Po tom, čo človek zostrojil lietadlo a podmanil si nebo, prišla ešte smelšia myšlienka - podmaniť si vesmír. Postupným objavovaním podmienok a potrieb na kozmickú prácu sa zdokonaľovali aj skafandre. A bez nich by udalosti ako pristátie na Mesiaci, prvý výstup do otvoreného vesmíru či život na vesmírnej stanici neboli možné.
Tak ako sa vyvíjajú kozmické lode, aj skafandre prešli svojím vývinom. Na začiatku bol vzhľad a funkčnosť skafandra inšpirovaný tlakovými leteckými odevmi. Dnes sú vyrobené zo špeciálnych materiálov, ktorých úlohou je, okrem primárnej ochrany, aj komunikácia s posádkou.
„Skafander je oveľa viac než len súprava oblečenia, ktoré astronauti nosia na výstupoch do vesmíru. Plne vybavený skafander je skutočne kozmická loď pre jednu osobu,“ vysvetľuje NASA.
V 50. a 60. rokoch minulého storočia doslova prebiehali vesmírne preteky. V období studenej vojny totiž veľmoci USA a ZSSR chceli pokoriť jednu druhú tým, že vesmír zdolajú ako prvé.
Sovietsky zväz hral v prvopočiatkoch bádania a podmaňovania si vesmíru prím. Prvým človekom vo vesmíre sa stal Jurij Alexejevič Gagarin. Obletel Zem a po 106 hodinách pristál. Stalo sa tak 12. 4. 1961. Na pamiatku sa tento deň stal Svetovým dňom letectva a kozmonautiky.
Skafander, ktorý mal oblečený, sa zapísal do histórie pod názvom SK-1. Tento skafander umožňoval katapultovanie až do výšky 8 kilometrov a bol vybavený dýchacím prístrojom. Sovietski kozmonauti ho používali do roku 1963.
SK-1 bol neskôr upravený tak, aby mohol byť použitý aj na výstup do otvoreného vesmíru. Pomenovali ho Berkut. Bol však veľmi nepružný a vyskytol sa aj problém s priepustnosťou vonkajšej teploty. Pre tieto nedostatky nemal dlhú životnosť.
Čoskoro ho nahradili prvé prototypy skafandrov Sokol a Orlan. Tie sa v modernizovaných verziách používajú dodnes.
Skafander Sokol po prvý raz predstavili v roku 1973. Nie je učený na pohyb v otvorenom vesmíre. Používa sa pri štarte a pristávaní.
Po smrti posádky Sojuzu11, ktorá zomrela pre extrémne zníženie tlaku počas opätovného vstupu na palubu, bolo treba dosiahnuť, aby oblek ochránil organizmus pred výkyvmi tlaku.
Sokol má preto pretlakový ventil, ktorý reguluje vnútornú tenziu v obleku. Ak je to nutné, kozmonaut dokáže v tomto skafandri prežiť 30 hodín v pretlakovej kabíne a 2 hodiny v beztlakovej atmosfére, teda vo vákuu.
Skafander Orlan po prvý raz použili na vesmírny výstup v roku 1977. Ide o jednodielny skafander a vchádzalo sa doň zozadu otvorením „poklopu“. Na vonkajšej časti tohto otvoru bolo zariadenie, ktoré vháňal do obleku kyslík. Na hrudi bol ovládací panel, kde boli znaky otočené zrkadlovo a kozmonaut ich čítal pomocou zrkadla pripevneného na zápästí.
Američania svoj prvý skafander – Mercury – vyvinuli v roku 1959. Základnými prvkami boli nylón a guma, pričom sa v ňom astronauti cítili ako v pneumatike. Pohyblivosť v ňom bola veľmi problematická.
V tomto obleku vzlietol do vesmíru v roku 1962 americký astronaut John Glenn Jr. Stal sa prvým Američanom, ktorý vyletel na obežnú dráhu. Druhýkrát letel do vesmíru vo veku 77 rokov. Okrem titulu prvý Američan vo vesmíre mu patrí aj titul najstarší astronaut.
NASA pre výstup do otvoreného vesmíru vyvinula oblek Gemini. Astronaut v ňom dýchal cez tzv. pupočnú šnúru, ktorou bol spojený s vesmírnou loďou. Novšie varianty obleku už boli vybavené zásobou kyslíka na 30 minút. Najťažšie varianty vážili až 34 kilogramov. Oproti skafandru Mercury bol oveľa flexibilnejší.
Ďalšou výzvou vo vesmírnych pretekoch bolo pristátie na Mesiace. Tento cieľ si vyžadoval úplne iný typ skafandra, keďže musel spĺňať ďalšie náročné kritériá. A tak napokon vznikol skafander Apollo.
Namiesto chladenia vzduchom v ňom bola všitá hadička, v ktorej cirkulovala voda, podobne ako v chladiči motora. Pre lepšiu tepelnú izoláciu bol doplnený o ďalšie vrstvy látky.
