Bitka o EURO 2024, diel ôsmy a zrejme najdôležitejší. V Luxemburgu, kde slovenská reprezentácia pred ôsmimi rokmi spečatila historicky prvý postup na majstrovstvá Európy, sa v pondelok výrazne priblížila k ďalšiemu. Už tretiemu v poradí. Ak vo zvyšných dvoch zápasoch získa bod, môže bookovať letenky do Nemecka. Kvalifikačné vystúpenie známkuje tréner s tridsaťročnou praxou, legendárny Ján Kocian.
Boli časy, keď Luxembursko za dvanásť rokov nevyhralo jediný súťažný duel, no v pondelok sa zdalo, že v prípade bezgólovej remízy zavládne pod Tatrami reč o „zlatom“ bode. Slovensko hralo mĺkvo, nevýrazne, dlho horšie ako jeho súper. No asi to tak malo byť, že striedajúci Dávid Ďuriš volejom z tesnej vzdialenosti takmer dokorán otvoril postupové dvere.
Zverenci Francesca Calzonu už ani nemusia vyhrať, aby sa predstavili na budúcoročnom kontinentálnom šampionáte. Kritizovaný Talian môže dosiahnuť niečo, čo sa v ére samostatnosti podarilo len velikánom Vladimírovi Weissovi a Jánovi Kozákovi. Teda sa po odkoučovaní celej kvalifikácie predrať na záverečný turnaj.
„Pri 24-člennom formáte sa na ME kvalifikuje každá druhá krajina, ale Calzonov podpis je vidieť. Len mu ešte doprajme čas,“ zafilozofoval muž, ktorý ako kapitán doviedol Československo do štvrťfinále MS i sedel na trénerských lavičkách v bundesligovom Eintrachte Frankfurt, ďalekej Číne alebo Jemene.
To všetko len svedčí, že Ján Kocian dobre vie, o čom rozpráva.
Slovensko malo v štatistikách „lepší“ iba počet faulov. Hodí sa omieľaná fráza, že sme „utrpeli víťazstvo“?
Presne tak. Je pre mňa zarážajúce, že hráči Luxemburska boli 70 minút lepší a futbalovejší. Mali viac šancí, my sme ich neboli schopní ohroziť ani zatlačiť. Keď sa, hlavne po zápasoch proti Portugalsku, rozprávalo o nejakom systéme, spôsobe hry alebo progrese, tak dnes to vidieť nebolo. Najlepšou analýzou je asi dosiahnutý výsledok. Už si ho len vychutnať v tabuľke, kde sme, dá sa povedať, nedostihnuteľní. Dôležité bolo víťazstvo, tak zabudnime na hru a tešme sa z troch bodov.
Prežili sme hrôzy prvého dejstva, v 23. minúte nás zachraňoval VAR, napríklad v 80. zase skvelá októbrová forma Martina Dúbravku. Vyhralo horšie mužstvo?
Skôr skúsenejšie. Bol to vyrovnaný duel. Luxemburčania prepálili tempo, po 70. minúte odišli. Štatistiky sú aké sú, obraz hry sme videli taktiež, no súper pozahadzoval šance a my sme ho skúsenosťou i trpezlivosťou, po peknom centri Hancka, potrestali Ďurišom.
Luxembursko od Portugalska vyfasovalo deviatku. My sme s tímom okolo Cristiana Ronalda hrali možno najlepšie, zato proti futbalovému trpaslíkovi azda najhoršie. Prispôsobujeme sa kvalite súpera?
Nerozumel som, ako môže na medzinárodnej úrovni jeden mančaft, hoc aj veľké Portugalsko, dať súperovi v kvalifikácii 15 gólov (6:0, 9:0). No keď som sledoval ich zápas s nami, už si to predstaviť viem. Luxemburčania nemajú takého dobrého brankára ako my.
Môžete pripraviť najlepšiu taktiku či spôsob hry, no ak ju hráči nedokážu preniesť na ihrisko alebo vás eliminuje súper, tak sa jednoducho nepresadíte. Tak to bolo aj v pondelok. Dobre sme napádali, skracovali priestor, ale nepohrozili smerom dopredu. Naopak, nepodržali sme loptu, strašne často ju na vlastnej polovici strácali, čo nás nútilo k defenzíve a zapríčinilo, že Luxembursko pôsobilo lepším dojmom.
V marcovom dueli sme s Luxemburskom doma vybojovali remízu, dnes na jeho pôde ukopali víťazstvo. Od tretieho postupu na majstrovstvá Európy v rade nás delí bod. Vidieť progres trénera Calzonu alebo máme, ako sa domnievajú viacerí, slabú skupinu?
Oboje. Nie som zástancom formátu ME s 24 mužstvami, veď to sa už kvalifikuje každá druhá krajina. Na druhej strane, badať i rukopis trénera. Vyšiel na povrch najmä proti Portugalsku. Paradoxné je to, že zápasy, kde bolo vidieť systémovosť, sme prehrali a také, v ktorých sme futbalovo zhoreli, ako na Islande, v Lichtenštajnsku alebo teraz proti Luxembursku, sme získali deväť bodov. Rozhodujúcich. V postupe nám už nič nebráni. A tak to má byť.
Kým jedni talianskeho veliteľa bránia, druhí ho odsudzujú. Na ktorej strane postávate vy?
