Preteky Okolo Slovenska zažili za poslednú dekádu obrovský rozkvet a zo slabších kontinentálnych pretekov sa vypracovali na podujatie, ktoré každým rokom privíta najlepšie tímy sveta. Prítomnosť obrovských hviezd a taktiež živý medzinárodný prenos z pretekov kladú ešte väčší dôraz na trasu a jej zabezpečenie, ktoré tvoria skutočne komplikovanú skladačku. O tom, ako vyzerá stavba trasy takéhoto podujatia, sa pre TVNOVINY.sk rozrozprával jeho technický riaditeľ.
Bol profesionálnym cyklistom, neskôr trénerom či funkcionárom, aby následne dlhé roky pôsobil ako viceprezident nášho cyklistického zväzu. Posledných 30 rokov však Stanislav Holec zasvätil najmä našim najväčším cyklistickým pretekom.
„Už od roku 1994 som súčasťou Okolo Slovenska, výkladnej skrine našej cyklistiky. Najprv som bol vodičom neutrálneho mechaničáku či traťovým komisárom. Potom som však začal tvoriť celú trasu a zodpovedám za ňu do dnes," začína exkluzívne hlavný traťový inžinier podujatia.
Už pôvodné plánovanie trasy takých masívnych pretekov nemusí byť vôbec také ľahké, ako sa môže zdať. Okrem marketingových a športových faktorov hrá rolu aj to, že na financovaní podujatia sa podieľajú aj jednotlivé regióny, samosprávy či sponzori, ktorí tak majú možnosť vstúpiť do celého plánovania.
„V poslednej dobe bolo jednou z našich priorít prispôsobiť trať Peťovi Saganovi tak, aby vyhral. Výsledok ide vždy do sveta a vieme sa tak zviditeľniť. No, samozrejme, myslieť musíme aj na klasikárov či vrchárov, aby si tu niečo našli a o rok sa radi vrátili," vysvetľuje komplexnosť vyberania trasy zo športového hľadiska Stanislav Holec a následne do kokteilu pridáva ďalšie ingrediencie.
„Ďalej sa samozrejme treba dohodnúť so samosprávami, ktoré súhlasili s prejazdom pretekov. Často chcú niektoré miesta zvýrazniť, takže to musíme vymyslieť tak, aby aj tade išla trasa."
V posledných rokoch úroveň pretekov neustále rastie, prichádzajú hviezdne mená a najlepšie tímy sveta. Od roku 2021 tak kartami mieša aj živé vysielanie pretekov na medzinárodnej televíznej stanici Eurosport.
„Odkedy sme na medzinárodných obrazovkách Eurosportu, väčšie slovo má aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá je jedným z našich investorov. Snažíme sa tak ukazovať dominanty Slovenska, ako sú naše hrady, nádrže, priehrady alebo plesá. V tomto roku sme napríklad spravili zachádzku, aby sme ukázali aj Herliansky gejzír."
Trasa Okolo Slovenska sa často pripravuje aj viac ako rok dopredu, aby sa stihlo všetko vyriešiť a komunikovať so všetkými zúčastnenými regiónmi. Celý proces sa však začína ešte omnoho skôr.
„Som bývalý tréner i cyklista. Vďaka tomu poznám dobre každý kút Slovenska. Mám už aj trochu chorobu z povolania. Vždy, keď šoférujem po nejakej peknej ceste sa zamyslím, či by sa nedala zaradiť do trasy. Takto tú trasu tvorím neustále, tak nanečisto. Napríklad už teraz mám v hlave koncept pre ročník 2024."
Posledných päť ročníkov Okolo Slovenska bolo aj vďaka potenciálnej účasti Petra Sagana formovaných pre šprintérov. Naposledy sme videli horský dojazd na pretekoch v roku 2018, kedy sa na Štrbskom plese radoval Julian Alaphilippe. Pre fanúšikov vrchárskych súbojov má však Stanislav Holec zaujímavú správu.
„V ďalších rokoch by sme chceli spraviť dojazd na stúpaní. V hre sú momentálne štyri ťažké kopce, na ktorých by sme mohli ukončiť etapu. Sú to Kráľova Hoľa, Martinské Hole, Smrekovica a Sliezsky dom."
Jedna vec je trasu naplánovať na papieri, druhá potom nápad zrealizovať. Na všetko musíte mať povolenie, teda napríklad na užívanie cestných komunikácií. A to býva často komunikačná výzva na dlhé mesiace.
