Na štadióne pod Dubňom vanie akási výsledková melanchólia. Jednému z najmladších kádrov v Európe sa drina či futbalovosť uprieť nedá, ale po mesiaci a pol bez výhry, vyletení z pohára a sérii piatich prehier so zlatomoravským klincom je rátať plusové body zaťažko. No ak si medzi „šošonmi“ niekto jednotku zaslúži, tak brankárska jednotka Ľubomír Belko.
Pre mládežnícku Ligu majstrov dodnes neoslávil „dvadsiatku“, zákrokmi spoluhráčov neraz vyťahoval z problémov, pod tlakom mu neprekáža rozohrávať slabšou nohou, v päťke sekne hoc aj Weissa a frázu „Belo nám to vylapal“ počuť zo Žiliny čoraz častejšie. Gólmanov je veľa, dobrých menej, ale mnohých s jemu rovným potenciálom by ste veru nevysnorili.
„S novým trénerom dorazil aj nový impulz. Na tréningoch sa venujeme detailom, rozumieme si a myslím, že v úvode sezóny to bolo vidieť. Skvelo sme sa rozbehli, všetko šliapalo ako malo, no samozrejme, ak nezbierate body päť duelov po sebe, niečo nie je v poriadku. Kde to „vázne“? Úprimne, netuším. Skrátka prišla takáto šnúra a nám nezostáva nič iné, len sa vzchopiť a tímovo ju prestrihnúť. Žilina patrí medzi prvú šestku každý rok, do posledných dvoch zápasov treba bezmála investovať všetko,“ rozmenil debatu na drobné Ľubomír Belko.
Musíme sa spýtať hneď a na rovinu. Klub pred vyše rokom vyhodil Pavla Staňa. Kým Kysučan kuje v Poľsku zázraky, MŠK vystriedal jeho striebornú a bronzovú priečku za pozície, ktorými rebríček láme na pol. Na jazyk sa tak s odstupom času derie jediné – nebol to krok vedľa?
„Tréner Staňo je správny chlap a veľký odborník, správu som sa dozvedel počas reprezentačného zrazu. Treba priznať, že jeho odchod väčšinu chalanov zaskočil,“ poznamenal na margo ex-šéfa lavičky, pod ktorým dostal šancu aj vo finále Slovnaft cupu.
Fortunaligový benjamínok hýri energiou, vie strpčovať život každému súperovi, držať loptu i dávať góly. Ak mužstvo zotrvá pokope, dokáže rozdúchať vášne vo veľkú budúcnosť, no výkonnostnú chorobu musí vyliečiť hneď a zaraz.
„Na ihrisku bojujeme jeden za druhého, snažíme sa podporovať, ale v rozhodujúcich situáciách vidieť, že nám chýbajú skúsenosti. Sme mladí, no rok od roku stále lepší, potrebujeme iba kompaktne dozrieť. Ak sa kolektívne naučíme zvládať náročné veci, budeme len a len napredovať,“ dobre si uvedomuje a architektom renesančného návodu môže byť pre ostatných práve on sám.
V ušlom ročníku poctivo zohral rolu lídra, nepanikáril v zlomových momentoch a hernú latku si držal vysoko i stabilne možno jediný. Nie je verejným tajomstvom, že Žilina využíva elitné rozmery svojej futbalovej školy a najlepších predáva veľmi rada. No v spojitosti s číslom tridsať sa o prestupe zatiaľ nehovorí. A to je pre oboch dobrá správa.
„Žltozelený dres a nič iné,“ vyhŕkol bez váhania rodák zo Strečna a pokračoval „potrebujem zbierať štarty, MŠK je ideálnym miestom na rozvoj. Zmluvu mám do roku 2025 a plánujem sa jej držať. O ponukách veľa neviem, ak nejaké aj sú, neriešim ich. „Šošonov“ sledujem odmalička, fandím im odmalička a hrám tu odmalička. Som presvedčený, že naša éra ešte len príde a ja chcem byť jej súčasťou. V blízkej dobe sa určite nikam nechystám.“
Ak vám na futbalistovi ako prvé do očí neudrú čísla, bezpochyby si všímate štýl. A ten má nadaný strážca žrdí absolútne svojský. Z jeho zákrokov šalejú všetci a stihol sa o tom presvedčiť aj európsky šampión z roku 2010 Cristian Chivu. Žilinská „devätnástka“ totiž v mládežníckej Lige majstrov vyradila jeho zverencov alias jednu z naj akadémií na svete.
