Považujú ho za druhého najmocnejšieho muža Ukrajiny. Hneď za prezidentom Volodymyrom Zelenským. Andrij Jermak, šéf prezidentskej kancelárie, riadi prakticky všetky zahraničnopolitické aktivity prezidenta Ukrajiny. Sprevádzal ho aj počas piatkovej návštevy Slovenska a TV Markíza poskytol exkluzívny rozhovor.
Chcete sa stať člemni NATO, ale to je nemožné, kým sa na území Ukrajiny bojuje. Ako si teda predstavujete časový rámec a postup krokov? Čo by ste považovali za realistický úspech na blížiacom sa samite NATO.
Sme realisti. Vieme, že Ukrajina sa nemôže stať členom NATO, kým sa táto vojna neskončí. Sme si istí, že ju vyhráme. Bojujeme už 500 dní, celý svet vidí, aký silný a statočný je ukrajinský národ. Je to len otázka času. Pokiaľ ide o samit vo Vilniuse, radi by sme počuli jasný signál, že naša budúcnosť je v NATO a nič ju nemôže zmeniť. Už nám nestačí len počúvať, že máme otvorené dvere. Ukrajinský národ celých týchto 500 dní dokazuje, že nikto iný - a už vôbec nie Putin – nie je vrátnikom našej budúcnosti.
Rozprávate o víťazstve. Pro-ruskí politici v Európe a aj na Slovensku však najviac hovoria o mieri. Diskusiu o mieri si v podstate uzurpovali. Vravia - my sme jediní, kto chce mier, kým Ukrajina hovorí o vojne a ak tam posielame zbrane, vojnu len predlžujeme. Čo je teda vašou prioritou – vyhrať na bojisku alebo vyrokovať mier za okrúhlym stolom? Aj Ukrajina má predsa svoj mierový plán.
V prvom rade by som chcel ľuďom odkázať, aby nepočúvali ruskú propagandu. Aj vo vašej histórii aj v našej sme predsa videli, čo napáchala. Pokiaľ ide o víťazstvo, viete, že u nás prebieha protiofenzíva. Každý deň vidíme – nie veľmi veľké – ale predsa len nejaké úspechy, každý deň oslobodzujeme kúsky nášho územia. Pre nás znamená víťazstvo návrat celého územia v rámci hraníc, ktoré uznáva aj medzinárodné spoločenstvo. Pokiaľ ide o mier, chcem pripomenúť, že od roku 2019, kedy sa Volodymyr Zelenskyj stal prezidentom až do 24. februára 2022, keď sa začala táto strašná ilegálna ruská invázia, sme mali viac než 180 kôl rokovaní s Ruskou federáciou. Sami ste však mohli vidieť, čo 24. februára stalo. Samozrejme, že sa snažíme o víťazstvo na bojisku, ale chcem zdôrazniť, že vlani na samite G20 predložil prezident Zelenskyj mierový vzorec. Aktívne spolupracujeme s mnohými krajinami sveta na príprave mierového samitu. Sme pripravení počúvať, sme pripravení debatovať a rokovať s každým na svete, kto rešpektuje našu územnú celistvosť, našu suverenitu a našu nezávislosť. S radosťou hovorím, že Slovensko sa do tohto procesu zapája, váš veľvyslanec na tejto úrovni aktívne pracuje a veríme, že Slovensko môže mať v tomto procese jednu z vedúcich úloh.
Viete si predstaviť, že na Slovensko prídete, aj keď tu bude iná vláda? Čo ak v nej nebudú sedieť pro-ukrajinskí politici? Sadnete si s nimi a budete s nimi o týchto témach hovoriť? Lebo pri tejto návšteve ste sa s opozičnými politikmi nestretli...
Viete, najdôležitejšie je, čo si myslia slovenskí občania. Veď vzájomné vzťahy medzi našimi občanmi a krajinami majú za sebou taký dlhý príbeh. Nie som na Slovensku po prvý raz. Mám rád vašich ľudí a vašu krajinu, poznám Slovákov. Viem, ako Slováci Ukrajinu podporovali. Viem, že si plne uvedomujete, že ak by Ukrajina teoreticky nevyhrala – som si istý, že vyhráme - ale teoreticky, ak by sa tak nestalo – pre Slovensko by to znamenalo veľké riziko a aj pre ďalších našich susedov. Lebo čo zastaví Rusko, aby zaútočilo nielen na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu ale aj bývalé socialistické republiky? Otázka znie veľmi jednoducho. Chcú sa Slováci vrátiť do minulosti? Som si istý, že nie.
Lenže ja sa pýtam na politikov. Sadli by ste si s politikmi?
Lenže to ľudia si volia politikov. Ja si myslím a verím tomu, že vaši ľudia sú veľmi múdri, že perfektne rozumejú, za čo Ukrajina bojuje. My nie sme agresori, nemáme záujem ani o centimeter ruského územia. Bránime naše územia a bránime aj budúcnosť Európy. Kto tomu neverí, podľa mňa len nemá všetky informácie. Chcel by som pozvať týchto ľudí, nech prídu na Ukrajinu, nech prídu do Buče, nech prídu do Irpiňa, nech sa tam pozrú. Myslím, že títo ľudia, by zostali v šoku, že by zmenili názor. Ľudia z celého sveta, prosím, príďte! Ak si stále myslíte, že Rusko nie je teroristický štát, že rešpektuje medzinárodné právo, ak si stále myslíte, že to je krajina ruského baletu, krajina Čechova a Puškina, že nejde o generáciu vrahov a maniakov, prosím príďte na Ukrajinu.
Koprodukovali ste film Čiara. Ako ste vnímali pohraničné vzťahy vtedy a ako podľa vás zmenili? Ako sa zmenil imidž Ukrajincov? Lebo tento film bol o pašeráctve, ale časy sú už iné.
V prvom rade som rád, že som opäť v Bratislave. Keď som priletel, zavolal som mojej dobrej kamarátke Wande Hrycovej. Čiara bola pre mňa výbornou skúsenosťou. Išlo o jednu z prvých skúseností so slovensko-ukrajinskou koprodukciou. Boli to skvelé časy! Teraz, keď o tom rozprávam, mám pocit, ako by sa to stalo v inom živote. Teraz žijeme vo vojne, milióny Ukrajincov idú každý večer spať bez záruky, že sa ráno zobudia. A k vašej otázke, čo sa zmenilo – viete, že dnes je Ukrajina kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Chýba nám splniť už len niekoľko podmienok, aby sme sa stali plnohodnotnými členmi. Popri vojne zvládame robiť reformy. Slovensko nás tiež podporuje v tom, aby sa prístupové rokovania začali do konca roka. Verte mi, Ukrajina je na toto pripravená.
Ak teda správne rozumiem, očakávate, že o pár rokov nebude medzi našimi krajinami existovať hranica, o ktorej sa budú dať točiť filmy.
Áno, myslím si, že mnohé problémy zmiznú, keď sa staneme členmi EÚ. Tieto veci už budú existovať len vo filmoch ako Čiara, nie v realite.
Pozrite si aj reportáž G. Kajtárovej o návšteve Andrija Jermaka na Ukrajine
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
