Súdny lekár si nevie vysvetliť, prečo na miesto činu prišiel patológ a prečo nepovedal, že je to nad jeho kompetencie.
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice otriasla celým Slovenskom. Pri jej vyšetrovaní však mohlo dôjsť k pochybeniu, kedy na miesto činu nebol privolaný súdny lekár, ale patológ. Súdny lekár Norbert Moravanský to diplomaticky označil za veľmi neštandardný postup a zároveň sa, podobne ako aj Slovenská súdnolekárska spoločnosť, nevie stotožniť s tým, že to policajný prezident Tibor Gašpar bagatelizuje.
Okolo určenia času smrti zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa objavili pochybnosti. Prečo je také dôležité presné určenie smrti?
V takýchto prípadoch je veľmi dôležité, aby čas smrti bol určený kvalifikovane, ale aj čo možno najpresnejšie, ako to len umožňuje medicína a okolnosti, ktoré sú v danom čase zistené. Prečo je to dôležité? Keď sa takýto prípad začína, tak je nevyhnutné zabezpečiť niektoré operatívne úkony polície. To znamená, že súdne lekárstvo by malo dať najlepšiu možnú informáciu polícii, aby polícia vedela, v akom časovom rozmedzí má smerovať ďalšie úkony vyšetrovania.
Môže zlé určenie času smrti ohroziť prípadne zmariť celé vyšetrovanie?
Presné určenie času smrti rádovo na hodinu smrti sa väčšinou zistiť nedá, vždy ide o určitý časový interval. Dôležité však je, aby sa maximálne eliminovala chybovosť. Práve kvôli tomu musia byť na mieste činu vykonané úkony, ktoré smerujú k tomu, aby sme sa čo najviac priblížili k reálnemu času smrti. Na mieste činu sa musia stretnúť všetci odborníci, ktorí prevezmú za jednotlivé úkony zodpovednosť. Bez súdneho lekára na mieste činu to však nie je možné, pretože bez súdneho lekára neexistuje profesionálna záštita toho, že čas smrti bude určený metodicky a odborne správne.
Ak na mieste činu nastanú takéto pochybenie, je možné ich ešte napraviť?
V spomínanom prípade, o ktorom sa rozprávame, je nevyhnutné, aby súčasťou expertného tímu na mieste činu bol súdny lekár. Lebo problém sa netýka len určenia času smrti. Týka sa to aj prehliadky tiel obetí, identifikácie špecifických známok násilia, krvných stôp a ich distribúcie v okolí tiel, prvotnej identifikácie mechanických defektov na ošatení atď. Chcem tým ilustrovať, že tento proces úkonov na mieste činu je komplexný. Ak teda na začiatku zvolíme neštandardný postup a dopustíme sa chyby tým, že do tejto situácie postavíme lekára, ktorý s takýmito prípadmi nemá žiadne skúsenosti, tak nemôžeme garantovať určenie kvalifikovaného časového intervalu smrti, ani iných dôležitých zistení.
Na miesto činu prišiel patológ, ktorý prednáša histológiu a nie súdny znalec. Povedzme si komplexnejšie, v čom je zásadný problém?
Patológia je odbor medicíny, ktorý má síce najbližšie k súdnemu lekárstvu, pretože obidva odbory pracujú aj s nálezmi na mŕtvom tele, ale principiálne ide o disciplíny s absolútne odlišným cieľom a poslaním. Súdne lekárstvo je hlavne smerované na identifikáciu akéhokoľvek násilia, ktoré môžeme nájsť na mŕtvom ľudskom tele. Patológia je oproti tomu moderná medicínska disciplína, ktorá je však významne orientovaná na diagnostiku chorôb cestou mikroskopického vyšetrenia vzoriek tkanív. Ak dôjde k úmrtiu na chorobu v zdravotníckom zariadení, tak Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže cestou prehliadajúceho lekára nariadiť vykonanie pitvy a vykoná ju vo väčšine prípadov patológ. Úplne iný príbeh sa začína v momente, ak dôjde k úmrtiu mimo zdravotníckeho zariadenia. K takýmto prípadom je k pitve vždy povolaný súdny lekár.
Norbert Moravanský je súdny lekár, znalec z Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UK v Bratislave a zo Súdnolekárskeho pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava. Taktiež pôsobí aj ako hlavný konzultant znaleckého ústavu forensic.sk, Bratislava
Kto určuje, aký lekár príde na miesto nálezu tela a na miesto činu napr. dvojnásobnej vraždy?
