Od prvého ľudského kroku na Mesiaci ubehlo 50 rokov. Za ten čas veda a výskum neuveriteľne pokročili. Ako povedal Neil Armstrong, výstup na Mesiac bol malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo. NASA chce docieliť, aby ľudstvo urobilo ďalší, tentoraz obrovský skok. Plánuje cestu na Mars.
V roku 2018 NASA prvýkrát verejnosti predstavila svoje plány o návrate na Mesiac. Program nesie názov Misia Artemis a je rozdelená do troch fáz. NASA chce obnoviť lety na Mesiac a vybudovať na ňom trvalú infraštruktúru. Cieľom tejto misie je hlbšie skúmať vesmír, lepšie pochopiť jeho pravidlá, fungovanie a nájsť spôsoby ako prekonať nehostinné podmienky a obrovské vzdialenosti. Vďaka týmto vedomostiam sa plánuje vydať ešte ďalej.
Prvá fáza s názvom Artemis I sa uskutočnila 16. novembra 2022. Let bol bez posádky a trval 25 dní. Hlavným cieľom bolo vyskúšať fungovanie kozmickej lode Orion v rôznych situáciách a podmienkach, ktorým bude počas letu a pobyte vo vesmíre vystavená.
Kozmickú loď vyniesla do vesmíru raketa Space Launch System (SLS). Po tom, čo dosiahli obežnú dráhu Zeme, Orion sa odpojil a pokračoval v lete smerom k Mesiacu. Rozprestrel svoje solárne panely, vďaka čomu nabral energiu a tlak potrebný na opustenie zemskej obežnej dráhy.
Orion letel niekoľko dní približne 100 kilometrov nad Mesiacom. Prístroje na palube zaznamenali množstvo údajov, dôležitých pre prípravu ďalších výprav.
Na odvrátenej strane Mesiaca testovali komunikáciu a navigáciu. Systém GPS v tejto vzdialenosti totiž už nefunguje. Vedci a inžinieri vyvinuli sieť s názvom Deep Space Network, pomocou ktorej sa budú astronauti spájať so Zemou.
Orion sa vzdialil 450-tisíc km od Zeme a 64-tisíc km za Mesiac. Ide o kozmickú loď, ktorá bola najdlhšie vo vesmíre bez pristátia na vesmírnej stanici. Preletela vyše dva milióny kilometrov. Na Zem sa vrátila 11. decembra 2022.
Samotný štart rakety nájde vo videu v čase 3 h 17 min.
Artemis II už bude s posádku na palube. Astronauti obletia Mesiac, čo by malo trvať desať dní. Trajektória však bude odlišná od prvého letu.
Posádka skontroluje funkčnosť všetkých systémov Orionu. Vyskúšajú aj manuálne riadenie pomocou vonkajších kamier a výhľadov z okien. Celý čas zostanú v spojení s vesmírnym strediskom NASA.
Ďalšou úlohou posádky bude cvičiť a spať. Počas cvičenia človek dýcha rýchlejšie, spotrebúva viac kyslíku, čím vydychuje viac oxidu uhličitého a vodnej pary. Počas spánku práve naopak. Systémy, ktoré príjmy a výdaje regulujú, musia pracovať presne podľa potrieb posádky. Testy urobia astronauti ešte počas letu na nízkej obežnej dráhe Zeme. Nasleduje štvordňová cesta k Mesiacu, počas ktorej bude posádka trénovať riešenie núdzových situácií.
Po prílete posádky Artemis II sa začnú záverečné prípravy na tretiu fázu - Artemis III. NASA predstavila začiatkom apríla tohto roku astronautov, ktorí vystúpia na mesačný povrch. Veliteľom je Reid Wiseman. Ďalšími členmi sú Christina Hammock Koch, Victor Glover a Kanaďan Jeremy Hansen.
Let je plánovaný na rok 2025. Posádka by mala stráviť vo vesmíre 21 dní, z toho 6,5 dňa na Mesiaci. Astronauti pristanú na južnom póle Mesiaca. Postavia mobilný dom, vedľa ktorého zaparkujú lunárnu štvorkolku a rover. Vzduchotesným roverom sa bude posádka presúvať na expedície ďalej od základného tábora.
Astronauti budú študovať geologické zloženie povrchu a zbierať vzorky. Svoje poznatky, dojmy, pocity a v neposlednom rade fotografie a videá budú posielať na Zem. My, obyčajní smrteľníci, si ich pozrieme minimálne v takej kvalite, ako dnes vidíme obrázky z Marsu.
Vedci a inžinieri vybrali 13 oblastí južného pólu, kam by mohla posádka pristáť. Dôležitá bola bezpečnosť pristátia, sklon terénu, komunikácia so strediskom, ale tiež svetelné a tým aj teplotné podmienky. Na všetky vybrané oblasti bude v čase pobytu astronautov dopadať nepretržité slnečné svetlo. To je významné jednak ako zdroj energie pre solárne systémy, ale tiež zabezpečí minimálne kolísanie teploty. Definitívne rozhodnutie padne po tom, čo sa určí presný dátum letu.
Lety Apollo pristávali v oblasti mesačného rovníka. Uvidíme niečo, čo sme doteraz nevideli. Slnko tesne nad horizontom bude vrhať dlhé tiene na terén.
Okrem základného tábora na Mesiaci bude ďalšia základňa na jeho obežnej dráhe. V NASA ju nazvali Gateway (Brána) a vo vesmíre by mala byť viac ako desať rokov. Stane sa domovom aj výskumným laboratóriom pre posádky nasledujúcich misií. Tiež bude prestupnou stanicou medzi kozmickou loďou a pristávacím modulom na Mesiac. Jej meno napovedá, aká je jej ďalšia úloha. Stane sa bránou pre prieskum hlbokého vesmíru smerom k Marsu.
Neoddeliteľnou súčasťou každého letu do vesmíru je skafander. Vďaka viac ako 50-ročným skúsenostiam NASA vie, čo potrebuje pre astronautov na Mesiaci. Po preskúmaní návrhov si vybrala spoločnosť Axiom Space, ktorá vyvinie a vyrobí skafandre pre astronautov misie Artemis III.
Skafandre označené skratkou AxEMU poskytnú astronautom väčšiu flexibilitu. Použitím špeciálnych kĺbových spojov sa bude astronaut môcť pohybovať bez námahy a v pohodlí, čím sa mu uľahčí výskumná práca. Dôležitá je aj odolnosť voči vplyvom prostredia, vesmírnemu prachu, či mikrogravitácii. Bude vybavený rôznymi špecializovanými nástrojmi, podstatnými pre plnenie vedeckých úloh.
Pozrite si našu reportáž z 23. 4.:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Zrážku lietadla s vrtuľníkom nikto neprežil, Trump viní politiku Obamu a Bidena
Pilot Viktor Vincze o katastrofe
Neveria, že niekto prežil
