Tomáš Ploczek v rozhovore hovorí o správnom cvičení, ale aj o svojom vlastnom životnom príbehu.
Tomáš niekoľko rokov robí osobného trénera, pred časom však pribral 20 kíl. Návrat do fitnescentra bol pre neho veľmi náročný, keďže sa obával odozvy svojich klientov. Napokon prelomil psychickú bariéru, aj keď nie všetci ho prijali s potleskom.
Čo sa v rozhovore dočítate?
Prečo pribral 20 kíl a ako sa s tým vyrovnal
Ako ho prijali noví klienti
Čo je najdôležitejšia úloha osobného trénera
S akými cvikmi by sme mali začať
Prečo by sme nemali pri cvičení držať diétu
Či by sme mali brať výživové doplnky
Ako dlho sa venuješ trénovaniu?
Trénovaniu sa aktívne venujem päť rokov.
To ti zrejme rukami prešlo množstvo ľudí. Čo je najdôležitejšia úloha osobného trénera?
V prvom rade musí ľudí naučiť správne cvičiť, ukázať im správne techniky a musí dávať pozor, aby sa nezranili. Potom je to o psychickej podpore, o motivácii či o celkovom vedení človeka, nielen v cvičení, ale napríklad aj v stravovaní. Osobne sa preto ľudí snažím naučiť, aby vedeli po čase fungovať aj samostatne, už bez pomoci trénera.
Čo ľudia od teba ako osobného trénera očakávajú?
Za tie roky som sa stretol s veľkou paletou ľudí a ich nárokov na tréning. Deväťdesiat percent z nich však použije rovnakú formulku, že chcú schudnúť a spevnieť. Až počas tréningu sa ale dostávam tomu človeku pod kožu a postupne zisťujem, čo reálne chce dosiahnuť.
Takže musíš byť sčasti aj psychológom.
Áno, trénerská psychológia zohráva veľkú úlohu, pretože cvičenie je dlhodobý alebo až celoživotný projekt. Veľakrát to nie je ani o náročnosti tréningu, ale o duševnej a psychickej vytrvalosti, ktorá je naozaj kľúčová.
Po pribratí som začal stavať na vedomostiach a úprimnosti
Tebe sa ako osobnému trénerovi stala pred dvomi rokmi nepríjemná vec, keď si pribral 20 kíl. Prečo sa to stalo? Čo bolo za tým?
Ako malý chlapec som mal nadváhu a schudnúť sa mi podarilo až na konci základnej školy. Všetci ma zrazu začali chváliť, ako som sa zmenil a že vyzerám naozaj výborne. Neskôr, asi v 17 rokoch, som začal chodiť aj do fitnescentra, kde som stretol kamaráta, ktorý ma naučil veľa o cvičení. Toto ma doviedlo až k tomu, že som začal robiť osobného trénera, popritom som ešte študoval urgentnú zdravotnú starostlivosť. Vo fitnescentre, kde som trénoval, sa však po čase zmenili podmienky, ktoré mi nevyhovovali. Tak som aj kvôli štúdiu načas prestal trénovať. Keďže som ešte pracoval a aj pracujem ako hasič, tak v kombinácii so školou som mal dosť stresové obdobie. A práve vtedy som začal zanedbávať stravu, cvičenie a ešte som mal aj zlý spánkový režim.
Nemal si potom problém vrátiť sa k trénovaniu, keď tvoja fyzička nezodpovedala predstave dokonalého osobného trénera?
Áno, keď sa mi skončila prax z urgentnej zdravotnej starostlivosti, tak som sa chcel vrátiť k trénovaniu. Mal som však psychický problém. Prepadol ma pocit menejcennosti, čo mi pripomenulo aj negatívne pocity z detstva, keď som bol obéznejší.
Čo sa stalo, že sa to napokon zlomilo?
