Božie slovo číta večer, ráno i po ceste na zápas a Bibliu nosí aj na trávnik. Asi preto dostal Martin Šviderský zhora viac talentu než ostatní a bol čertovsky dobrý aj medzi „diablami“. Vzhliadali k nemu dnešné hviezdy Premier League, akadémie top klubov planéty či svetové médiá. Mal všetko, aby ako prvý Slovák debutoval za áčko Manchestru United, neskôr mohol v Španielsku lámať rekord Petra Dubovského. Osud mu však ani jedno nedoprial. Aký príbeh skrýva kapitán mládežníckej reprezentácie?
Meno Hachim Mastour asi mnohým z vás veľa nepovie. Patrí kedysi kúzelnému chlapcovi s marockými koreňmi, ktorého „triky z ulice“ vďaka platforme YouTube poznal celý svet. AC Miláno po ich zočení za trinásťročný supertalent bez váhania vysolilo pol milióna, o podpis sa pretekalo s Barcelonou či Realom Madrid. Severoafričan v žonglovacej výzve zahanbil aj Neymara.
Ale to je rozprávka o niekom inom. Podstatou je, že hlavný hrdina tohto príbehu na oči najväčších klubov planéty vlastne vystrelil podobne. No predsa s kľúčovým rozdielom.
Kým totiž Mastourovi tínedžerská sláva zabila dokonalý potenciál a divoký Gattuso mu chcel vyraziť zuby, Martin Šviderský nespyšnel, ani keď si na ruku navliekal kapitánsku pásku Manchestru United alebo vymieňal loptu s Cristianom Ronaldom. A z cesty nevybočil ani po zraneniach, aké iným zdevastovali kariéru.
Jeho otec bol historicky najmladším kapitánom Vranova v druhej národnej lige, kariéru však obetoval rodine. Syna vodil na ihrisko hneď po škôlke, videá, ako sa špunt z Čemerného mazná s loptou, majú na webe tisícky pozretí a ústa vám otvoria aj dnes.
„Pritom sme ich vôbec netočili so zámerom niekoho zaujať, bola to len zábava,“ začína Martin Šviderský exkluzívne pre TVNOVINY.sk.
Kontrola, presnosť, neslovenská technika – zostrihy z trávnika, obývačky či malej haly pred dvanástimi rokmi upútali aj legendárneho Ľubomíra Moravčíka. Včeličku stredu poľa tak razom probovali v Saint-Étienne i Celticu Glasgow.
„Pre malého chlapca to bol viac výlet ako skúška, nech pomaličky zbieram skúsenosti. Prvýkrát som navštívil Celtic počas 125. výročia založenia klubu, v Lige majstrov práve hostil Barcelonu (2:1). Fanúšikovia vyrobili krásne choreo, vznikla z toho pamätná fotka. O rok som sa do Celticu vrátil a našiel sa na nej - v tamojšom múzeu,“ spomína.
Po návrate na Slovensko, už skautmi monitorovaný i európskymi akadémiami preverený, pomohol Prešovu ovládnuť medzinárodný Fragaria Cup a očaril Arsenal. Londýnčania si nový klenot ihneď zamkli do Solúna, kde sídlila akadémia pre celú juhovýchodnú Európu.
„Scholarship, takpovediac školskú zmluvu, môžete na ostrovoch podpísať až v šestnástich. Iný jazyk, nová krajina, život bez rodičov, adaptácia v zahraničí často býva zlomová a môže výrazne ovplyvniť rozvoj, tu sme sa na ňu mali nachystať. Tiež si osvojiť filozofiu a herné koncepty Arsenalu, ak by si nás neskôr vybral,“ vysvetlil.
„Gunners“ však grécku liaheň na talenty po dvoch rokoch museli zatvoriť. „A nikto nám nikdy nepovedal prečo. Našťastie si ma tesne predtým na turnaji v Salzburgu všimol agent, s ktorým spolupracujem dodnes,“ povedal. Šviderský tak v štrnástich trénoval s mužmi Vranova a čo mesiac odbiehal motať hlavy koučom na najrešpektovanejšie adresy sveta.
