Bitka o EURO 2024, diel tretí a štvrtý. Na Islande s elixírom šťastia, proti lichtenštajnskému trpaslíkovi takpovediac profesorsky. História sa však spýta len na to, kto bral body. V tomto prípade všetky Slovensko. A to je dobrá správa. Kvalifikačné predstavenie známkujeme s expertom Ladislavom Borbélym.
Po záverečných hvizdoch sme si v oboch prípadoch zhlboka odfúkli. Kým vikingské „Hu!“ z tribún pumpovalo nátlakový futbal Islanďanov, pri Slovákoch stáli všetci svätí. Zápas roka napokon zvládli. Po skutočne čarovnom góle.
Výhra nad maličkým Lichtenštajnskom sa taktiež rodila pridlho. Namiesto roztrhania kompaktnosti outsiderovej defenzívy sme milosrdne, ba veľkoryso, spaľovali šance. Stopér Vavro našťastie jednu premeniť stihol.
Oba duely sa však hrali vonku a Slovensko z nich vyťažilo maximum. Rovnako, ako proti predpokladaným súperom o postup – Bosne a Islandu. Zverenci trénera Calzonu sídlia na druhej priečke s trojbodovým náskokom. Podľa Ladislava Borbélyho je to vzhľadom na herný obraz malý zázrak.
Dva zápasy, šesť bodov, postupová priečka. Budeme len chváliť?
To je otázka optiky. Či chceme hodnotiť bodové zisky, ktoré sú nadštandardné, až neočakávané, alebo niečo, čo je za nimi. Šesť kvalifikačných bodov z posledného dvojzápasu nás môže oklamať. Pred jesennými bojmi máme výbornú pozíciu, ale pri triezvej analýze treba povedať, že herná stránka presvedčila podstatne menej. Výsledok výborný, no bez herného optima.
Akoby nám fráza „musíme vyhrať“ v oboch dueloch zväzovala nohy. Podpis náročného záveru pre mnohých náročnej sezóny?
Termín je nešťastný, to vôbec nespochybňujem. Technická komisia UEFA spustila kvalifikačný cyklus po skončení klubových súťaží, vrátane medzinárodných. Nie som presvedčený, či ide o šťastné riešenie a hľadanie kvality alebo plnenie marketingového plánu. Na to nech si čitateľ odpovie sám.
Proti Islandu mala naša obrana maximálne na mále. Paradoxne, Slovensko z hry neinkasovalo už 470 minút. Vyhral šťastnejší?
Na základe konkrétneho herného prejavu musíme priznať, že výsledok ďaleko prevýšil logické očakávania. Pokiaľ by sme nastúpili proti iba priemerne strelecky disponovanému súperovi, odchádzame z Reykjavíku s porážkou rozdielom triedy. No odišli sme s víťazstvom. A paradoxy futbalu sa naplnili.
Na ostrove ohňa a ľadu nás „zdobili“ malé zaváhania, zato v rozhodujúcich momentoch. Kucka v takom našťastie nezaváhal. Je 36-ročný veterán stále nenahraditeľný?
Juro po presune zo zahraničia do Slovana začal pomerne zle. A práve svojím profesionálnym nastavením sa v klube vypracoval na nosného hráča, čo ho predurčuje, aby takým bol aj v reprezentácii. Výkonmi to podčiarkol. V dvoch zápasoch, počas ktorý sme herne nekvitli, si „Kuco“ svoj štandard odjazdil.
Hamšík nás v štichu nenechal, no bolo to naposledy. Žijúca legenda po zápase potvrdila, že najcennejší dres definitívne vyzlieka. Preto treba vyriešiť hlavolam - koho do stredu poľa?
Na túto tému mal reprezentačný tréner takmer rok. Marek gestom ukázal svoju lojalitu voči slovenskej reprezentácii, ale zároveň aj to, že proces budovania tímu pod taktovkou Calzonu zrejme nie je úplne optimálny. Pokiaľ sa po skoro ročnom pôsobení musí vrátiť k hráčovi, ktorý ukončil reprezentačnú i klubovú kariéru, a napokon tento hráč pomohol získať plný počet bodov, čosi nie je v poriadku.
Calzona vymyslel pri skladaní zostavy vo Vaduze len jednu zmenu. Spravili by ste viac?
Našťastie nemám tú povinnosť. V každom prípade si myslím, že pri takom súperovi by sa oplatilo rovnocenným spôsobom využívať vertikálne priestory. Máme prebytok stopérov, na celkom solídnej úrovni, zato deficit krajných obrancov. Natíska sa tak otázka, či by pri tomto stave kádra nestálo za zváženie hrať systémom na troch stredných. S využitím „wingbackov“, ktorých nájdete ľahšie. Žiaľ, Pekarík je za zenitom, čo sme videli, a jeho ofenzívna činnosť sterilná. Aspoň Hancko, i keď ortodoxne nie je ľavý bek, ukázal, že podpora ofenzívy je efektívna a potrebná.
