Slovensko v posledných dvoch dueloch kvalifikácie ani nemusí vyhrať. Tretí postup na majstrovstvá Európy v rade mu zaručí bohapustý bod. A ten môže získať už vo štvrtok večer, doma, na Národnom futbalovom štadióne proti Islandu.
Na Islande žije 372-tisíc ľudí. Viac než polovicu z nich tvoria ženy, 40-tisíc chlapcov ešte nemá ani osemnásť rokov. Približne 80-tisíc mužov je zas príliš starých a asi 20-tisíc má nadváhu. Ďalší prácu nezlučiteľnú so športom alebo inú chorobu. Zvyšných 23 Islanďanov bude vo štvrtok večer na Tehelnom poli bojovať o postup na majstrovstvá Európy.
O ostrovnej krajine kolujú všelijaké vtipy. Napríklad ten omieľaný, že má viac sopiek než profesionálnych futbalistov, ešte donedávna nebol ďaleko od pravdy.
Calzonovým zverencom proti nej stačí neprehrať, aby mohli oslavovať postup na záverečný kontinentálny šampionát. Tretí raz v rade a prvýkrát v histórii doma, pred vlastným publikom.
Pozícia ich súpera je na svetelné roky odlišná. Nič nemá vo vlastných rukách a ak si chce zachovať aspoň nádej, musí proti „sokolom“ i neskôr Portugalcom brať všetky body. Navyše sa spoliehať, že naši už nezískajú ani jeden a Luxembursko minimálne raz zakopne. Šanca nanajvýš teoretická, no predsa stále živá.
„Postup je už hotový,“ bez pochýb o Slovensku pre TVNOVINY.sk prehlásil expert Ján Kocian. Ale netreba zabúdať, že Island už neraz všetci odpisovali. A potom šokoval svet.
Písal sa 15. október 2013 a už neohrozené Švajčiarsko vo svojom poslednom zápase kvalifikácie majstrovstiev sveta zdolalo Slovincov (1:0). To bol zároveň deň, keď sa do povedomia širšej futbalovej verejnosti snáď prvý raz dostal Island.
Krajina ohňa a ľadu totiž v skupine, aj vďaka tomuto výsledku, obsadila druhú priečku a prvýkrát v dejinách putovala do baráže. Tam však po výsledkoch 0:0 doma a 0:2 vonku nestačila na Chorvátov. Žiadne prekvapenie.
To, alebo lepšie povedané tie, sa na rad dostali až neskôr.
Záhrebská odveta letenky do Brazílie Islanďanom, takpovediac, vytrhla z ruky, o dva roky si však tie do Francúzska zarezervovali už v hojnom predstihu. V kvalifikácii za sebou nechali Turecko i Holandsko a stali sa najmenšou krajinou, aká sa kedy prebojovala na EURO. Udanie rekordu ich zo 133. miesta v rebríčku FIFA (2012) razom vystrelilo na 34.
„Napriek tomu sme na turnaj šli v pozícii podceňovaného outsidera. Nebránime sa tomu, vieme, že naši hráči po technickej stránke nie sú na úrovni iných európskych hviezd. Počas pôsobenia vo Švédsku či Nigérii som sa však naučil zásadnú vec – zakaždým viete nájsť spôsob, akým zdoláte aj toho najsilnejšieho súpera,“ citovali viaceré médiá švédskeho trénera na lavičke Islandu Larsa Lagerbäcka.
Jeho hráči mali byť v konkurencii Rakúska, Portugalska a Maďarska len do počtu. No slová kormidelníka sa naplnili do bodky. A to úplnej.
Rozprávku odštartovala remíza 1:1 s Portugalskom, neskorším víťazom šampionátu. Potomkovia Vikingov absolútne vygumovali superstar Cristiana Ronalda a takým istým výsledkom dohrali i druhý duel s Maďarskom. Vedenie pritom stratili len dve minúty pred koncom riadnej hracej doby. Aj to po vlastnom góle.