„Solún u mňa splnil účel. Pozval ma Tottenham, dvakrát Liverpool, Chelsea asi štyri. Mala veľký záujem, veď šéf akadémie ma ešte pred rokom a pol objímal v tuneli na Old Trafford. Vo West Hame som strávil tri mesiace, aj mi vymysleli modelovaný zápas po boku Dimitriho Payeta (toho času superstar Premier League), lákavé gesto. Asi najhoršia skúsenosť bola Manchester City, neskôr ma však chceli aj tam. No ja som bol od prvej chvíle rozhodnutý pre United,“ priznal v rozhovore.
„Diablom“ sa upísal krátko po šestnástych narodeninách, no osud mu do darčekovej škatule namiesto vysnívaného debutu zabalil operáciu. „Už sa čakalo len na formálne záležitosti, s reprezentáciou sme práve hrali prvé kvalifikačné kolo na ME 17-ročných. Roztrhol som si predný krížny väz, vnútorný postranný väz a poškodil meniskus,“ hovorí.
Pauza 11 mesiacov, do toho obmedzenia pre COVID... „Devils“ však dobre vedeli, že neangažovali mačku vo vreci. Preto aj keď nováčik v úvodnej sezóne a pol nosil častejšie barly než kopačky, v nasledujúcej už „osemnástku“ s „céčkom“ na ruke ťahal za striebornou priečkou v mládežníckej Premier League. „Od titulu nás delil jediný bod,“ stále s povzdychom rozpaží ruky.
A ako si Slovák vyslúžil kapitánsku pásku v hrdom anglickom klube? Rečou klasika - bol čertovsky dobrý. Veď rovesníci v honbe za majstrovskou trofejou prehrávali vtedy, keď chýbal, lebo vypomáhal starším, a to isté platí o osemfinále juniorskej Ligy majstrov.
„Hral som aj na Stamford Bridge, viackrát na Old Trafford, ale nikdy som nezažil toľko piskotu, ako keď sme vychádzali na štadión Leeds. Obrovská rivalita, tesne pred výkopom 20-tisíc ľudí spustilo chorál – ak nemáš rád Manchester, začni skákať – a 20-tisíc ľudí začalo skákať. Keď rozhodca fúkol do píšťalky, ani som to nepočul,“ spomína.
Britské médiá onedlho písali o zázračnom dieťati či novom Michaelovi Carrickovi, fanúšikovia ho spoznali aj na ulici, iní prirovnávali k Royovi Keanovi. „Na trávniku možno áno, ale inde alebo slovne som taký nekompromisne tvrdý určite nebol,“ obhajoval sa.
No predsa len vyčnieval aj mimo ihriska. Ako prvý cudzinec v histórii MU dosiahol v angličtine úroveň C1 a vyslúžil si cenu „Scholar of the Year“ pre hráča, ktorý klub najlepšie reprezentoval výkonmi, ale i navonok.
Zrejme preto bol aj o rok, v kategórii U23, lídrom tímu a pravou rukou trénerov. Spoluhráči ho vnímali ako modlu i oporu, obracali sa naňho so sťažnosťami aj prosbami o rady, a to sa bavíme o hviezdach typu Anthony Elanga či Teden Mengi (obaja reprezentanti, pravidelne nastupujúci v Premier League) tiež mladší Alejandro Garnacho a Kobbie Mainoo (už členovia základnej zostavy United).
„Pozerali na mňa ako na toho, kto má určovať štandardy. Chlapci ma rešpektovali. Keď bola kvalita tréningov slabá, všetci očakávali, že ju nakopnem práve ja,“ povedal.
Edinson Cavani, Paul Pogba, Bruno Fernandes, Marcus Rashford alebo David De Gea. Prvá skúška v áčku prišla skôr než maturitná. „Pogba stále vysmiaty, Bruno vynikajúci a všetci veľmi ochotní pomôcť nám mladým. Až neskôr mi docvaklo, čo to vlastne znamená, že som stál vedľa De Geu či Rashforda. Úradovala pandémia, po tréningoch všetci šli k svojej skupinke. Škoda, že som nemal možnosť porozprávať sa s nimi viacej,“ priznal.
