Je najlepší kamarát s hviezdnym Jonathanom Davidom a do Ligue 1 odchádzal ako top brankársky talent slovenského futbalu. Štvornásobný francúzsky majster ho v lete 2017 zo Spartaka kupoval za milión.
No potom mladému reprezentantovi smola neľútostne ukrajovala z parádneho potenciálu.
„Za päť sezón som v LOSC ani raz súťažne nechytal,“ začal ochotne pre TVNOVINY.sk Adam Jakubech, aj keď sa mu o celej situácii rozprávalo neľahko.
Bitky proti Slovanu má z Trnavy v pamäti živo vyryté, teraz sa so slovenským majstrom „pobije“ v službách giganta z Lille. A to rovno o vedúcu priečku v skupine Európskej konferenčnej ligy.
V ročníku 2023/24 ste trojka za jednotkou klubu i francúzskej „dvadsaťjednotky“ Lucasom Chevalierom a talianskym veteránom Vitom Mannonem. Ako sa cítite?
Situácia nie je ideálna. Určite by som sa chcel posunúť, ale vzhľadom na to, že mám pred sebou posledný rok zmluvy, nevidím to už v tejto sezóne reálne. Viac-menej len čakám, kým mi kontrakt vyprší a poobzerám sa po niečom inom.
Máte 26 rokov, a teda ideálny vek, no za Lille ste stále neodchytali súťažný zápas. Asi je aj na čase skúsiť čosi nové.
Presne tak. Vek, ako hovoríte, je na gólmana stále dobrý. Hlavne chcem hrávať, preto sa určite porozhliadam po nejakej príležitosti, kde to bude možné. Mám za sebou rozhovory s trénerom brankárov, má o mňa záujem, je spokojný a chce so mnou spolupracovať i naďalej, no myslím si, že by sa už patrilo, aby som niekde chytal, minimálne bojoval o šancu.
Už ste si vyhliadli destináciu?
Nepreferujem žiadnu krajinu, ide mi hlavne o hernú prax. Byť súčasťou projektu, kde sa nepolitikárči, kde so mnou rátajú a dajú mi príležitosť. Ak také miesto nájdem, budem veľmi rád. Myslím si, že kvalitu stále mám a za tých pár rokov som sa vo Francúzsku niečo naučil. Tak to konečne treba aj ukázať.
V lete ste odmietli ponuku Kortrijku, kde žijete i ste dve sezóny pôsobili. Prečo?
Po dvoch rokoch na hosťovaní atmosféru i fungovanie v klube veľmi dobre poznám. A po debatách s trénerom Kortrijku mi bolo jasné, že by sa moja situácia tam, v porovnaní s tou aktuálnou v LOSC, príliš nezmenila. Mal som aj ďalšie ponuky a s viacerými mužstvami komunikoval až do záveru prestupového obdobia, no napokon sa rozhodli ináč. A ja s manželkou zase, že posledný rok zmluvy zotrvám v Lille.
Práve dvojročné hosťovanie vám ukradlo majstrovskú sezónu, v Lille historicky štvrtú a jedinú za posledných dvanásť rokov. Neľutujete, že ste vtedy podpísali s belgickým celkom?
Nie, pretože ak by som dva ročníky, odohraté za Kortrijk, presedel na lavičke Lille, bol by som dnes šesť rokov bez súťažného zápasu a len ťažko si hľadal angažmán. Z tohto hľadiska mi hosťovanie veľmi prospelo. Ukázal som, že mám na to presadiť sa aj v západnej Európe, nielen na Slovensku. Navyše, do LOSC som sa vrátil sebavedomejší, ešte odhodlanejší pobiť sa o post jednotky. Napokon sme hľadali riešenie v podobe ďalšieho hosťovania, no to mi ukradlo zranenie.
Až neférovo smolné...
Áno, s Brann Bergenom bolo všetko dohodnuté. Tesne pred podpisom som na tréningu hral iba bago, aby som sa nezranil. No roztrhol som si väzy v členku. Uzavrelo mi to celú sezónu, bohužiaľ. Napriek tomu by som zranenia možno nenazval hlavnou príčinou problému. Zmluvu s Lille som predĺžil aj pod podmienkou, že dostanem šancu, no tri mesiace na to sa zmenilo vedenie a veci boli ináč. Dvere sa pre mňa v podstate zabuchli.
Do mnohých stretnutí, vrátane tých v Lige majstrov, ste nastupovali ako dvojka. No jednotke sa za roky nikdy nič neprihodilo. Nefrustrovalo vás to?
Možno by som nejakú červenú kartu privítal, no pozerám sa na veci skôr z iného hľadiska. Mal som možnosť pracovať s Mikeom Maignanom, už jednotkou francúzskej repre i milánskeho AC, obrovská skúsenosť. Teraz je tu Lucas Chevalier, čiže trénujem po boku ozaj veľkých brankárov. Na Slovensku som pri vylúčení Kamenára možno to šťastie mal, tu sa odo mňa odklonilo. Ale taký je futbal.