Rovnaký stav svietil ešte aj v nadstavenom čase tretieho zápasu, to Islanďania zúfalo odolávali náporu Rakúska. Ale nepozorná strata lopty a rýchly protiútok znamenali, že náhradník Arnor Ingvi Traustason dal v páde najdôležitejší gól svojej kariéry - v 94. minúte. Miestenka do play-off bola na svete.
Dianie na Stade de France sprevádzal šialený krik islandského komentátora Gudmundura Benediktssona, ktorý hádam najvýstižnejšie vo svojom videu pomenoval Eric Cantona. „Prešiel silným stavom futbalového orgazmu. Dúfam, že neprebudil nejaký vulkán.“
Pyšné Anglicko s Rooneym, Kaneom, Sterlingom, Rashfordom, Walkerom či Vardym z tímu futbalového trpaslíka zrejme poznalo len záložníka Swansea Gylfiho Sigurdssona. V osemfinále si nič iné ako postup nepripúšťalo. No proti ostrovu, na ktorom leží 33 aktívnych sopiek (najviac v Európe), totálne vybuchlo.
Severania za ikonického pokriku „Hu!“, ktorý priamo vo Francúzsku kričalo 33-tisíc ľudí, inak povedané, každý desiaty Islanďan, vyťažili z prvých dvoch striel dva góly. Albion dostal lekciu z efektivity. Jeho hviezdy po záverečnom hvizde ležiac na trávniku a so slzami v očiach prežívali nečakanú potupu.
Výber, ktorý pred šampionátom skloňoval útok na zlato, sa po súboji s národom, kde je osem mesiacov do roka len zima a tma, iba mlčky prizeral novinovým titulkom o možno najzahanbujúcejšej prehre vo svojej 150-ročnej futbalovej histórii.
„Prehrali sme s krajinou, ktorá má viac sopiek ako profesionálnych futbalistov,“ písal na sociálnej sieti odľahčene, no prinajmenšom sklamane, anglický exreprezentant Gary Lineker.
Jeho krajanov nezdolali žiadne veľké mená. Na striedačke súpera síce sedel vtedy 37-ročný Eidur Gudjohnsen, bývalý hráč Barcelony či Chelsea, ale napríklad bránku mu hájil Hannes Halldórsson, druhým povolaním režisér. Aj kapitán Aron Gunnarsson kopal len za druholigový Cardiff.
Britské médiá sloganom „Brrrexit Hodgson“ volali po odvolaní hlavného trénera Roya Hodgsona s ročným príjmom 4,5 milióna, čo sa aj stalo. Nečudo, jeho mužstvo z turnaja vykopol tím, v ktorom si koučov asistent privyrábal ako zubár. Internetom i tribúnami vtedy otriasala pesnička „Ak neskáčeš, si Angličan.“
„Ak Island ovládne Euro, oboplávam ho,“ napísal pred štvrťfinálovým stretnutím na Twitter Yannick Angel, zlatý francúzsky olympionik z krauliarskej dvojstovky v Londýne 2012.
Účasť medzi najlepšou osmičkou však pre islandskú rozprávku bola záverečným zvonom. Súboj s Francúzskom síce na ostrove gejzírov sledovalo 98,9 percenta televíznych divákov, no neskorší finalisti už pred prestávkou vyhrávali 4:0. Aj tak konečným 5:2 svojmu súperovi len pomohli zaknihovať jednu z najväčších senzácií v dejinách.
Veď malá krajina prebzikla až do štvrťfinále, to sa Slovensku na žiadnom záverečnom turnaji nikdy nepodarilo.
A udivovať neprestala. Island v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2018 ovládol I-skupinu. Pred, na nadchádzajúcom mundiale strieborným, Chorvátskom, Ukrajinou a znova Tureckom.
Do lietadla smer Rusko už nesadal ako fackovací panák, ale rešpektovaný protivník. To sa potvrdilo pri prvej možnej príležitosti. Národ s dnes 372-tisíc obyvateľmi svojim obľúbeným výsledkom 1:1 obral o body Argentínu. Režisér Halldórsson zlikvidoval penaltu Lionelovi Messimu.
Vikingovia na výkon nadviazali i proti Nigérii a Chorvátsku. Avšak nie bodovým ziskom. Po prehrách 0:2 s Nigériou a 1:2 s Chorvátskom sa so šampionátom rozlúčili ešte pred bránami vyraďovacích bojov.