„Využívame najmä cesty druhej a tretej triedy, lebo sú cyklisticky atraktívnejšie. To však znamená, že potrebujeme povolenie na užívanie ciest od samospráv a musí sa k tomu vyjadriť i policajný zbor a autobusová doprava, čo je naozaj veľa komunikácie," vyratúva hlavný staviteľ trasy. Vypátrať majiteľa cesty je však často nadľudská úloha.
„Niekedy to naozaj nevieme identifikovať. Myslíte si, že je to cesta prvej triedy, no napokon to je iba účelová komunikácia v perfektnom technickom stave, o ktorej by ste nikdy nepovedali, že patrí štátnym lesom. Stalo sa nám aj, že sme tesne pred pretekmi nemali žiadosť. Všimol si to policajt, ktorý videl, že nemáme povolenie v nejakom úseku, lebo ten úsek patrí úplne niekomu inému, no často ani úradníci nevedia zistiť komu."
Tu sa však martýrium nekončí. Aj keď je trasa odsúhlasená a povolenia sú udelené, na scénu vstupujú iné problémy, ktoré si žiadajú ďalšie množstvo komunikácie s rôznymi úradmi.
„Veľakrát sa včas nedozvieme, že sa bude niekde kopať plyn, voda alebo upravovať cesta. Problém je v komunikácii. Úrady majú o týchto zmenách možno vedomosť, ale zle sa koordinuje celý proces. Trasu sa snažíme mať hotovú do konca roka, no napríklad tento rok sme ju mali až v apríli a doteraz sa vyskytujú problémy," vzdychol si Holec a pridal aj príklad.
„Teraz hasíme na poslednú chvíľu kilometer vyfrézovanej cesty zo Zázrivej do Párnice a za týždeň sú preteky. Obetoval som pre to desať dní a môžem len dúfať, že sa to podarí vybaviť. Volal som na Žilinský kraj, tam mi všetci ochotne poradili. Zhotoviteľ nás informoval, že tam bol nejaký problém s nedostatkom materiálu, ale sľúbili, že urobia všetko preto, aby sme tam nemuseli zasiahnuť do pretekov a spomaliť pelotón kvôli jeho bezpečnosti."
Ak by sa to nepodarilo včas, mohli by preteky utrpieť čierny bodík na inak výborne zabezpečenej trase, ktorú si už roky chvália aj top tímy sveta.
„Máme skvelú skupinu motokomisárov, ktorí u nás začínali ako nadšenci, ale dnes sa podľa mňa ich práca rovná práci polície. Sú to špecialisti na cyklistiku, vedia organizovať premávku, posúdiť mieru nebezpečenstva. Spätnú väzbu si pýtame vždy aj od špičkových tímov, či sa im to u nás zdalo nebezpečné. Hovorili, že čo sa týka zabezpečenia a kvality trasy, tak sme na úrovni Tour de France," pochvaľuje si Holec, no taktiež dodáva, že samozrejme aj u nás sa sem-tam chyba pritrafí.
„Nejaké menšie príhody ale samozrejme boli, niektorí už aj zablúdili. Niekedy máte na trati jednej etapy 200 až 500 policajtov a dobrovoľníkov. Stačí, že jeden stojí na križovatke a neukáže smer jazdy. Alebo aj keď je riadne vyznačená trasa, stačí, že jedno auto pred pelotónom zazmätkuje, ide zlým smerom a ostatní ho nasledujú."
Aj po tridsiatich rokoch Stanislava Holeca chuť a nadšenie do plánovania trasy neopúšťa, ba práve naopak. Spýtali sme sa ho preto aj na jeho najvydarenejšiu a jeho vysnenú trasu pretekov.
„Najviac som hrdý zrejme na trasy posledných dvoch ročníkov. Vlani sa veľmi vydaril dojazd v Banskej Štiavnici, keď sme to trocha okorenili o technický dojazd na kockách v meste. Rok predtým, keď vyhral Peťo Sagan, boli zase často okolo cesty husté špaliere ľudí. Ako divák som sa bol pozrieť na mnohých zahraničných pretekoch či na majstrovstvách sveta, a v tomto sme naozaj nezaostávali," spomína jeden z kľúčových ľudí pre úspech nášho etapáku. Čo sa však týka vysnenej trasy, už takú jasnú odpoveď nemal.
„Aby som do trasy napchal všetky moje srdcovky, preteky by nemohli mať iba päť, ale aspoň pätnásť etáp. Určite by v tom boli Tatry. Krásne cesty a cyklistické kraje sú okolo Myjavy. Vynikajúce trasy sú na Strednom Považí aj na Orave či na Kysuciach, ale aj okolo Šíravy, Snina či Stará Ľubovňa, to sú všetko pekné cyklistické zákutia po cestách tretej a druhej triedy," uzavrel Holec.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