Oslovila ma moja dobrá kamarátka z detstva, či by som jej nepomohol a nemohol by som trénovať v jej fitnescentre. Prijal som to, čo bol vtedy pre mňa veľmi veľký krok. Povedal som si, že zatiaľ začnem len s jedným klientom, ostatní uvidia, ako mi to ide a aj sám sa upokojím, že je všetko v poriadku.
Aké boli reakcie ľudí, ktorých si začal trénovať?
Musím sa priznať, že prvého posedenia s mojím novým klientom som sa bál. Našťastie sme si ľudsky sadli a myslím si, že keď videl môj prístup, ako komunikujem, ako premýšľam a aké mám vedomosti, tak som v ňom vzbudil dôveru, čo ma veľmi upokojilo.
Nestretol si sa aj s odmietnutím?
Samozrejme, minca má dve strany. Jeden tábor rešpektoval moje vedomosti a schopnosť viesť, druhý zas hovoril o tom, ako vôbec môžem robiť trénera.
Budeš sa snažiť opäť dostať do optimálnej formy?
Určite áno, ale ako som spomínal je to vec aj psychického rozpoloženia. Prvoradé je to „mať dobre upratané v hlave". Momentálne mám stále hektické obdobie, ale keď sa mi vytvorí priestor, tak sa do toho určite pustím.
Začať treba základnými cvikmi, inak si môžeme ublížiť
Pozrime sa aj na samotné cvičenie. Čo je najdôležitejšie si uvedomiť, keď začíname cvičiť?
Úplne najdôležitejšia vec je, aby si človek uvedomil, čo od cvičenia naozaj očakáva. Podľa toho by sa mal venovať aj cvikom. Najlepšie je, keď na začiatku vyhľadá pomoc a nemusí to byť hneď osobný tréner, môže to byť aj známy, ktorý má väčšie skúsenosti. Spýtať sa ho na základy, ako a kde začať. Teraz, keby sme vošli do akéhokoľvek fitnescentra, nájdeme tam 90 percent ľudí, ktorí cvičia zle. Toto nám telo skôr či neskôr vráti v podobe nejakého ľahšieho alebo aj chronického zranenia.
S akými cvikmi by sme mali začínať?
Ja preferujem, aby každý začínal cvičiť s vlastnou váhovou, pretože spočiatku dvíhať činky je úplne zbytočné. Činky sú totiž určitá záťaž, ktorá sa pridáva k niečomu. Keď ja ale nedokážem zaťažiť telo vlastnou váhou, ako ho môžem zaťažiť prídavným závažím? Takže toto mi príde nezmyselné. Osobne by som začal drepom, ktorý je úplne prirodzený pohyb, ale aj klikom či brušákom. Ak tieto cviky človek technicky zvládne aj so správnym dýchaním, tak na tom už môže stavať.
Mnoho ľudí, ak nemá po cvičení svalovicu, tak má pocit, že dobre neodcvičili. Nie je to len mýtus?
Áno, drvivá väčšina ľudí si to myslí, ale je to len veľmi veľký mýtus. Svalovica je vedľajší produkt cvičenia, teda vyplavenie laktátu do svalu. Sú napríklad ľudia, ktorí z genetického hľadiska nikdy nemajú svalovicu. Cvičia teda celý život nesprávne?
Čo sa nám potom snaží telo povedať, keď ju máme? Je za tým napríklad zlý strečing?
Samozrejme, na strečing nemôžeme zabúdať. Môže však za tým byť aj zlá technika cvičenia a dýchania, ale svoju rolu môže niekedy zohrať aj strava. Je to teda viacero faktorov, prečo máme niekedy po cvičení svalovicu.
Nedržte diéty, len si upravte jedálniček
Dotknem sa ešte toho strečingu. Máme ho robiť pred alebo až po cvičení?
Telocvikári, ktorých si ešte pamätáme zo škôl, začali každú telesnú statickým strečingom, teda klasickým naťahovaním svalov. Toto však nie je správne, pretože naťahujeme skrátené a stuhnuté svaly, čím si môžeme len ublížiť. Kvôli tomu treba začať dynamickým strečingom. To je typ cvičenia, ktorým zahrejeme a prekrvíme celý organizmus do pracovnej teploty. Môžeme sa napríklad rozbehať, dať si na bežiacom páse rýchlo chôdzu alebo zaskákať si cez švihadlo. Statický strečing potom robíme počas cvičenia alebo až po cvičení.
