Pomenovanie ramadán pochádza z Arabského ar-ramad, čo znamená spaľujúce teplo. Základným prvkom je pôst, ktorý je náročný a vyčerpávajúci. Veriaci sa venujú sami sebe, komunikujú s Bohom, modlia sa a robia nezištné činy. To im spôsobuje úľavu, dobrý pocit a teplo na duši. Samotné pomenovanie sviatku teda vystihuje jeho podstatu a cieľ.
Ramadán sa začína a končí vtedy, keď sa na oblohe zjaví mesiac vo svojom polovičnom tvare. Islam nepoužíva slnečný, ale lunárny kalendár, ktorý sa odvíja od cyklov mesiaca, a preto nepripadá tento sviatok na vždy rovnaké obdobie. Presný dátum, kedy mesiac vstupuje do ramadánu, sa tiež môže meniť v závislosti od regiónu.
Obdobie ramadánu určuje Komisia na pozorovanie Mesiaca v Saudskej Arábii. Začína sa deň po tom, čo komisia zbadá na oblohe nový polmesiac. Nie je to jednoduché, pretože mesiac sa ukáže v „správnom“ tvare len asi na 20 minút.
Stať sa však môže, že ho nie je vidieť pre opar alebo oblačnosť. V takom prípade sa použijú lunárne výpočty. Tento rok sa ramadán podľa predpovedí začal 23. marca a skončí sa 21. apríla.
História tohto sviatku siaha až do prvých dní islamu. V roku 610 sa prorokovi Mohamedovi zjavil anjel Gabriel, ktorý mu odhalil islamskú svätú knihu Korán. To sa udialo v „Noci sily“, v arabčine pomenovanej ako Laylat Al Qadar. Stalo sa tak v mesiaci ramadán.
V roku 622, pod tlakom okolností a náboženských nezhôd, Mohamed prikázal svojim veriacim, aby odišli z Mekky. Zamierili do Mediny, kde našli útočisko a pokoj. Táto udalosť je pre moslimov kľúčová v ich histórii. Dostala pomenovanie Hedžra - symbol odchodu pravoverných od neveriacich.
Tu sa datuje začiatok islamského letopočtu. V roku 624 moslimovia už slávili historicky prvý sviatok ramadán, ktorý velebí zjavenie Koránu Mohamedovi a zároveň nového a samostatného začiatku.
Spoločné čítanie z Koránu
Zdroj:
shutterstock.com/MalikNalik
Ramadán je čas, kedy sa moslimovia stretávajú, aby oslávili svoju vieru. Snažia sa o duchovný rast, priblíženie k Alahovi a svojim blízkym. Mali by sa zdržiavať ohovárania, klamstva a boja, pričom by mali robiť dobré skutky, prispievať na charitu a tráviť čas s rodinou a blízkymi.
Navyše, deti dostávajú darčeky a je zvykom obdarovať tých, ktorí to potrebujú. Je to čas jednoty a duchovnej sebareflexie. Päťkrát denne sa modlia a recitujú Korán.
„Je to mesiac charity a štedrosti. Čas robenia dobrých skutkov pre blízkych i vzdialených a čas duchovných úvah,“ povedala pre USA Today Caren Elhenwayová, libanonská a egyptská imigrantka žijúca v USA.
Počas celého ramadánu sa veriaci postia a zriekajú sa všetkých svetských pôžitkov. Pôst nevnímajú ako zákaz jedla a pitia, ale ako spôsob, ktorým sa môžu očistiť od svojich previnení. Je to čas, kedy sa venujú svojej viere, učia sa trpezlivosti, sústredia sa na svoje psyché a komunikujú s Bohom. Fyzické potreby sa stávajú druhoradé.
Pôst sa dodržiava medzi východom a západom slnka. V tomto čase nemôžu veriaci piť ani vodu. Pred úsvitom majú raňajky, nazývané suhoor. Po nich nasleduje prvá modlitba. Po západe slnka a večernej modlitbe Maghreb sa spoločne stretávajú pri večeri. Táto sa nazýva iftar. Podľa tradície, keď Mohamed prerušil pôst, dal si ďatle s pohárom vody. Tento zvyk moslimovia dodržujú a ďatle jedia počas suhoor aj iftar.
Jedenie datlí má aj svoj racionálny základ. Sú bohaté na živiny, dodávajú telu cukor a sú ľahko stráviteľné. Vďaka tomu je ďatľa považovaná za superpotravinu a je jednou zo základných potravín Arabského sveta.
Pôst však nie je nariadený všetkým veriacim bez výnimky. Filozofiou Koránu je žiť život úprimne, umiernene a najmä spravodlivo. Taký má byť aj život veriacich. Preto sa na chorých, starých, deti pred pubertou, ale aj tehotné, dojčiace a menštruujúce ženy tento zvyk nevzťahuje.
Takisto pokiaľ veriaci z nejakého dôvodu nemôže dodržať pôst, mal by poskytnúť jedlo chudobnému, prípadne mu naň prispieť.
Obdobie ramadánu sa končí, keď sa na oblohe objaví nový mesiac. Nasledujúce ráno sa začínajú trojdňové slávnosti Eid al-Fitr, v preklade Festival prerušenia pôstu. Oslava sa začína spoločnými modlitbami na úsvite.
Potom spoločne s rodinou a priateľmi oslavujú ukončenie pôstu, obdarovávajú sa, vzdávajú úctu zosnulým príbuzným a ďakujú Alahovi. Často sa obliekajú do tradičných odevov a organizujú bohaté hostiny, kde jedia tradičné jedlá.
Pochutiny na stoloch sa líšia v závislosti od regiónu. Napríklad v Sírii a Libanone sa podáva sušienka, ktorá je vyrobená z datlí, pistácií alebo vlašských orechov. V Afganistane je tradíciou jesť chlieb s tenkou kôrkou, ktorý sa volá Bolani. Bosniaci jedia dezert z pomaly varených jabĺk zaliatych cukrom a plnených vlašskými orechmi.
Pozrite si aj reportáž z júla 2022 o látke, ktorá zahaľuje najvýznamnejšie miesto islamu:
Päť pilierov Islamu
Tieto usmernenia sú základom života moslimov:
Sawm - pôst od úsvitu do súmraku počas ramadánu
Shahadah - viera, že neexistuje žiadne božstvo okrem Alaha a proroka Mohameda ako jeho posla
Zakat - darovanie na charitu
Salah - modliť sa päťkrát denne
Hadždž - ak je to možné, aspoň raz sa vydať na púť do Mekky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Zrážku lietadla s vrtuľníkom nikto neprežil, Trump viní politiku Obamu a Bidena
Pilot Viktor Vincze o katastrofe
Neveria, že niekto prežil
