S cyklistikou začal až ako tínedžer, v devätnástich už zarezával v najlepšom tíme sveta. S postupným odchodom Petra Sagana do cyklistického dôchodku preberie štafetu najlepšieho Slováka na dvoch kolesách. Martin Svrček je živým dôkazom, že sa dá prepracovať na najvyššiu úroveň aj zo slovenských podmienok.
Expresný vzostup rodáka z kysuckej Nesluše je pôsobivý, najmä keď zoberieme do úvahy, že ešte pred štyrmi rokmi brázdil klziská s hokejkou v ruke. Cyklistiku ani poriadne nesledoval, jednoducho ho bavilo pretekať. A vyhrávať. Prešlo iba niekoľko rokov a teraz je našim jediným zástupcom v najvyššej cyklistickej lige sveta.
Martin začínal so športom pomerne neskoro, až v deviatich rokoch, kedy začal hrávať najobľúbenejší slovenský zimný šport. V hokeji sa mu darilo, no ako sám priznáva, niečo tomu chýbalo.
„Bol som dobrý na korčuliach, no mal som krivé ruky. V technike som mal medzery,“ priznal exkluzívne pre TVNOVINY.sk.
V trinástich následne pribudla do jeho športového repertoára aj cyklistika. V tej bol dobrý, priam výborný. Prišiel tak čas voľby.
„Bavilo ma pretekať a išlo mi to. Vyhrával som rôzne domáce preteky. Vynikal som v tom viac ako v hokeji, a keď mi v pätnástich tréneri začali hovoriť, že si musím vybrať, voľba padla na cyklistiku,“ dôvodil svoj finálny výber Kysučan.
Cyklistiku pritom ani veľmi nesledoval, viac si užíval príjemnú spoločnosť v žilinskej CyS akadémii Petra Sagana.
„Priznám sa, že som nikdy veľmi nesledoval tento šport, ani nemám žiadne cyklistické vzory. Skôr ma to jednoducho bavilo a taktiež sme mali v akadémii skvelú partiu,“ prezradil.
Veľmi rýchlo však pochopil, že ak sa chce skutočne presadiť, musí odísť do zahraničia. V šestnástich cyklisti prechádzajú do kategórie juniorov, kde to po prvýkrát začína byť naozaj vážne, neoplatí sa zaháľať. A Martin nezaháľal.
„Začal som si zháňať tím hneď v prvom roku ako junior, no po vlastnej osi sa mi to nedarilo, nikde ma nezobrali. Zároveň vtedy vypukla pandémia, rušili sa preteky, no napokon sa mi podarilo dobre zajazdiť na juniorských majstrovstvách Európy a zobrali ma do Talianska,“ opísal hektické juniorské obdobie.
K vytúženému miestu v zahraničnom celku mu pomohla i kolegialita iného cyklistu spod Tatier, Matúša Štočeka. Ten pôsobil v talianskom klubovom celku Franco Ballerini až do roku 2018, teda mal čerstvé kontakty a Martinovi podal pomocnú ruku.
„Moje výsledky na Slovensku si všimol športový riaditeľ z Franco Ballerini, ktorý následne zavolal Matúšovi. Ten nás spojil, hneď sme si zvolali v trojici a bolo to hotové,“ vysvetlil, akú rolu v celom procese zohral ďalší veľký slovenský talent, ktorý mimochodom zažíva momentálne životný štart do sezóny v drese českého ATT Investments.
V drese Franco Ballerini následne Martin exceloval. Rok 2021 mu vyšiel nad očakávania dobre, keď sa dokázal naplno presadiť aj v silnej konkurencii talianskeho juniorského pohára. Tá je mimochodom neporovnateľná s tou slovenskou.
„Juniorský pohár v Taliansku vyzerá úplne inak. Za prvé, jazdí sa tam poriadne tímovo, na Slovensku je to skôr individuálne súťaženie. Za druhé, je tam omnoho viac príležitostí pretekať. Na výber máte za jeden víkend päť alebo šesť pretekov pre juniorov, kde štartuje 200 chalanov. Na Slovensku sú preteky raz za mesiac, kde si zapreteká 50 chalanov,“ priblížil markantné rozdiely v cyklistickej kultúre v oboch krajinách.
Skvelú prvú polovicu sezóny 2021 vyšperkoval aj triumfom na juniorskej verzii slávnych toskánskych pretekov po bielych prašných cestách, Strade Bianche. To bolo dosť na to, aby upútal celok Soudal - Quick-Step.
„Bol to skvelý pocit keď sa ozvali. Hneď ma pozvali spraviť fyzické záťažové testy v Belgicku. Následne sme sa porozprávali a už mi chystali zmluvu,“ zaspomínal na príjemné prekvapenie Martin.
To, že sa Quick-Step nerozhodol zle. potvrdil aj štvrtým miestom na juniorskom svetovom šampionáte v tej istej sezóne a ešte pred koncom roka 2021 si splnil aj povinnosti nováčika v špičkovej belgickej zostave.
