Tajné materiály z USA poskytli nevídaný pohľad do zákulisia tamojšej rozviedky. Poukazujú na pochybnosti o jarnej ukrajinskej protiofenzíve, ale aj napríklad o tom, že donorom zbraní pre Rusko sa mohli stať hneď dvaja spojenci Spojených štátov.
Odpočúvanie blízkych spojencov vrátane Volodymyra Zelenského, plány Egypta dodať Rusku rakety či údajná prítomnosť vojakov NATO na Ukrajine. Informácie z uniknutých tajných dokumentov USA, ktoré zaplavujú online priestor, vyvolali veľký rozruch nielen v Rusku, ale aj u mnohých spojencov Washingtonu, vrátane Kyjeva.
Napriek tomu, že USA aj Ukrajina uviedli, že mnohé údaje v materiáloch boli pozmenené a nechcú sa k nim vyjadrovať, viaceré správy sa aj podľa amerických úradníkov javia byť autentické a tamojšie ministerstvo spravodlivosti sa ich únikom už začalo zaoberať.
Podľa denníkov The New York Times a The Washington Post, ktoré informácie z dokumentov primárne spracovávajú, sú uniknuté materiály najmenej päť týždňov staré. Čo teda zatiaľ vyplynulo z utajovaných materiálov?
Britský denník The Guardian na základe materiálov prišiel s informáciou, že na Ukrajine má pôsobiť malý kontingent pozostávajúci z menej ako sto príslušníkov špeciálnych operácií z členských štátov NATO, menovite Francúzska, USA, Británie a Lotyšska.
Francúzska vláda prítomnosť svojich vojakov na Ukrajine poprela s dôvetkom, že cirkulované dokumenty nepochádzajú z prostredia francúzskej armády a nebude preto reagovať na informácie, ktorých zdroj je neistý.
Priama prítomnosť takejto špeciálnej jednotky na ukrajinskom fronte by bola v ostrom kontraste s doterajšou pozíciou NATO. Severoatlantická aliancia sa vojny na Ukrajine totiž oficiálne nezúčastňuje a vyhýba sa krokom, ktoré by z nej urobili jej priameho účastníka. Na jej začiatku preto napríklad odmietla hlasné volanie po zavedení bezletovej zóny nad ukrajinským územím a aj počas dodávania zbraní priamo nedodáva vojenskú techniku Kyjevu.
Ako si všimol denník The Washington Post, dokumenty opisujú aj situáciu, kedy ruské sily neďaleko Krymu takmer zničili britské prieskumné lietadlo RC-135 Rivet Joint. Táto pokročilá stíhačka je schopná monitorovať a odpočúvať elektronickú komunikáciu.
Ak by uvedená informácia bola pravdivá, dotvorila by obraz k správe britského ministra obrany Bena Wallacea. Ten v októbri 2022 skutočne informoval o „incidente“ medzi ruskými pilotmi suchojov Su-27 a britským strojom.
Komunikoval ho však slovami, že piloti sa správali „nezodpovedne“, k britskému zariadeniu sa priblížili na menej ako päť metrov, pričom jeden z nich v diaľke „uvoľnil raketu“. O spomínanom výstrele sa však nezmienil. Po rozhovore s vysokým predstaviteľom ruského ministerstva obrany opísal incident za dôsledok technickej chyby.
V čom spočívalo hlavné nebezpečenstvo opisovaného momentu? Ako upozorňuje denník, útok na Britániu ako člena NATO by mohol viesť k spusteniu článku 5, ktorým sa útok na jedného člena Aliancie považuje za útok na všetkých a potenciálne by tak viedol ku kolektívnej odpovedi. Ako však ukázal prípad Rusmi zničeného amerického dronu z marca tohto roka, k takejto ráznej reakcii napokon nemuselo dospieť ani v britskom prípade.
Na ďalšiu ukrajinskú protiofenzívu sa čaká už odvtedy, čo jej prvá jesenná vlna nečakaným blitzkriegom oslobodila ukrajinské územia, ktoré Rusi okupovali celé mesiace. V rámci víťaznej vlny sa vtedy Ukrajincom podarilo dosiahnuť aj najvýznamnejší územný zisk v podobe oblastného mesta Cherson.
Ukrajinskí predstavitelia spomínajú, že jarná protiofenzíva by mala byť spustená v apríli alebo máji. Napriek tomu sa podľa uniknutých dokumentov zdá, že v zopakovanie jesenného úspechu už príliš neveria ani USA ako kľúčový spojenec Kyjeva, ktoré mu pri poslednom protiútoku poskytovali spravodajské informácie a rady.
