Prvýkrát v kariére získal tento titul Alejandro Valverde.
Španielsky cyklista Alejandro Valverde získal prvýkrát v kariére titul svetového šampióna v cestnej cyklistike. V rakúskom Innsbrucku triumfoval pred Romainom Bardetom z Francúzska a Kanaďanom Michaelom Woodsom. Tridsaťosemročný Španiel mal doposiaľ vo svojej zbierke šesť medailí z MS, až v Innsbrucku sa však tešil z vytúženého najcennejšieho kovu. Slovenský cyklista Peter Sagan v pozícii trojnásobného obhajcu titulu odstúpil z pretekov. Nedeľňajšiu súťaž nedokončili ani jeho krajania Juraj Sagan, Marek Čanecký, Patrik Tybor, Erik Baška, Martin Haring a Martin Mahďar.
Na trať vyrazilo 188 pretekárov zo 44 krajín o 9.40 predpoludním. So štartovým číslom jeden viedol pelotón úradujúci majster sveta Peter Sagan. Hneď od úvodu sa objavilo niekoľko pokusov o únik, ale vážnejší sa ujal po krátkom stúpaní. Dopredu vyrazila štvorica v zložení Kasper Asgreen (Dánsko), Rob Britton (Kanada), Tobias Ludvigsson (Švédsko) a Stylianos Farantakis (Grécko). Vzápätí odstúpil Grék, ale zvyšnú trojicu doplnili Vegard Stake Laengen (Nórsko), Daniil Fominych (Kazachstan) a Ryan Mullen (Írsko). K nim sa neskôr pridali Karel Hník (Česká repre), Connor Dunne (Írsko), Laurent Didier (Luxembursko), Janse van Rensburg (JAR) a Iľja Koševoj (Bielorusko).
V hlavnej skupine sa išlo pokojným tempom, náskok utečencov stúpal, v istej chvíli presiahol až sedemnásť minút. Favoriti v balíku však zostávali pokojní. Nasledovalo stúpanie na kopec Gnadenwald, na jeho vrchole mali jazdci v úniku náskok devätnásť minút na pelotón. Po príchode do Innsbrucku sa v hlavnej skupine začalo pracovať na znížení náskoku utečencov, o čo sa starali najmä zostavy Francúzska, či domáceho Rakúska, všetci slovenskí reprezentanti dokázali držať krok. V polovici pretekov mala vedúca skupina náskok 14 a pol minúty.
Po troch kolách na okruhu stratili kontakt Erik Baška s Martinom Mahďarom, oboch organizátori stiahli z trate. Na pelotón strácali v tom čase päť minút. Utečenci vo vedúcej skupine mali v tej chvíli k dobru 16 a pol minúty a na zvýšené tempo nedokázali reagovať ani ďalší Slováci. Martin Haring, Juraj Sagan, Patrik Tybor a Marek Čanecký zamierili pred štvrtým kolom do tímového autobusu a napokon ich vzápätí doplnil aj Peter Sagan. "Dalo sa vidieť, že som si to veľmi neužil. Ale skúsil som a keď som videl, že to nemá význam, išiel som dolu. Ale som rád, že som mal na sebe tri roky dúhový dres. Môžem byť na to hrdý. Verím, že o rok o neho budem môcť opäť bojovať. Možno je aj dobré, že si dám na jeden rok od neho oddych," reagoval po pretekoch.
Saganovi sa jeho kolegovia z reprezentácie snažili pomôcť ako sa dalo, ale ťažké okruhy v Innsbrucku s kopcom Igls boli nad ich sily. Ako prví odstúpili Baška a Mahďar. "Bolo vyššie tempo, ale zasa nie až také extrémne. Bolo mi jasné, že nepomôžem, aj keby som vydržal dlhšie. Bolo jasné, že sa každým okruhom bude pelotón selektovať. Kopec Igls na okruhu bol veľmi ťažký, nedá sa tam kde oddýchnuť, potom zasa technický úsek v meste veľa oddychu neponúkal. Chceli sme si užiť atmosféru," Baška.
Sklamaný bol reprezentačný tréner Ján Valach, ktorý veril, že Slováci vydržia na trati o niečo dlhšie. Realisticky som vedel, že okrem Petra to budú mať všetci ťažké a nie je šanca, že prídeme všetci do cieľa. Ale myslel som, že niektorí vydržia dlhšie. Je to krutá realita slovenskej cyklistiky. Nemáme v kopcoch nikoho silnejšieho. Treba porobiť zmeny, nie je to ideálne. Pretekári výkonnostne slabnú a treba sa zamyslieť, ako ďalej. Dnes bol ťažký kopec, to beriem, chalani sa pripravovali dobre a nemôžem im vyčítať nič. Na druhej strane je výkonnosť slabá. U Petra sa dajú čakať zázraky, ale môže mať dni, kedy to nejde. Sklamaný nie som, ale očakával som, že vydržíme dlhšie."
Tvrdé kopce napokon zastavili aj Francúza Warrena Barguila a tvrdosť asfaltu pocítil Slovinec Primož Roglič. Tridsať kilometrov pred cieľom bol na čele z pôvodnej skupiny iba Asgreen a Laengen, ktorých prenasledovala štvorica Greg van Avermaet (Belgicko), Damiano Caruso (Taliansko), Omar Fraile (Španielsko) a Karel Hník, ale neskôr ich pohltil hlavný balík. Vedúcu dvojicu dostihli ostatní jazdci 22 km pred cieľom a začalo sa bojovať o titul. Na záverečnom kopci zaútočil Dán Michael Valgren, ale postupne mu dochádzali sily. Do čela sa dostala trojica Alejandro Valverde, Romain Bardet a Michaelom Woods, ktorú necelé 2 km dostihol Holanďan Tom Dumoulin. V záverečnom špurte mal napokon najviac síl Valverde.
Po zisku titulu neskrýval dojatie. "Je to neuveriteľné, nemám slov. O tento titul som bojoval celý život a podarilo sa mi to. Ďakujem celému tímu, ktorý kontroloval preteky a ja som sa mohol sústrediť na záver. Špurtoval som z prvej pozície, no vedel som, že mám zo všetkých najväčšiu šancu. Na konci som si hovoril, že nemôžem prehrať a nemôžem sklamať ľudí, ktorí ma podporovali. Je to najcennejšie víťazstvo v mojej kariére, sníval som o tom stať sa svetovým šampiónom," uviedol v cieli.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