Na sklonku septembra ste varovali, že medzi kritické posty Slovenska patria i krídelníci. Väčšiu polovicu kvalifikačných gólov však trafili práve oni. Tak teda tradičná otázka posledných zrazov - chýbal vám na ihrisku život Vladimíra Weissa mladšieho či Lukáša Haraslína?
Samozrejme. V útočnej zložke stredovej formácie hráč ako Weiss jednoznačne chýba. Proti súperom ako Island či Lichtenštajnsko nehovoriac. Vlado je futbalista, ktorý originálnym riešením situácii 1 na 1 dokáže vytvoriť prečíslenie a výborné predfinálne pozície pre spoluhráčov. Takého už nemáme. Čo sa týka Haraslína, s výkonom, aký ponúkol proti Bosne, určite aj on.
Chuť zakončenia neabsentovala, no presnosť už áno. Očividne nemáme vycibrenú „bombardérsku“ kvalitu.
Neobjavíme Ameriku, keď skonštatujeme, že v portfóliu slovenských hráčov vidieť absolútny deficit hrotového útočníka. Čistokrvného zakončovateľa, ktorý vie streliť gól aj bez šance. Teda postu, kde sa rodí výsledok a zhmotňuje celoplošné úsilie mužstva. My disponujeme takými, ktorí neskórujú ani zo šance, tobôž nie z pozície, ktorá trefou nesmrdí. Po skončení Vitteka či Nemca sa s týmto postom nevieme vysporiadať a to má neblahý účinok na výsledkové rezultáty.
Výsledok 1:0 nám s futbalovým trpaslíkom stačí. No ako ste naznačili, o hernom prejave sa to celkom povedať nedá.
Určite nie. Obraz hry zaostal za očakávaniami, dokonca aj za výsledkami. Druhý polčas mal svoju špecifickú psychológiu, bol dohratý údržbársky. Zisk šiestich bodov, a veľmi dôležitých, po takejto hernej kvalite je... No buďme radi. Vynieslo nás to na pozíciu dobrého základu pred jesennou fázou i úspešným zvládnutím kvalifikačných prekážok, ktoré nás v prípade postupu do Nemecka čakajú.
Čo teda zlepšiť?
V prvom rade spôsob hry, o ktorom hráči tak radi hovoria, že tréner vyžaduje. Veľa prihrávok, a tak ďalej. Herná technológia nemôže na ihrisku vyznieť, akoby sa permanentne hýbali v komfortnom režime. Tempo musí dosahovať ďaleko väčšie hodnoty, obzvlášť proti tímu ako Lichtenštajnsko. Nebudeme predsa spochybňovať výrazný rozdiel kvalít nášho a súperovho mužstva.
Lichtenštajnsko si proti papierovo susednému Luxembursku vypracovalo dva centre, neskórovalo vyše roka a v zostave outsidera figurovali len štyria profesionáli. Ukázalo „profesorské“ víťazstvo na čo slovenský tím momentálne má?
Nemôžeme ho vnímať ako mernú mincu. Treba rešpektovať i súťažný charakter kvalifikačného zápasu. Absolútnym imperatívom bolo víťazstvo, až za ním prichádzajú ďalšie priority herných parametrov. Tie, bohužiaľ, neponúkli dôvod na bujaré oslavy. Desať bodov zo štyroch stretnutí značí, že po jeseni sa začnú tvoriť kontúry prípadného postupu alebo nepostupu. A teda úspešnosti i poličky, na akej sa Slovensko momentálne nachádza.
Z posledných troch duelov máme plný počet bodov a kvalifikácii sme ešte neprehrali. Badať konečne progres zvaný Calzona?
Ja osobne ho zatiaľ nevidím. Opakujem, máme veľmi dobré výsledky, kvôli tomu sa veľmi ťažko robí nejaká tvrdšia analýza. Z hľadiska doterajších zápasov pod jeho vedením splnil výsledkovo-herné očakávania a naznačil pozitívny smer len jeden. Domáci s Bosnou. A to zo siedmich nie je veľa.
Takže stále nie ste presvedčený, že talianska cesta naprieč postom slovenského šéfa lavičky naplní svoj potenciál?
Zatiaľ nedostávame z ihriska indície, že tomu tak bude. Ale nezabúdajme, doterajšie štyri duely výsledkovým pragmatizmom pozitívny smer načrtli. Herne však zaostali. Treba zvážiť, čo je v danom okamihu pre slovenský futbal lepšie, kde sú priority. Hrať krásne a mať štyri body alebo byť herne nevýrazný a mať skvelú východiskovú pozíciu. Za mňa asi rovnováha.
Keď trochu nahliadneme do veštiacej gule – veríte postupu na EURO?
Čakajú nás dôležité súboje s Portugalskom, v Bosne, Luxembursku i doma s Islandom. Teda päť ťažkých zápasov, ktoré musíme zvládnuť so zlepšenou hernou zložkou. A päť zápasov je dosť. Preto zatiaľ hovorím o dobrej východiskovej pozícii. Ale v danom okamihu potrebujeme body a tie zatiaľ máme, tak v tom pokračujme. Len nepodľahnime bodovej eufórii.
Do EURA síce ďaleko, no šampionát už stihol predstaviť maskota. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
