Hoci milovníci hádzania žabiek dávajú prednosť tenkým, plochým kameňom, s ťažšími horninami v tvare zemiaku by dosiahli pôsobivejších výsledkov.
Aspoň to vyplýva z výskumu britských vedcov. „Vyskúšajte nejaké bláznivé kamene a uvidíte, čo sa stane,“ povedal Ryan Palmer, ktorý sa na Univerzite v Bristole zaoberá aplikovanou matematikou.
Palmer a jeho kolega Frank Smith z londýnskej University College London (UCL) vytvorili matematický model, aby zistili, ako tvar a hmotnosť predmetu ovplyvňujú jeho sklz po vodnej hladine.
Okrem dopadov, ktoré má ich zistenie pre hádzanie žabiek, objav pomôže vedcom, ktorí sa zaoberajú problémami, ako sú hromadenie ľadu na lietadlách vo väčších výškach alebo sily, ktoré na stroj pôsobia pri pristávaní na vode.
Štúdiu preto tiež spolufinancovala spoločnosť AeroTex, ktorá vyvíja leteckú techniku.
Vybavení týmto modelom Palmer a Smith určili matematický vzťah medzi hmotnosťou kameňa a zakrivením jeho spodnej strany, ktoré určuje, či bude po vode „skákať“ alebo nie.
Došli k záveru, že ťažšie kamene, ktoré by sa inak potopili, kĺzali po vodnej hladine, pokiaľ bolo ich zakrivenie dostatočné.
Na rozdiel od plochých a tenkých hornín však objemnejšie kamene po hladine „neskočia“ niekoľkokrát, aj keď sú dobre hodené.
S vodnou hladinou na seba pôsobia iným spôsobom, píšu vedci v štúdii, publikovanej v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society A.
„Ak máte ťažší kameň, môžete dosiahnuť superelastickej reakcie, kedy dôjde skôr k jednému mega odrazu, než k viacerým malým. Ak sa vám to podarí, je to veľmi uspokojivé,“ dodal Palmer.
Ťažšie balvany, ktoré majú zakrivenú základňu, sa môžu odraziť od vody, pretože zakrivenie mení spôsob, akým sa kameň dotýka hladiny.
Pri prvom kontakte sa do vody ponoria hlbšie a na dlhší čas. V dôsledku toho sa vodný tlak na spodnej strane kameňa udrží dlhšie, hladina sa viac deformuje a oboje pôsobí tak, že je kameň vytlačený nahor.
Štúdia sa však nezamerala na dôsledky roztočenia kameňa pri hádzaní žabiek, ktoré je kľúčové pre čo najväčší počet odrazov.
Akonáhle kameň roztočíme a hodíme tak, že jeho čelná hrana je mierne sklonená k hladine, zotrvá vo svojom otáčaní podobne ako gyroskop (zotrvačník s voľnou osou zachovávajúci si rovnaký smer otáčania používaný pri navigácii, napr. ako umelý horizont v lietadle a pod.).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