Prilby vývojári vyrobili z polykarbonátu a ku skafandru boli pripevnené tlakovým tesniacim kruhom okolo krku. Na rozdiel od prilieb používaných v misiách Mercury a Gemini, ktoré sa otáčali spolu s hlavou astronauta, Apollo prilba bola pevne pripevnená ku skafandru. Vďaka tomu mohol astronaut v skafandri hlavou voľne pohybovať.
Apollo oblek mal rukavice s gumenými prstami a prenosný batoh, ktorý zabezpečoval astronautovi kyslík, odvádzal vydychovaný oxid uhličitý a reguloval obeh vody v chladení. Takto vybavený skafander vážil 82 kilogramov. Našťastie vďaka nižšej gravitácii na Mesiaci pocitovo vážil len 14 kíl.
Počas chôdze na Mesiaci mali astronauti na prilbách špeciálny štít, ktorý chránil oči pred poškodením zo slnečného žiarenia.
V dnešných časoch sa výskumom a vývojom skafandra zaoberajú aj súkromné spoločnosti. Cieľom je najmä vyvinúť oblek určený pre vesmírnych turistov. Najvýraznejšie v tejto oblasti pracujú dve spoločnosti - SpaceX a Boeing.
Spoločnosť Boeing prvýkrát predstavila svoj skafander s názvom Boeing Blue v roku 2017. Mal by sa používať na kozmických letoch na nízkej obežnej dráhe. Napríklad na a z vesmírnej stanice ISS. Váži len približne 6 kíl.
Prilba je mäkká, podobná kapucni. V nej je zabudovaný komunikačný systém, aby boli astronauti v kontakte s riadením misie a tiež, aby mohli členovia posádky komunikovať medzi sebou.
Materiál, z ktorého je oblek ušitý, je priedušnejší. Odvádza vlhkosť a tým udržiava telo astronauta v optimálnej teplote. Preto nie je potrebné dodávať chladiace zariadenie.
Použitie skafandra v misiách sa už niekoľkokrát odsunulo. Najnovší dátum použitia je júl 2023.
Spoločnosť SpaceX predstavila svoje skafandre tiež v roku 2017. Po prvý raz ich použili v roku 2020 v misii Crew Dragon. Extravagantný miliardár Elon Musk chcel, aby bol jeho skafander iný ako všetky ostatné. Preto si na vypracovanie jeho vzhľadu najal hollywoodskeho kostyméra Jose Fernandeza, ktorý navrhoval kostýmy pre postavy vo filmoch X-men, Aquaman alebo Thor.
Sú žiarivo biele, futuristické a elegantné. Vážia približne 9 kilogramov. Komunikácia a dýchanie sú zabezpečené pomocou kábla, ktorý je pripevnený k sedadlu, na ktorom astronaut sedí. Sú ušité z kelvaru a nomexu, čo sú nehorľavé látky.
Vlastnosti oblekov Boeing Blue a Dragon Flight sú rovnaké. Ani jeden nie je uspôsobený na výstup do otvoreného vesmíru. Oba sú vyrobené z jedného kusu. Majú teda napevno pripevnené topánky aj prilbu. Rukavice sú upravené na prácu s dotykovou obrazovkou.
Prečítajte si tiež:
Inžinieri NASA aktuálne pracujú na skafandroch, ktoré majú slúžiť pre misie na Mars. Konkrétne ide o obleky s názvom Z-2.
Aj v tomto prípade sú vyvinuté dva varianty. Jeden je na použitie vo vnútri lode počas štartu a pristátia, náhlej straty tlaku, prípadne v mikrogravitácii. Sú oranžovej farby.
Druhý typ je biely a je určený na výstup do vesmíru a povrch planéty. Na chrbte je batoh so zariadením na podporu života.
V roku 2019 predstavila NASA koncept, ako by mal vyzerať skafander budúcnosti. Ten by mal byť vo veľkej miere robotizovaný. Bude mať roztiahnuteľnú membránu, ktorá bude nielen chrániť astronauta, ale aj zbierať informácie z okolia pomocou senzorov.
Na základe nich bude môcť astronaut promptnejšie reagovať, čo skráti čas trvania práce mimo lode a s tým spojenej fyzickej a psychickej záťaže. Tiež mala znížiť počet zranení spôsobených práve natlakovaním skafandrov.
Vesmírny výskum a expedície trvajú len niečo vyše 60 rokov a za ten čas sa podarilo dosiahnuť v tejto oblasti markantné výsledky.
Základom úspechu akejkoľvek vesmírnej misie je nepochybne skafander. Kedy a či sa vôbec podarí pristáť a skúmať inú planétu, nevie s určitosťou povedať nikto. S určitosťou však vieme povedať, že bez skafandra to nepôjde.
Pozrite si video štartu vesmírnej sondy (14. 4.), ktorá bude na Jupiteri hľadať život:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