„Hneď na úvodnom kempe v španielskom Calpe som si musel prejsť imatrikuláciami. Ich obsah je však tajný. Prezradím iba, že v tom boli aj klasiky ako povinné zaspievanie pesničky pred všetkými a podobne,“ priblížil uvítací ceremoniál pre nováčikov u svojho aktuálneho zamestnávateľa.
Soudal - Quick-Step je špičkovým cyklistickým tímom, ktorý sa pohybuje v úplnej elite sveta už dve dekády. Až do minulého roku zastával pozíciu pomyselného najlepšieho tímu sveta, nazbieral totižto najviac víťazstiev v každom z posledných ôsmich ročníkov. To je obdivuhodný a v cyklistickej histórii málo vídaný počin.
Belgická zostava sa však vyznačuje aj tým, že kvôli menšiemu rozpočtu vsádza na mladíkov, ktorí tu dostávajú príležitosti a vďaka tomu rýchlo cyklisticky rastú. Slovenskí fanúšikovia tak nemohli byť spokojnejší s novým Martinovým pôsobiskom. Po niekoľkých pomerne hladkých rokoch však prišli problémy.
V minulom roku sa musel odchovanec CyS akadémie popasovať so sériou zdravotných problémov. Tie mu výrazne znepríjemnili už aj tak náročný prechod z juniorov rovno k mužom. Aspoň v závere minulej sezóny sa dostal do slušnej formy, no a po skvelých výkonoch na Okolo Slovenska sa umiestnil na výbornom 16. mieste na majstrovstvách sveta U23.
V tejto sezóne je to však úplne iná pesnička. Martin naplno preteká od januára a má za sebou už niekoľko podujatí najvyššej kategórie World Tour.
„Tím je so mnou tento rok spokojný. Nedávno ma aj pochválili, že vidia u mňa veľký progres. Budúci rok by som ale už chcel ísť aj nejaké veľké klasiky,“ nechce sa uspokojiť s tohtoročným pretekovým menu.
Jeho bohatá jar vyvrcholila minulý týždeň na slávnych jednorazovkách Brabantský šíp a Amstel Gold Race. V oboch prípadoch však musel skončiť predčasne po bolestivých pádoch.
„Zdravotne som v poriadku, no v kombinácii s únavou sa to na mne podpísalo a s tímom sme sa dohodli, že zmeníme program. Mal som ísť ešte kopcovitý etapák v Romandii, no rozhodli sme sa, že si teraz mesiac oddýchnem doma a pripravím sa na ďalší pretekový blok,“ informoval o svojich aktuálnych plánoch.
S postupným zvyšovaním jeho výkonnosti stúpa aj apetít slovenských fanúšikov. Na Okolo Baskicka sa Martin objavil v úniku, na talianskom etapáku Coppi e Bartali zase zašiel slušnú časovku na vlastný výsledok. Prichádza teda čas, kedy sa z role pomocníka dostane k nejakej prvej šanci pre seba?
„Všetko záleží od mojej výkonnosti. Momentálne ešte to tam nie je, tak pomáham tímu. Veľmi by som ale chcel uspieť na domácich majstrákoch, najmä v časovke chcem vyhrať,“ uviedol veci na pravú mieru a nepriamo naznačil aj ambíciu vyzvať Petra Sagana na súboj o domáci titul.
Je iba otázkou času, kedy Martin Svrček preberie štafetu najlepšieho slovenského cestného cyklistu a zaujme miesto lídra slovenskej reprezentácie. Niekto by si mohol pomyslieť, že nástup na pozíciu, ktorú roky zastával fenomén Saganových rozmerov, môže byť stresujúci. Martin si to však ani náhodou nenecháva prerásť cez hlavu.
„Pred rokom by som asi ešte vnímal v tomto ohľade tlak, ale v poslednom čase si uvedomujem, že som veľmi mladý, mám stále iba 20 rokov a tak nie je dôvod sa stresovať. Mám dosť času na rozvoj,“ poznamenal.
„Jednoducho, nie každý je ako Remco Evenepoel, že môže vyhrávať najväčšie preteky hneď po príchode k mužom,“ múdro podotkol a jedným dychom zložil poklonu hviezdnemu kolegovi a aktuálnemu majstrovi sveta.
Martin Svrček dokázal svojim príbehom jednu výnimočnú vec. V priebehu iba niekoľkých rokov sa totiž prepracoval z ničoho do World Tour. Ukázal tak, že sa to dá aj zo slovenských podmienok a teraz môže slúžiť ako vzor nespočetnému množstvu mladých chalanov, snažiacich sa o čosi podobné. A čo by im Martin poradil?
„Základ je pretekanie, snažiť sa chodiť čo najviac po pretekoch a tým sa stále posúvať. No a keďže v zahraničí je tých možností na pretekanie viac, určite odísť do zahraničia čo najskôr,“ uzavrel aktuálne jediný slovenský cyklista vo World Tour, najvyššej cyklistickej lige sveta.
Pozrite si v reportáži nižšie čo robí Juraj Sagan po ukončení aktívnej cyklistickej kariéry.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