Washington podľa jedného z uniknutých dokumentov, ktorý cituje The Kyiv Independent, vníma, že snahy Kyjeva môžu značne podkopať hneď viaceré problémy. Konkrétne sa spomína možný problém s akumuláciou vojakov, ako aj nedostatkom munície a techniky.
Tie môžu podľa USA viesť k tomu, že Ukrajine sa takto podarí vybojovať možno len menšie územné zisky. Aj iná časť dokumentov opisuje až kritický nedostatok ukrajinskej munície, ktorý môže viesť k vážnym problémom s tamojšími systémami protivzdušnej obrany.
Hoci konkrétne plány o ukrajinskej protiofenzíve nemajú dokumenty popisovať, podľa televízie CNN, ktorá sa odvoláva na zdroj z ukrajinskej prezidentskej administratívy, musela pre tento únik informácií pozmeniť niektoré svoje vojnové plány.
Dokumenty okrem iného podľa The Washington Post prezradili aj to, že medzi málo krajín, ktoré pomáhajú vo vojne Rusku s dodávkami techniky, sa mohli potenciálne zaradiť aj Egypt a Turecko. Každá krajina však iným spôsobom.
V prípade Egypta malo ísť o tajný plán dodať Rusku muníciu a rakety, o ktorom mali údajne diskutovať vysokopostavení egyptskí vojenskí predstavitelia spolu s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísíhom.
Ten mal podľa informácií opisovaných v dokumentoch nariadiť, aby tento proces ostal utajený z prostého dôvodu – aby sa predišlo problémom so Západom.
Káhira, podobne ako Paríž, už tiež poprela uvedené správy z amerických materiálov a odmietla, že by sa do „ukrajinskej krízy“ zapájala.
V prípade Turecka zase dokumenty spomínajú, že sa od neho snažili získať zbrane žoldnieri z Wagnerovej skupiny. Tí sa mali za týmto účelom začiatkom februára stretnúť s tureckými kontaktmi s cieľom nakúpiť zariadenie pre svoje jednotky na Ukrajine aj v Mali.
Proces nemal byť ani v jednom z prípadov úspešne zakončený.
Wagnerovci sú predmetom minimálne jednej ďalšej správy, ktorú dokumenty odhalili. Podľa toho, ako ju opisuje The New York Times, skupina založená Jevgenijom Prigožinom je v nich opisovaná v opačnom svetle, ako ruská armáda.
Tá má čeliť celkovému úpadku a vysokým stratám. Podľa jednej verzie materiálov, ktorá nemala byť modifikovaná, môžu straty ruskej armády siahať až do výšky 223-tisíc zranených alebo mŕtvych vojakov.
Wagnerovci však majú podľa tajných materiálov prekvitať a ich vplyv ostáva naďalej silný aj mimo ukrajinskej pôdy. Na tej sú momentálne známi najmä v súvislosti s bojmi o viac symbolické, než strategicky významné ukrajinské mesto Bachmut.
Dokým sa Prigožin, známy tiež ako „Putinov kuchár“, k založeniu skupiny sám neprihlásil, prepojenie wagnerovcov a Ruska bolo dlhodobo predmetom diskusií Západu. Ich jednotky boli vtedy chápané ako sila, ktorú Kremeľ nasádza do oblastí konfliktu, s ktorými nechcel byť priamo spájaný.
Jedným z takýchto miest bolo napríklad aj spomínané Mali, ale aj Líbya či Sýria. Prigožinovi bojovníci sa tam preslávili nevídane krutými praktikami na civilistoch. Povestné je napríklad ich skrývanie mín do detských hračiek.
Kým uniknuté dokumenty hovoria o pretrvávajúcej sile wagnerovcov, ich hľadanie nových liniek pre zaobstaranie zbraní môže podľa The New York Times svedčiť o tom, že západné sankcie začínajú fungovať a wagnerovcom sa pre ne začalo zadrhávať zásobovanie. Na to, že ho z ruskej strany dostávajú žalostne málo, sa v posledných mesiacoch opakovane sťažoval aj samotný Prigožin.
Pozrite si našu reportáž o uniknutých dokumentoch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Zrážku lietadla s vrtuľníkom nikto neprežil, Trump viní politiku Obamu a Bidena
Pilot Viktor Vincze o katastrofe
Neveria, že niekto prežil