Na ďalšie dva veľké šampionáty sa Island nekvalifikoval. V bojoch o EURO 2020 stroskotal na treťom mieste, o MS 2022 dokonca na piatom. Ak si nechce nechať ujsť tretí turnaj v rade, musí vo štvrtok na Tehelnom poli ukoristiť tri body a o tri dni v Lisabone zopakovať to isté proti Portugalsku, dosiaľ bezchybnému tímu skupiny, ktorému už o nič nejde.
Ak by to aj severania dokázali, musia zároveň dúfať, že naši reprezentanti z duelu proti Bosne a Hercegovine nevyťažia ani „ťuk“ a Luxembursko aspoň raz zakopne. Aj keď nanajvýš teoretická, ich šanca stále žije. Aj preto v Bratislave určite šliapnu do plných.
Ale to aj Slovensko, ktoré môže prvýkrát v histórii oslavovať postup na domácej pôde. Čeliť však bude inému Islandu, aký pred siedmimi rokmi šokoval svet. Z mien, ktoré proti Anglicku aspoň sedeli na lavičke, priletí sedem.
Johann Gudmundsson (Burnley), Aron Gunnarsson (Al Arabi), Alfred Finnbogason (Eupen), Hjortur Hermansson (Pisa), Sverrir Ingason (Midtjylland), Arnor Traustason (Norrkoping) a tiež Gylfi Sigurdsson (Lyngby).
Bývalý hráč Tottenhamu či Evertonu a rekordný deväťnásobný najlepší futbalista Islandu sa v októbri do najcennejšieho dresu obliekol po dvojročnej pauze od futbalu, ktorú si odpykával pre podozrenie zo spáchania „sexuálnych trestných činov na deťoch“. Po návrate v dvoch zápasoch strelil dva góly.
Z kádra, aký v júni čelil výberu trénera Francesca Calzonu, dostali pozvánku od dánskeho kouča Ågeho Hareideho štrnásti. Nominácia, ktorá na Národný futbalový štadión dorazí teraz, je, ak nie kvalitnejšia, tak minimálne skúsenejšia. Cennými sú najmä návraty Gudmundssona, pre kabínu Gunnarssona a samozrejme Sigurdssona.
Okrem nich však netreba zabúdať ani na mená ako ostrieľaný hroťák Finnbogason, brankár Runarsson, známy predovšetkým z Arsenalu, Sampsted, pravý bek z Twente, Haraldsson, mladé, no dravé krídlo Lille, Finsson, ešte minulý rok hráč Dortmundu a predtým Brentfordu alebo Palsson, ktorý pôsobil v Schalke či Liverpoole.
Slovensko sa dosiaľ s Islandom stretlo štyrikrát, pred piatym vzájomným zápasom hovorí v náš prospech okrem postavenia v tabuľke či kurzov aj bilancia dve výhry a po jednej remíze a prehre.
„Sokoli“ nezvíťazili hneď v prvých dvoch. Zápasy v rokoch 2008 (1:2), respektíve 2009 (1:1) však boli len priateľské. Ešte v tom skoršom za nás skóroval Marek Mintál, v neskoršom zase debutoval Vladimír Weiss ml. Ostrov zo severu nás už nepokoril veľmi dlho.
V tejto kvalifikácii strelil viac gólov (15) než Slovensko (9) a napriek väčšiemu počtu inkasovaných vie umne, zohrato a korigovane brániť. V jeho zostave nad technickými hráčmi prevyšujú tí siloví, no s bojovným duchom.
Zverenci Francesca Calzonu, aby sa predstavili na budúcoročnom kontinentálnom šampionáte, ich ani nemusia poraziť. Kritizovaný Talian môže dosiahnuť niečo, čo sa v ére samostatnosti podarilo len velikánom Vladimírovi Weissovi a Jánovi Kozákovi. Teda sa po odkoučovaní celého kvalifikačného cyklu predrať na záverečný turnaj.
Slovensko má na zisk bodu dva pokusy. Viac aj v našej reportáži:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