Keď je nájdené mŕtve ľudské telo, tak je zvyčajne v prvom rade na miesto privolaná najskôr zdravotná záchranná služba, ktorá skonštatuje úmrtie. Následne je cestou krajského operačného strediska privolaný prehliadajúci lekár, ktorý má poverenie od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k vykonaniu prehliadky tela zomrelého a zväčša nie je špecializovaným súdnym lekárom. V špecifických situáciách je na mieste nálezu tela prítomná aj polícia. Ak existujú napr. prvotné informácie o tom, že ide o „tzv. krvavú udalosť" (prítomnosť krvných stôp na mieste nálezu tela) a prehliadajúci lekár prvotnou zbežnou prehliadkou vyhodnotí, že úmrtie môže byť spôsobené inou osobou alebo to nedokáže vylúčiť, oznámi takéto zistenia polícii. Tá situáciu zhodnotí a pokiaľ je od začiatku jasné, že ide napr. o strelné poranenie či iné zjavné fakty nasvedčujúce konaniu inej osoby, prípadne o nejasnú situáciu úmrtia viacerých osôb, tak je nevyhnutné, aby na miesto prišiel súdny lekár v pozícii súdneho znalca. Neviem si preto celkom dobre predstaviť, prečo v takomto prípade strelného poranenia dvoch obetí na mieste činu nebol privolaný na miesto súdny lekár. Rovnako zarážajúce je však aj to, prečo lekár inej odbornosti nevyhodnotil situáciu tak, že ide o prípad mimo jeho odbornej kompetencie. Podobný prípad totiž utrpí už len tým, že ihneď na začiatku prišiel neštandardný postup, ktorý sa môže negatívne odraziť vo finále jednak pri uzatvorení policajného vyšetrovania a taktiež pri dokazovaní v rámci súdneho konania. To sú zbytočné a nepochopiteľné amatérske chyby, ktoré sa nesmú stávať.
Ako takéto prípady ďalej prebiehajú, napr. na súde?
Ak by sme sa virtuálne preniesli do pojednávanej miestnosti, keď sa takýto prípad bude pojednávať, tak sa môže stať, že pred súd predstúpi súdny lekár v pozícii znalca, ktorý videl telo až na pitevnom stole, čo bol jeho prvý kontakt s prípadom. Nepochybne jedna z položených otázok, ktorá však na súde môže padnúť bude, v akej polohe sa nachádzali poškodené osoby, keď došlo k streľbe? A teraz si odpovedzme, ako odpovie súdny lekár, ktorý na mieste činu vôbec nebol? Bude vychádzať maximálne iba z fotografií a sumáru zaistených stôp v zápisnici z obhliadky miesta činu. Rád by som uviedol k tejto téme jeden ilustračný príklad: nikto sa nepozastaví nad tým, že pri závažných dopravných nehodách je na miesto nehody obligátne políciou privolaný znalec z dopravy, aby sám zadokumentoval dôležité zistenia, aby porozumel nehodovému deju, no a teraz si odpovedzme, prečo tento istý analytický znalecký proces by nemal byť rovnako obligátne umožnený súdnemu lekárovi, ktorý je na takýto úkon špecializovaný, trénovaný a navyše pri dvojnásobnej vražde? To je predsa absurdné.
Považujete to za pochybenie, že polícia zle určila, aký lekár mal prísť na miesto, ale aj to, že privolaný patológ nedal od prípadu ruky preč?
Ak mám byť maximálne diplomatický, tak to považujem za krajne neštandardný postup z pohľadu súdneho lekárstva a súčasných nárokov na kvalitu procesných úkonov prehliadky miesta činu vraždy a obete vraždy. S doc. Juříčkom a ďalšími kolegami sme vydali knihu Zraňujúca balistika, ktorá obsahuje kapitolu Prehliadka tela mŕtveho so strelným poranením na mieste činu, kde sa nachádza aj postup, ako má súdny lekár v spolupráci s ďalšími expertami realizovať prehliadku tela na mieste činu. Samozrejme nejde o žiadnu novinku v procese vyšetrovania vraždy.
A teda o aký postup ide?
V prvom rade je veľmi dôležité, aby sa na miesto činu vstúpilo a miesto činu opustilo pokiaľ je to možné len raz, pretože žiaden úkon sa už nedá vrátiť späť. Ak raz noha pozorovateľa vstúpi na miesto činu, automaticky to miesto činu narúša. Súdny lekár postupuje zo širšieho uhla pohľadu. Keď si uvedomíme, že človek zomrie vo svojom prostredí konaním inej osoby, tak niektoré objekty a predmety v okolí tela vypovedajú o posledných aktivitách zavraždeného. Súdny lekár musí preto pre svoje ďalšie znalecké posúdenie zdokumentovať okolie. Je to dôležité aj pre určenie času smrti, pretože musí vyhodnotiť podmienky, v ktorých sa telo nachádza. Napríklad príliš suchý vzduch, prílišná vlhkosť, vzdialenosť tela od potenciálneho žiariča tepla ako radiátor, vyhrievaná podlaha atď. Súdni lekári sa preto snažia postupovať veľmi pomaly, aby neurobili chybu a nemuseli sa vracať. Napriek tomu ľudské zmysly nedokážu všetko zachytiť, a preto sa všetko fotografuje a filmuje, aby sme sa k miesto činu mohli virtuálne vracať. V danom zmysle dokumentácie miesta činu je nevyhnutná spolupráca s inými odborníkmi a kriminalistickými technikmi. Existuje aj možnosť, že najprv na miesto činu príde robot a vykoná 3D skenovanie.