Okrem spomínaných ste sa v klube stretli aj s Ivanom Grbičom, dnes gólmanom Atlética Madrid. Sú svetoví brankári aj priateľskí ľudia?
Každý bol trošku iný. Pamätám si, že keď Mike začal chytať, bol veľmi svojský. Spočiatku som nerozprával po francúzsky a prestúpil tu z malej krajiny, nebolo to ideálne, rešpekt som si musel vybudovať. Ivo prišiel na hosťovanie, bolo dané, že bude chytať. Ale ľudsky sme mali bezproblémový vzťah, možno až nadštandardný. Je Chorvát, a to sú podobné mentality.
Vo štvrtok budete v drese zahraničného klubu prvý raz čeliť slovenskému protivníkovi. No vzhľadom na okolnosti je zrejme nepravdepodobné, že sa postavíte do brány...
Určite nie, tomu neverím.
Váš tím čaká bitka o čelo tabuľky. Ako v Lille vnímajú zápas so Slovanom?
Až do nedele sa všetka pozornosť sústreďovala na ligový majstrák proti Brestu. Vo štvrtok to ako pre nás, tak aj pre Slovan bude dôležitý boj. Hráme doma, potrebujeme tri body a vrátiť sa na čelo tabuľky. Je to Európa, myslíme len na výhru.
Vy ako bývalý hráč Trnavy asi ešte intenzívnejšie.
V Európe fandím všetkým slovenským zástupcom, často si náš futbal i zapnem. Ale v tomto okamihu kopem iba za svojich.
Pred troma týždňami ste remizovali na pôde Klaksvíku. Podcenenie či skôr kvalita súpera?
Jedno s druhým. Tréner, tým, že teraz máme nabitý kalendár, trošku experimentoval so zostavou, šancu dostalo viacero menej vyťažovaných hráčov, aj chlapci z juniorky. Ale to nás nijakým spôsobom neospravedlňuje. Nedali sme gól a tým pádom nemohli zvíťaziť. Preto musíme zaváhanie dobehnúť inde.
Môže k podobnej „chybe“ dôjsť aj doma, na Stade Pierre-Mauroy, proti „belasým“?
Výsledok môže byť hocijaký, práve v tom je futbal pekný a zaujímavý. Slovanisti vedia zaskočiť, koniec koncov, prekvapenia vidíme týždeň čo týždeň. No kvalitu na to, aby sme tento zápas zvládli, rozhodne máme. Tak verím, že ho ako favorit aj zvládneme.
Spravil si slovenský majster na európskej scéne, napríklad minuloročným osemfinále v EKL, dostatočné meno alebo ho kluby na úrovni LOSC ani nepoznajú?
Slovan sa v posledných rokoch často kvalifikoval do Európy, no myslím, že ľuďom tu nič nehovorí. Slovensko stále nie je atraktívna adresa. Mentalita západných tímov sa komplexne viac sústredí na top päť súťaží, Ligu majstrov a mužstvá v nich. Dá sa to odpozorovať podľa návštev, oveľa viac divákov príde na domácu súťaž, a to nielen proti Parížu alebo Monaku, ale aj napríklad Brestu, než na Európsku konferenčnú ligu. Veď keď sme hrali predkolo s Rijekou či teraz skupinu s Ľubľanou, štadión bol otvorený len spolovice.
Aj si vás, ako jediného Slováka v kádri, tréner zavolal na slovíčko?
O Slovane sme sa bavili teraz i pár týždňov dozadu, sem-tam sa podpichneme, no robiť predzápasovú prípravu, to je robota niekoho iného. Keď sme so spoluhráčmi pozerali žreb, veľmi som si želal slovenského protivníka. A keď sme ho dostali, viacerí sa automaticky pýtali. Zatiaľ možno poriadne netušia, čo ich čaká.
Upozorňuje vedenie hviezdy ako Jonathan David, Samuel Umtiti, Nabil Bentaleb či Yusuf Yazici na nejakých hráčov Slovana?
V nedeľu sme mali ligový zápas, v pondelok regeneračný tréning a teraz nám postupne dávkujú videá. No o príprave nemôžem viac povedať.
Na ktorých by ste upozornili vy?
Keby je k dispozícii Vlado Weiss, tak určite na neho. A potom ešte Kuco.
Po ročnej pauze od európskych súťaží hrá Lille premiérovo v Konferenčnej lige. Ambíciou je trofej?
Nikto to nevyslovil nahlas, asi by to aj bolo trúfalé. Základom je postup zo skupiny, ideálne ako jej víťaz, aby sme sa v play-off vyhli ťažším súperom, ktorí budú padať z Európskej ligy. Uvidíme, všetko závisí od formy a žrebu. Pri ich prajnosti sa môžeme prebojovať ďaleko, no vyhlasovať, že si ideme po trofej, zatiaľ rozhodne netreba.
Pozrite si ešte raz zostrih najslávnejšieho slovenského derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