Okrem cvikov je dôležitá aj strava. Mnoho ľudí sa vrhne na rôzne diéty. Toto asi nie je správny smer, ktorým by sa mali vybrať.
Určite nie je vhodné diétovať, človek by si mal upraviť svoj jedálniček. Je to však veľmi individuálne. Niekto to musí urobiť radikálnejšie, niekomu zas stačí len upraviť časy jedál. Vždy však musí mať chuť na to, čo konzumuje, aby si nevytvorili apatiu na stravu, čo by viedlo k demotivácii aj pri cvičení.
Predsa len neexistuje základná kostra všeobecného jedálnička, kedy prijímať napríklad sacharidy alebo proteíny, resp., koľko a kedy by sme mali jesť?
Je strašne veľa schém, ale úplne najjednoduchšia je tá, ktorá tvrdí, že by sme mali jesť päťkrát denne. Z toho tri hlavné jedlá a dva snacky (desiata a olovrant, pozn. red.). Cukry by sme podľa nej mali prijímať len do tretej, štvrtej poobede. Potom by sme už mali množstvo cukrov, ale aj tukov sťahovať, aby sa telo mohlo pripraviť na noc.
Čo si potom človek môže dať na večeru? Mne osobne by len nejaký šalát nestačil.
Pokojne si môžete dať mäso, najlepšie kuracie alebo rybu. Treba sa však vyhnúť sacharidom, ktoré sú v ryži alebo zemiakoch. Ako prílohu si preto napríklad treba zvoliť šalát z čerstvej zeleniny.
Ľudia nezlyhávajú pri cvičení, zväčša sklame psychika
K bežnej strave má človek možnosť brať aj hromadu výživových doplnkov. Ktoré sú v poriadku a ktoré už môžeme považovať za škodlivé?
Laici si myslia, že keď začnú používať proteíny, aminokyseliny alebo kreatín, ktoré sú ešte povolené látky, tak začnú byť masívny, mať veľkú svalovú hmotu. Treba si ale uvedomiť, že je to len doplnok. Celý úspech sa skrýva v kvalitnej strave a keď sa nám stane, že nedokážeme obsiahnuť dané množstvo bielkovín, tak sa takýmto doplnkom dokážem vyladiť. Aj v tejto oblasti však tvrdím, že sa treba najprv s niekým skúsenejším poradiť. Potom sú ešte zakázané látky, ale to by bolo na osobitný rozhovor. Stačí len povedať, že spôsobujú trvalé poškodenia a následky, ako je napríklad zväčšenie vnútorných orgánov, vypadávanie vlasov, u mužov môžu spôsobiť impotenciu. Čiže ich určite neodporúčam používať.
Rozprávali sme sa o cvičení, strave, ale aj o psychike. Keď si to zoberieme vo všeobecnosti, v čom najčastejšie ľudia zlyhajú?
Povedal by som, že vždy zlyhá psychika, lebo pod ňu by som zaradil cvičenie aj stravu. Väčšina ľudí má už dobre nastavené cvičenie aj stravu a človek zlyhá preto, lebo to neunesie psychika. Keď cvičíme a máme upravenú stravu, tak v hlave si nosíme malých satanov. Idete napríklad so svojou partiou von, kde sa pije a konzumujú sa ťažké mastné jedlá. V takýchto chvíľach sa ukazuje sila psychiky a či zlyháte alebo nie. Takže psychika je v tomto celom procese najkľúčovejšia.
Čo by si poradil robiť v takýchto chvíľach?
Keď má človek v sebe pocit, že je na hrane, tak si musí povedať, že už je na ceste k úspechu, ktorá je mimochodom dôležitejšia ako samotný cieľ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