„Tri dni pred šestnásťfinále s Interom som mal dvadsiate narodeniny, no dodnes som ich neoslávil. Tak si to okolnosti jednoducho vyžiadali. Koniec koncov, myslím, že sa to oplatilo, veď darček som dostal perfektný,“ usmieva sa gólman, ktorý mal na senzácii značný podiel.
Vyrazil prudkú hlavičku Casadeia, gólové koncovky Curatola i Jurgensa premenil robinsonádami na nególové, reflexívne roztiahol nohy pred Peschetolom, neprestajne burcoval spoluhráčov a tímu zvyšoval ego.
Dobrým svedkom je i predchádzajúce kolo. Dvojzápas s kazašským Kairatom Almaty (3:2, 0:1 z pohľadu Žiliny) museli rozlúsknuť penalty. Belko z nich vyšiel viac než stopercentný, inými slovami, dve zneškodnil a tretiu, rozhodujúcu, sám premenil.
„Keď viem, že hrozia jedenástky, súpera si dôkladne naštudujem. Veľa ľudí si možno toľko námahy nedá, no ja si analýzy robievam pravidelne, asi to nie je na škodu. Na pľaci sa potom stačí len v správnom čase správne rozhodnúť,“ pokrčil plecami a vystrúhal flegmatickú grimasu.
V živote prehral len dva penaltové rozstrely, nemožno opomenúť ten vlaňajší pohárový s Podbrezovou, v ktorom „železiarom“ zneškodnil až päť pokusov. A popri úchvatnej tipovacej štatistike to neraz vyzerá, akoby smery hádal aj počas riadnej hracej doby. Je to tak?
„Je, ale tipovaním by som to nazval len zriedka, poväčšine skôr predvídavosťou. Snažím sa útočníkom vliezť pod kožu, odpozorovať ako sú postavení k lopte a trafiť stranu. Vašou silnou stránkou sú veci, v ktorých si veríte, preto to skúšam. Odmalička mi prízvukovali, aby som sa nebál hrať nohou a do kúta zahnané pozície riešil futbalovo. Rozohrávku využívam často, súbojov jeden na jedného nie je málo, ale manipulovať s loptou sa nebojím, práve naopak. Takýto „z poľa zvyk“ mám zafixovaný už z mládeže a rád ho využívam,“ vysvetlil odchovanec, ktorý so seniormi túži nad hlavu dvihnúť ligovú trofej.
Sedemnásobný slovenský majster venuje bezvýhradnú koncentráciu posledným dvom ligovým stretnutiam. A zo šachovnice Belkových odpovedí vyplýva, že „primetime šošonov“ je na ťahu. Nalejme si čistého, aj Slovan je zdolateľný. Navyše, rola outsidera hrá Žiline proti belasým iba do karát.
„Bela“ k športovému rastu tlačí aj vyvážená konkurencia. Bolo v lete po Petrášovom odchode jasné, kto sezónu načne ako prvý nasadený? „Dostal som šancu ja a snažil sa jej čo najsilnejšie chopiť. Ak odrátam Skalicu, dovolím si tvrdiť, že moje výkony boli fajn. S Marekom (Teplanom) sa poznáme dlhé roky, sme dobrí kamaráti, všetko medzi nami funguje ako má, rozprávame sa o zápasoch, radíme si, úplná symbióza. Či idem chytať ja alebo „Tepi“, nič to na veci nemení,“ vysvetlil priateľskú rivalitu peknými slovami.
Odkedy ho Peter Štefaňák ako žiačika vytiahol do reprezentácie, nechýbal na žiadnom zraze a pod brvnom bol zakaždým jasnou voľbou. V „dvadsaťjednotke“ naňho čaká posledný cyklus i neľahká úloha – napraviť zbabrané – a postúpiť na záverečný šampionát. „Boli sme veľmi blízko, cieľ je jasný,“ dodáva krátko a výstižne.
Ak má seniorská repre dobre zastrešený post, tak bezmála ten brankársky. No mládežnícke „número uno“ má pozvánku na dosah ruky.
„Na áčko sa zatiaľ veľmi nesústredím, nechcem samého seba dostávať pod tlak. Hlavu mám nastavenú na úspech s dvadsaťjednotkou. Ako ste povedali, post je dobre pokrytý, máme kvalitných brankárov. Ale každého cesta vedie stabilnými výkonmi, ak si ich udržím, šanca raz príde,“ dobre vie chválený mladík.
A komplet žilinské predstavenstvo i Slovenský futbalový zväz si už teraz uvedomujú, že pred sebou nemajú len excelentného futbalistu, ale aj spoľahlivého ťahúňa. Brankárska budúcnosť je na Slovensku v dobrých rukaviciach.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