A keď v lete 2021 zistil, že sa na Old Trafford vracia Cristiano Ronaldo, čakal iba na jedno. A potom to prišlo. „Prvé stretnutie? Základnej jedenástke sme pred majstrákom pomáhali so štandardkami. Ronaldo prišiel, poťapkal ma po hrudi a spýtal sa, ako sa mám. Bol som očarený, ani som sa neodvážil niečo povedať. Trénoval som s ním asi trikrát, no ako naschvál, ani raz tam nebol klubový fotograf,“ povedal.
„Namyslený? Kdeže. Keď mi nevyšla prihrávka, hneď – nevadí, pokračuj, príde ďalšia – povzbudil ma ako prvý. Raz dostal loptu pri čiare, vystúpil som proti, no okamžite som si povedal – tak tento súboj radšej odcúvam. Nechcel som, aby na mne skúšal jeho bicykle ani ho, nedajbože, kopnúť. Našťastie prihral dozadu,“ zaspomínal si.
Že chlapec z YouTubu mládež prerástol, postrehol aj nevidiaci. Na strmých schodoch k zápasovej premiére v prvom tíme pridával stabilné krôčiky. V sezóne 2021/22 čakal U19 i áčko posledný duel v skupine Ligy majstrov, muži už mali istý postup. Ideálny čas na experimenty, veď pätica dorastencov sa v nominácii aj ocitla. Prešovčan však medzi nimi chýbal.
„Jeden z najťažších dní v kariére. Bol som kapitán osemnástky, za ostatné dva roky odohral spomedzi rovesníkov azda najviac zápasov, veľa z nich s najlepším hodnotením, a potom dostanú prednosť iní... Dvaja vtedy dokonca debutovali, obaja záložníci. Sú to moji kamaráti, nechcem povedať nič zlé, ale od oboch som mal lepšie čísla,“ sklopil zrak a pokračoval:
„Odpovedal som výkonom za devätnástku, kde som bol najstarší, napriek tomu dali pásku o dva roky mladšiemu chalanovi. V tom zápase sa, nanešťastie, zranil a dal mi ju sám od seba. Ale bol to zlom, keď som usúdil, že si nezaslúžim, ako sa United ku mne správa.“
Aj vychýrený španielsky denník Marca nazval Šviderského perlou manchesterskej akadémie, slávny kouč Ole Gunnar Solskjaer ho dokonca poznal po mene. Tak čo sa pokazilo?
„Môj kontrakt platil do júna 2022 a konverzácia ohľadom nového vôbec nešla hladko. To, čo ponúkali, mne ani agentovi nepripadalo adekvátne, debatovali sme asi rok, ale nikam sa nepohli. Ani chvíľku som nemal pocit, že existuje šanca, aby sa obe strany dohodli. Neviem, či to nejako súviselo, no zrazu ma nechávali na lavičke, všetky rozhodnutia smerovali proti mne, bez zdôvodnenia sa mi otočili chrbtom. Nemyslím, že som si to zaslúžil,“ povedal úprimne.
„Ale aj taký je futbal a záleží len na tom, ako sa s tým vyrovnáme. Preto som sa do konca sezóny snažil spraviť maximum, byť čo najlepší, ukázať, že napriek všetkým ,naschválom‘ a zlobám, ktoré mi robili, na to mám. A v lete som sa so cťou rozlúčil,“ pokračoval.
Fanúšikovia dali odchod svojho miláčika najúspešnejšiemu anglickému celku poriadne vyžrať. Na sociálnych sieťach kritizovali, že pustiť univerzála s takým potenciálom ešte vedenie zamrzí. Žiadaného tínedžera lanáril aj Slovan, z ponúk si však vybral UD Almeriu. Možno trochu prekvapivo, možno trochu riskantne. Priaznivci nováčika španielskej ligy ho vítali s nadšením, pristavili sa vo fitku i na ulici – vy ste ten Martin, tá nová posila?