Čo nastane potom?
Potom sa vykonáva vonkajšia obhliadka z pohľadu šatstva, čiže sledujeme, ako a akou formou sú napr. šaty zašpinené krvou, stopy spálenia na ošatení pri výstrele a podobne. Toto všetko si vyžaduje veľmi špecifický a individuálny prístup od prípadu k prípadu. Následne sa vyhodnocujú posmrtné zmeny. Napríklad, či sú už prítomné posmrtné škvrny, či je telo úplne vychladnuté alebo ešte vykazuje na určitých miestach zachovanú telesnú teplotu. V určitých prípadoch meriame priamo na mieste činu či nálezu tela aj vnútornú teplotu a to tak, že zavedieme ihlu do pečene. Táto informácia môže byť pre určenie smrti niekedy kľúčová. Následne, keď vyhodnotíme posmrtné zmeny a zaznamenáme ich v čase, identifikujeme vonkajšie zranenia. V súčinnosti s inými expertmi sa už na mieste vykonajú aj úkony zaistenia a identifikácie dôležitých stôp. Ak sa teda napr. príliš skoro pohne s telom, tak môže byť nejaká stopa zničená, preto upozorníme, aby si to kriminalisti pred daným úkonom odfotografovali a podobne. Ide aj o komplexný komunikačný proces.
V ktorom momente je obhliadka ukončená?
V momente, keď si vieme vnútorne zhmotniť, čo sa na mieste činu mohlo stať. Takže vtedy, ak úkonom dáme virtuálnu bodku na mieste činu. Ale aj tak si ešte trikrát pozrieme dané miesto. A to sa rozprávame o mnohých hodinách mentálnej práce. Telo potom odvezú do pitevne, kde sa pokračuje v dopredu premyslenej expertíze. Žiaden úkon nie je náhodným úkonom, o to tu ide predovšetkým.
Ako súdny znalec sa už potom nevraciate na miesto činu?
Miesto činu nie je len o obeti, takže tam prebiehajú iné úkony za účasti ďalších expertov, ktorí sú zodpovední za zaistenie stôp. Miesto činu sa teda zakonzervuje a pokojne sa tam môžeme vrátiť aj o pár dní. Deje sa to hlavne v prípadoch, ak existuje nutnosť overenia nových možných verzií priebehu skutku a mechanizmu vzniku poranení. Ešte dodám, že pre súdneho lekára nekončí práca tým, že odíde z miesta činu, ani vtedy, keď ukončí pitvu alebo odovzdá znalecký posudok. Prípad pre každého jedného znalca končí tým, keď dokončí výpoveď na súdnom pojednávaní a dokáže zodpovedať na každú jednu otázku a to napríklad aj otázku položené priamo páchateľom. V plnom rozsahu si preto uvedomujeme našu zodpovednosť, a preto sme logicky rozhorčení, keď sa dozvedáme, že prehliadka tiel takéhoto prípadu bola zverená do rúk lekárovi bez dostatočnej kvalifikácie, ktorý si ani neuvedomuje, akú veľkú mieru zodpovednosti na seba zobral tým, že tie prehliadky vykonal.
Ako v tomto kontexte vnímate vyjadrenia policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý nesúhlasí s kritikou? Cez víkend sa voči jeho vyjadreniam dokonca ozval aj predseda Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti Boris Ťažký.
Veľmi intenzívne sa nás to odborne dotýka aj preto, že o všetkých uvedených veciach roky prednášame. Vyučujeme študentov medicíny, školíme lekárov, ktorí sa chystajú vykonávať bežné prehliadky, dokonca aj policajtov, ktorí sa môžu ocitnúť na mieste činu. Nevieme sa stotožniť s tým, keď to vrcholný predstaviteľ polície nepovažuje za kľúčové. Považujeme to za veľmi neštandardné a ako ste spomenuli, ohradili sme sa aj ako Slovenská súdnolekárska spoločnosť. Považujeme to za dehonestáciu nášho odboru. A znovu je to o tej spomínanej zodpovednosti voči prípadu. Súdni lekári na Slovensku sú pripravení prevziať zodpovednosť aj za takéto ťažké prípady, ale musíme mať šancu robiť svoju prácu najlepšie ako vieme. A tá najlepšia šanca v prípade dvojnásobnej vraždy začína na mieste činu.
Norbert Moravanský rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