Ja ho určite neodsudzujem, práve naopak. Pri repre som pracoval a viem, že je to samozrejme veľmi zaujímavá robota, no zároveň nevďačná úloha. A hlavne dlhodobá. Systém, akým sa chcete prezentovať, s výsledkami, ktoré potrebujete dosahovať, je ťažko interpretovať za krátky čas. Pod týmto balvanom musí pracovať aj tréner Calzona. Ťažko mu niečo vytknúť, veď postúpil na majstrovstvá, to je najpodstatnejšie. Kritici môžu vravieť, že nehráme oku lahodiaco, ale on ľahko odvetiť, čo viac chcete, keď som postúpil na EURO?
Takže by mu naša futbalová verejnosť mala dopriať viac času?
Tvrdím to od začiatku, treba ho nechať pracovať. Myslím, že je to pracovitý človek. Vážme si, že sme sa dostali na majstrovstvá Európy. I keď, vrátim sa späť, skupinu sme mali prajnú.
Postup už teda vnímate ako hotovú vec?
Definitívnu. Do jedného periodika som pred zápasom povedal, že si neviem predstaviť v Luxembursku nevyhrať. Aj keď popravde, teraz by som to už nepovedal. V dvojzápase s Portugalskom tam bol nábeh na výsledkovo i herne dobrý koncept, ale včera, hop, akosi sa pribrzdil. Ak mužstvo Luxemburska hrá 70 minút lepšie, ešte asi nie sme takí ohromujúci. Bavíme sa síce len o polčasoch, jednom doma a druhom v Porte, no favoritovi sme dokázali vnútiť našu taktiku. Proti Luxembursku, sme podobne ako napríklad na Islande, horeli vzadu.
Nominácie či výber zostavy sa vzhľadom na postavenie v tabuľke príliš spochybňovať nedá. No predsa, mal by nejaký hráč dostávať väčší priestor? Prípadne menší?
Naša základná jedenástka sa už vykryštalizovala. Defenzíva je pevná, aj trojka Kucka – Duda - Lobotka pred ňou. Väčšinou skloňujeme ofenzívne posty, na ktorých máme slabiny. Nevieme nájsť dominantnejšie krídla ani hroťáka. Často strieľajú góly hráči z iných, defenzívnejších pozícií a naši najvrchnejší ich dávajú najmenej. To je výrazná slabosť.
Okrem gólu sme si nevypracovali poriadnu šancu. Mohol by túto chorobu vyliečiť napríklad Aleksandar Čavrič, ak by získal slovenské občianstvo?
Čavrič by bol pre nás určite zaujímavý, no z nominácií trénera Calzonu vieme, že má vlastný uhol pohľadu. Videli sme to pri Vladovi Weissovi. Musíme si počkať, čo ešte vytiahne. No myslím, že slovenská liga, alebo aj zahraničné, nám neponúkajú takých hráčov, u ktorých by sme si povedali – áno, má formu. Hovorilo sa, že Boženík dáva góly v Portugalsku, že treba, aby hrával. No hral, ale veľmi sa nepresadil.
Som obdivovateľom Roba Polievku, veľmi mu prajem, aby sa konečne presadil, aj som mu minule o tom hovoril. Žiaľ, opäť to nevyšlo. Naše krídla i útočník nabehajú strašne veľa, nemenej obetujú systému, vysoko presujú, nedovolia rozohrať, pomáhajú smerom dozadu, tam vypľujú strašne veľa síl, čo sa Calzonovi zaiste páči, ale nie sú efektívni v zakončení. Neublížia súperovi, takých zvykol Jožko Adamec nazývať jalovými. Šancí síce veľa niet, ale premieňať by ich mali viac. Potrebujeme zakončovateľa typu Nemec, Mintál, Vittek. A takého skrátka momentálne nemáme.
Veľa sa v poslednom čase hovorí o Tomášovi Suslovovi. Potešil vás dnes jeho výkon?
Je perspektíva a jedna z alternatív. Vie byť rozdielový, ale niekedy sa až príliš zaoberá samým sebou. Je dobré vziať na seba, vystreliť, no niekedy by som od neho čakal trošku kolektívnejší prístup. Ofenzívni hráči musia mať vlastnú povahu, byť tak trošku egoisti, no sem-tam by som si prial trošku viac kombinácií, než samostatných pokusov. Chýbal nám Lukáš Haraslín, na ktorého nedám dopustiť.
Koho ešte treba pochváliť a koho, naopak, pokarhať?
Pochváliť určite Dúbravku. A pokarhať? Stopéri boli dobrí, ale dosť nám haprovala rozohrávka. Uvedomujem si, že tréner ich svojim herným prejavom tlačí k nejakému konštruktívnemu zahájeniu hry, ale nie vždy ide o najvhodnejšie riešenie. Aj v pondelok sa v mnohých prípadoch dalo nájsť jednoduchšie. Príliš sme špekulovali, chybovali na vlastnej polovici a to vie byť nebezpečné. Tým sa ale nepriamo nesnažím ukázať na toho alebo tamtoho, pretože v rozohrávke je hráčov vždy zapojených viac.
Aké ponaučenie si teda vziať do zajtrajškov?
Hlavne doma proti Islandu potvrdiť postup a využiť následnú eufóriu. Naďalej inovovať systém. Vidno, že sa čosi robiť začalo. Hráči sa s víziou stotožnili, treba v nej pokračovať, zostať v nastolenom trende. Cesta v repre je rýchla a krátka, tréningov málo. Pred štartom kvalifikácie sme sa po zlých výsledkoch so slabými súpermi v Lige národov báli, že boje o EURO dopadnú katastrofálne. A kritika bola oprávnená. Veľa sa však zmenilo po domácom stretnutí s Bosnou. Tam niekde sa to celé začalo lámať. Že na ceste, ktorou sa reprezentácia uberá pod Calzonom, sme schopní vyhrávať.
Vychutnajte si nášho Frajera na záver:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