„Bolo to ešte pred oficiálnym predstavením klubu, veľmi milí ľudia. Samozrejme, s postupom vždy prichádza tlak, ale nových vecí som sa nikdy nebál. Záujem od celku z La Ligy sa predsa neodmieta, zmluva a plány, aké mi tunajší funkcionári predstavili, taktiež nie. Navyše, mám tu exspoluhráčov z Anglicka, rozhodovanie nebolo náročné,“ poznamenal.
Mohol byť prvým Slovákom v histórii, ktorý nastúpi za áčko Manchestru United, napokon sa stal najmladším, ktorý prestúpil do najvyššej španielskej súťaže a po vydarenej letnej príprave si veril aj na rekord Petra Dubovského, najmladšieho debutanta. No keď bola šanca na dosah, opäť sa ozval osud. A jeho „darčeková škatuľka“.
„Zranenie predného krížneho väzu, šesť týždňov pripútaný k posteli, ledva som sa došuchtal na WC. Asi najhoršie zranenie, aké si športovec môže privodiť. Celý proces bol náročný, operácia nešla hladko, namiesto jednej som podstúpil až tri. A nehral deväť mesiacov,“ ozrejmil.
Spoluhráči následne góly pri triumfe 2:1 nad Getafe oslavovali s jeho dresom. A to nie je bežné. „Som rád, že si ma vážia, podporovali ma nonstop. Mali sme nabitý program, všetko sa vyvíjalo podľa plánu, už som skutočne veril, že sa premiéry dočkám. No, bohužiaľ,“ priznal.
Do akcie sa vrátil na sklonku ušlého roka, od januára do leta sa rozohráva v Reale Murcia, bojujúcom o postup do druhej španielskej ligy. Bibliu číta večer, ráno i po ceste na zápas, nosí ju aj na trávnik. Vzdávať sa? Poľaviť? Ustúpiť? To je pre iných.
„Stále to nie som úplne ja, formu ešte musím vycibriť. Po zranení bolo kľúčové dostať sa do hernej pohody, preto hosťujem,“ vysvetľuje pilier mládežníckej reprezentácie. Že sa „dvadsaťjednotke“ blížia domáce majstrovstvá Európy, mu pripomínať netreba. A nedávna výhra nad rovesníkmi zo Španielska (2:0) iba svedčí o tom, že „sokolíci“ sa na záverečnom turnaji môžu porovnávať s hocikým. Veď v základnej zostave súpera stál len jeden hráč pod tri milióny a samotný Samu Omorodion má trhovú hodnotu takmer štyridsať.
„Tímový duch, nič iné. Pre zranenie som vynechal päť zrazov, preto ma veľmi potešila kapitánska páska v nasledujúcom dueli s Maltou. Napredujeme spoločne, chceme sa zlepšovať a ak zostaneme verní svojmu štýlu, budeme nepríjemní pre každého. V kádri patrím k najstarším, to samo osebe znamená zodpovednosť. Spravím všetko, aby som mužstvu pomohol,“ zachrlil odhodlane.
„Len nechcem, aby si ľudia teraz mysleli, že som nejaký plačko, ktorý urazene rozpráva, ako mu v Manchestri nedali, čo si zaslúžil. Sebakritika mi nechýba, veď keby som to v United zabalil bez boja, možno by mi Almeria neponúkla kontrakt, aký ponúkla. Viem, na čo mám. Každý deň chcem byť lepší než včera. A aj na zlých veciach nájsť to dobré,“ pekne uzavrel Martin Šviderský.
A ak futbalový vorkoholik vydrží odolávať nepriazni ešte chvíľu, aj seniorská repre sa čoskoro poteší ďalšiemu výnimočnému prírastku.
Slovan zdolal Žilinu 3:0 a od šiesteho titulu v rade ho delí už len krôčik. Tu sú všetky dôležité momenty zo zápasu pod Dubňom:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
