uveril aj Milan Kundera v 50. rokoch minulého storočia komunistickým ideálom, aby sa neskôr stal ich veľkým kritikom.
V rokoch 1948-1950 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ), pre údajnú protistranícku činnosť ho však vylúčili. V roku 1956 mu členstvo obnovili, ale začal sa angažovať v reformnom hnutí.
Pre svoje politické názory sa dostával do povedomia verejnosti, okrem iného aj svojim legendárnym vystúpením na zjazde československých spisovateľov v roku 1967. Po augustových udalostiach z roku 1968 a počas nasledujúcej normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela.
Aj preto v roku 1975 prijal ponuku pracovného miesta hosťujúceho profesora v Rennes a odišiel do Francúzska, neskôr prednášal v Paríži, v ktorom sa natrvalo usadil. Po tom, čo ho v roku 1979 zbavili komunistické úrady československého občianstva, získal v roku 1981 francúzske občianstvo. Od konca 80. rokov minulého storočia písal výlučne po francúzsky.
Dokumentárny film o Milanovi Kunderovi s názvom Od žertu k bezvýznamnosti si môžete pozrieť prostredníctvom videoplatformy Voyo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo