Žigmund Pálffy dnes oslavuje 50. narodeniny. Bývalý úspešný hokejový reprezentant a hráč NHL sa narodil v Skalici a hoci s ňou spojil aj kusisko športového života, svet bol pre jeho výnimočný talent malý. V akomkoľvek tíme sa objavil, pútal pozornosť štýlom hry, jej videním, ľahkosťou v zakončení i nenapodobiteľnými prihrávkami. Majster sveta z roku 2002 patril k hokejistom, ktorí povýšili najrýchlejší kolektívny šport na umenie.
Manželom Alžbete a Žigmundovi Pálffyovcom sa šesť rokov po dvoch dcérach - volejbalistkách dvojičkách Alžbete a Alene - 5. mája 1972 narodil syn Žigmund. Ako chlapec začínal s futbalom, hokej bol pre neho pridružená, ale obľúbená športová aktivita. V žiackych kategóriách ho dvakrát vyhlásili za najlepšieho futbalistu skalického okresu. V piatej triede základnej školy sa musel rozhodnúť, či dá prednosť futbalu alebo hokeju, v Skalici totiž v tom čase otvorili hokejovú triedu. Od začiatkov žiackej a dorasteneckej kariéry ho pravidelne vyhlasovali za najlepšieho strelca a hráča aj napriek tomu, že často nastupoval proti starším protihráčom.
S mužským hokejom začal v materskom klube v Skalici, ktorý pôsobil vo vtedajšej Slovenskej hokejovej lige. Pálffy v nej vyčnieval a vo veku 18 rokov prestúpil pred sezónou 1990/1991 do klubu AC Nitra v najvyššej federálnej súťaži. Pod Zoborom vytvoril ofenzívnu dvojicu s Jozefom Stümpelom, s ktorým si neskôr zahral aj v Los Angeles Kings, Slavii Praha a v slovenskej reprezentácii.
Pálffyho kroky potom viedli do Trenčína. Dukla aj vďaka jeho 74 bodom vrátane play off dosiahla v sezóne 1991/1992 titul vo federálnej lige. Pálffy sa stal najproduktívnejším hráčom súťaže a toto prvenstvo zopakoval aj v nasledujúcej sezóne, v ktorej nazbieral 79 bodov za 38 gólov a 41 prihrávok.
Výnimočný hokejový talent neprehliadli ani skauti NHL. V roku 1991 ho draftoval klub New York Islanders v 2. kole z celkového 26. miesta. Na prvý zápas v najprestížnejšej hokejovej lige nastúpil 7. januára 1994 proti Calgary. V sezóne 1993/1994 nastúpil v piatich zápasov a medzi prvých päť ligových štartov vtesnal účasť na ZOH v Lillehammeri, na ktorých sa stal najproduktívnejším hráčom. Prvý gól v NHL strelil 21. januára 1995, keď dvakrát skóroval proti Floride.
V nasledujúcej sezóne 1995/1996 sa so 43 gólmi a 44 asistenciami (celkovo 87 bodov) stal najlepším strelcom a zároveň najproduktívnejším hráčom "ostrovanov". Obe prvenstvá zopakoval aj v sezóne 1998/1999, keď zaznamenal 50 bodov (22+28). V organizácii NY Islanders pôsobil do roku 1999, no ani raz si nezahral v play off.
V júni 1999 sa stal hlavnou súčasťou hráčskej výmeny medzi klubmi NY Islanders a Los Angeles Kings. V prvej sezóne v tíme "kráľov" sa stal druhým najproduktívnejším hráčom mužstva so 66 bodmi (27+39). V ročníku 2000/2001 už triumfoval v oboch najprestížnejších tímových ukazovateľoch so súčtom 89 bodov (38+51). Najlepším strelcom "kráľov" bol aj v sezónach 2001/2002 a 2002/2003. Vo farbách Kings odohral celkovo päť ročníkov, no ani v ich drese sa nedočkal prenikavého úspechu v play off
Počas výluky v NHL v sezóne 2004/2005 nastúpil na 8 zápasov v drese Skalice, v ktorých zažiaril 13 bodmi (10+3). Väčšiu časť ročníka však odohral v Slavii Praha. Do NHL sa vrátil v sezóne 2005/2006, keď podpísal zmluvu s Pittsburghom Penguins. V drese "tučniakov" dosiahol v 42 zápasoch priemer bod na zápas, keď strelil 11 gólov a na 31 prihral. Zahral si aj s vtedajším nováčikom NHL Sidneyom Crosbym, ktorému prihral na jeho prvý gól v NHL. V januári 2006 prvýkrát oznámil ukončenie kariéry pre zdravotné problémy s ramenom.
