Nie, to nie sú 50. roky, je to realita dneška.
Magnitúda politických čistiek dosiahla mieru, za ktorú by sa nemusel zrejme hanbiť ani Stalin.
Aj vidiecki učitelia
Pri počtoch zatknutých, perzekvovaných a ľudí, ktorých prepustili zo zamestnania, je veľmi ťažké zostať nezaujatý a snažiť sa celú situáciu hodnotiť objektívne. Konanie tureckej vlády pripomína skôr dôkladnú očistu verejného života. Posledná vlna represií sa už dotkla aj akademických pracovníkov, učiteľov a zvyškov posledných nepohodlných médií. Všetkých obviňujú zo spojenia s tajomným hnutím, vedeným bývalým Erdoganovým spojencom Fethullahom Gülenom. Zablokovali aj internetové stránky, medzi nimi aj WikiLeaks.
Platforma totiž splnila svoj sľub z pondelka a zverejnila desaťtisíce e-mailov, ktoré si posielali predstavitelia tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Turecký úrad pre vysoké školstvo odvolal z funkcie aj 1577 dekanov, ktorí sa „podieľali na neúspešnom prevrate". O prácu prišlo 15 200 učiteľov mestských a vidieckych škôl. Dokonca tureckým akademikom zakázali opustiť krajinu a vedcom, ktorí sú v zahraničí, nariadili návrat domov. Ostať mimo krajiny smú len tí, ktorých práca je nenahraditeľná, píše nemecký Der Spiegel.
Je veľmi ťažké predstaviť si, akým spôsobom sa tisíce vidieckych učiteľov mohli podieľať na neúspešnom puči. Riadili tanky? Organizovali logistiku? Určite nie. Jediný dôvod ich prenasledovania je ideológia, ďalšie rušenie akademických slobôd a obmedzenie ich pohybu.
Moloch 50. rokov
Nie, to nie sú 50. roky, je to realita dneška. Vo všeobecnosti panuje názor, že krajina sa utieka k islamu. Sekularizmus či liberálne postoje nebudú mať v „Novom Turecku miesto". Podobné praktiky by sa dali očakávať od Saudskej Arábie, nie od kandidáta na členstvo v EÚ.
#ErdoganCaricature Dragan (Spain) pic.twitter.com/9XQxPVwCiz
— Kubilay©a (@Kubi__22) 20. mája 2016
Nebudeme sa opakovať, no aj táto téma už pomaly začína zapadať prachom. Turecko napriek dlhoročným vyjednávaniam a snahe plniť podmienky vstupu, ktoré mu únia nariadila. Za celý čas nebolo schopné s Bruselom nájsť kompromis a nezískalo žiadne konkrétne záruky.
V tomto smere to pripomína ukrajinský scenár. Kyjev po Majdane a deklarácii, že chce vstúpiť do EÚ a napriek všemožným ubezpečeniam z Bruselu a Berlína, nič nedosiahol a krajina je dnes horúci zemiak na Schengenskej hranici. Turecko, akoby stratilo trpezlivosť a počas mlčania európskych lídrov sa rázne obrátilo na Východ.
Nová doba
Len tak sa dajú vysvetliť vyhlásenia, že spolu s Ruskom a Iránom nastolia na Blízkom východe mier a stabilitu. Turecko dokonca zatvorilo ľudí, ktorí zostrelili ruskú stíhačku a obvinili ich, že tiež patria k pučistom a v tomto duchu pri zostrelení aj jednali.
Svet sa mení a bohužiaľ, história nás učí, že keď sa prerozdeľujú geopolitické karty, väčšinou sa prostriedkom stáva vojna. A zbraňami sa už rinčí. Zatiaľ je Európa zaujatá Ruskom, no nosná téma: Čo s Ukrajinou? Už nikoho nezaujíma. Európske politické procesy zatienili výsledky britského referenda. Briti sa zatiaľ z EÚ neponáhľajú a všetkým je jasné, že ak sa tento proces spustí, budú to dlhoročné a ťažké vyjednávania.
Noví britskí lídri však už stihli naznačiť, že v otázke Blízkeho východu, budú trvať na odstúpení Assada. Povedal to Boris Johnson, nový minister zahraničných vecí, ktorý po britskom referende stihol politicky zomrieť aj sa znovuzrodiť. Naznačil teda tvrdú líniu, ktorá vôbec nerozumie realite regiónu, kde Turecko hrá kľúčovú rolu.
Tvrdé ženy
Rovnako i nová premiérka Theresa May sa prezentuje ako tvrdá žena a už sa stihla vyjadriť, že by neváhala použiť jadrové zbrane, aj keby to stálo 100-tisíc životov. Turecko dnes láme hlavu aj Američanom, minister zahraničných vecí John Kerry im už stihol pohroziť vylúčením z NATO. To sa však nestane, pretože Turecko je brána do Ázie, na Blízky východ a rovnako aj vrátnik Čierneho mora. Európa ani USA bez Turecka nikdy nebudú hrať v regióne prvú ligu. Pritom je to neuralgický bod s bezprecedentným politickým významom. Úplne by stratili možnosť kontrolovať tranzit nerastných surovín v oblasti a trasovanie nových plynovodov, s ktorými sa už počíta. Šokujúci obrat Turecka k Rusku a Iránu to už teraz naznačuje.
Od USA sa momentálne nedajú očakávať žiadne zásadné kroky. Čaká sa na výsledky prezidentských volieb. Obama si tiež nepraje ukončiť svoju funkciu napätím a zárodkom nového konfliktu.
Veľa sa zmení, ak do kresla nového prezidenta zasadne Hillary Clinton, ktorá sa už vyjadrila, že Assad musí odísť a USA jedná v tejto veci slabošsky. Preto si s novou britskou premiérkou bude rozumieť.
Kde je Európa?
Čo v tejto napätej situácii úplne chýba, je názor Európy. Jediný, kto sa k situácii vyjadril bol predseda nemeckých Zelených s tureckým pôvodom, Cem Özdemir. Povedal, že krajina s trestom smrti nepatrí do Európy. Zároveň Turkov vyzval, aby ukázali rešpektovanie práva a demokratických hodnôt a obvineným pučistom zaručili spravodlivé procesy. Merkelová len vyhlásila, že Európa je proti zavedeniu trestu smrti.
Francúzi sú zas plne zaujatí vnútornými problémami, protestmi a teroristickými útokmi. Kritika prezidenta Hollanda od exprezidenta Sarkozyho naznačuje, že v krajine galského kohúta pomaly začína aj kampaň pred prezidentskými voľbami.
Zároveň sa francúzska cudzinecká légia pomaly zapája do chaosu v Líbyi, ktorá je ďalším bolestivým miestom na hraniciach Európy.
Trocha idealizmu
Najväčším paradoxom v tejto situácii je fakt, že Slovensko otrasenej únii teraz predsedá. Bolo by preto vhodné, keby sa naši predstavitelia verejne k vzniknutej situácii vyjadrili. Nečakali stále na to, čo povie Nemecko. Netreba silácke reči, ale vyjadrenie znepokojenia a kritika čistiek by však boli na mieste.
Bolo by to milé a historické gesto, keď sa malý a mladý štát vyjadrí k svetovým udalostiam, v situácii, keď ťažké váhy mlčia a nechávajú Erdogana „nerušene upratovať". Možno by to ukázalo aj to, či sme už vôbec na veľký svet dorástli.
Kontakt na autora:[email protected]
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