Počas 12 sezón odohral v NHL 684 zápasov v základnej časti a nazbieral v nich 713 bodov za 329 gólov a 384 asistencií. Do play off sa dostal s Los Angeles Kings trikrát, Stanleyho pohár nezískal. Vo vyraďovacích bojoch dosiahol bilanciu 19 bodov (9+10) v 24 zápasoch. Štyrikrát hral v Zápase hviezd NHL (1997, 1998, 2001, 2002).
Napriek vyhláseniu z roku 2006, sa po ročnej prestávke vrátil na ľad. V ročníku 2006/2007 odštartoval trojročné obdobie, v ktorom dominoval v slovenskej extralige. V sezóne 2008/2009 nazbieral celkovo 126 kanadských bodov (64+62) a stal sa prvým hráčom, ktorý dosiahol túto métu v slovenskej extralige. Okrem neho sa na trojciferný počet bodov dostal iba Pálffyho vtedajší spoluhráč Juraj Mikúš. Mimoriadne produktívna dvojica doviedla Skalicu do historického finále v roku 2009, v ktorom však Záhoráci podľahli Košiciam.
Stále platný rekord je aj Pálffyho 64 gólov, ku ktorým sa odvtedy najvýraznejšie priblížil Samuel Buček, ktorý v nedávno skončenej sezóne strelil 54 gólov. Po sezóne 2009/2010 druhýkrát ukončil kariéru, ale ani tentoraz to nebolo definitívne. Po ročnej prestávke sa ako 39-ročný vrátil na extraligové klziská a opäť dominoval.
V 54 zápasoch získal 90 kanadských bodov a opäť triumfoval v ligovom bodovaní. Individuálne prvenstvo v ligovej produktivite dosiahol aj v ročníku 2012/2013, ktorý bol pre Pálffyho definitívne posledný na profesionálnej scéne. V najvyššej slovenskej súťaži zanechal mimoriadne silnú stopu a vytvoril viacero rekordov. Okrem maxima v góloch a bodoch za sezónu dosiahol aj najlepší kariérový priemer 1,73 bodu na zápas.
Pálffy priniesol nezabudnuteľné zážitky aj v reprezentácii. Už na ZOH v nórskom Lillehammeri (1994) bol najproduktívnejší hráč turnaja s 10 bodmi z 8 zápasov (3+7). Bol jednou z ústredných postáv slovenského zlatého triumfu na MS 2002 vo Švédsku. Vo finálovom zápase proti Rusku prihral Petrovi Bondrovi na víťazný gól, okrem toho sa na zlate podieľal aj kľúčovými asistenciami v predcházajúcich dvoch zápasoch a víťazným gólom v samostatných nájazdoch v semifinále proti Švédsku. Na MS 2003 vo Fínsku získal bronz a s 15 bodmi (7+8) bol najproduktívnejší hráč šampionátu. Slovensko reprezentoval aj na ZOH v kanadskom Vancouveri v roku 2010, kde slovenský tím obsadil štvrté miesto. Športovú kariéru definitívne ukončil v roku 2013.
V rokoch 2002 a 2003 vyhlásili Pálffyho v ankete Zlatý puk za najlepšieho útočníka Slovenska. Po hráčskej kariére sa angažoval v mládežníckom hokeji v Skalici. Počas hokejových MS 2019 na Slovensku ho spoločne s Miroslavom Šatanom uviedli do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Pozornosť bulvárnych médií pútal svojskými vyhláseniami na adresu slovenského hokeja a vzťahmi s dnes už bývalými partnerkami fitneskou Zorou Czoborovou a moderátorkou Andreou Belányiovou. V súčasnosti je člen Výkonného výboru aj Komisie mládeže Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH).
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
