Klimatológ Pavel Faško: Ľudstvo by sa malo zamyslieť, či ho toto fungovanie neženie do priepasti

Klimatológ Pavel Faško
Klimatológ Pavel Faško Zdroj: TVNOVINY.sk

Podľa odborníka je problém v náraste populácie, ktorá ide ruka v ruke so zvyšujúcou sa životnou úrovňou a trvalým ekonomickým rastom.

Spojené štáty pred pár dňami oznámili, že odstupujú od klimatickej dohody, lebo podľa Donalda Trumpa človek len minimálne participuje na globálnom otepľovaní. Klimatológ Pavel Faško je však opačného názoru a dopĺňa, že na toto rozhodnutie najviac doplatia chudobné krajiny, ale aj samotné Spojené štáty.

Odborník zároveň tvrdí, že je stále viac ľudí, ktorí si myslia, že sa ich globálne otepľovanie priamo nedotýka, preto ho spoločnosť nemusí akútne riešiť. A čo sa stane, ak to bude takto pokračovať? Vraj je to veľmi jednoduché. Zem sa bude naďalej otepľovať a ľudia budú stále častejšie pociťovať jeho negatívne dôsledky.


V tomto roku bola zima veľmi chladná, koncom februára sa však teploty vyšvihli nad 10 stupňov, koncom marca dokonca nad 20. V polovici apríla ale teploty v nížinách klesli takmer k nule, navyše tu napadlo viac ako 10 centimetrov snehu. Sú bežné takéto teplotné výkyvy?

Zima ako celok nebola až tak abnormálna, iba január bol extrémne studený. Takže zima skončila len s miernou odchýlkou od normálu. Zaujímavé boli ale teplotné výkyvy, ktoré sa počas zimy vyskytli. Tento trend sa neskôr preniesol aj do jari. Začiatok bol veľmi teplý, ale potom prišiel apríl, v ktorom sa tri dni za sebou objavili letné dni, teda teplota vystúpila nad 25 stupňov. Týždeň po Veľkej noci sa veľmi výrazne ochladilo a počas viacerých nocí a rán sa vyskytli aj mrazy. Toto pokračovalo až do začiatku mája. Následne sa oteplilo a objavili sa aj tropické dni, teda teplota vyskočila nad 30 stupňov Celzia.

Tie odchýlky sú naozaj výrazné. Dialo sa to aj v minulosti?

Sme v priestore, kde sa výkyvy prirodzene vyskytujú, ale teraz boli dosť výrazné, čo sa týka odchýlenia od normálu, ale aj intenzity ich výskytu.


Hovoriť, aké bude počasie mesiac dopredu, je neseriózne

Máme sa teraz pripraviť na to, že teraz už bude bežné?

Na základe tohto roka nemôžeme skonštatovať, že to už takto bude. Ale to, čo sa deje, tak to signalizuje, že systém na základe, ktorého to funguje, je narušený.

V posledných rokoch boli letá, ktoré priniesli dlhé vlny horúčav. Máme sa na to pripraviť aj tento rok?

Od roku 2013 sa nám striedajú letá, ktoré sú slnečné, suché a horúce s letami, ktoré sa vyznačovali väčším množstvom zrážok. Nemôžem však teraz povedať, že toto leto bude zaručene také ako v roku 2013 alebo v roku 2015. Cirkulácia v Európe je však meridionálna, čo by mohlo znamenať, že sa k nám bude dostávať veľmi teplý až horúci vzduch, ktorý sa sústreďuje v oblasti Severnej Afriky.

Hovoriť však teraz o tom, ako bude v júli je neseriózne, ale v júni bude pokračovať striedanie teplých a menej teplých vzduchových hmôt.

(Pozn. red. Meridionálna cirkulácia - prevládajúce prúdenie pozdĺž poludníkov, pri ktorom studený vzduch preniká až do subtropického pásma a na iných miestach zasteplý zo subtrópov pri južnom prúdení až do vysokých zemepisných šírok.)

S horúčavami súvisia aj búrky, ktoré dokážu byť naozaj ničivé. Čo náš čaká v budúcnosti? Môže prísť aj niečo horšie?

Trend intenzity búrok je celkom zreteľný. Vyskytuje sa viac silných búrok, ich priestorové rozloženie je hustejšie, a aj ich následky sú nepriaznivé.

Vieme povedať, ktoré lokality na Slovensku sú najviac ohrozené búrkami?

Všeobecne platí, že na strednom Považí, na hornom Ponitrí, na strednom Pohroní, na Horehroní a na severe až severovýchode Slovenska sa vyskytuje viac búrok ako na Podunajskej nížine. Teraz sa ale veľmi často vyskytujú situácie, že sa už pred prechodom frontu tvoria búrky usporiadané v líniách. Čo znamená, že nejaké miesto je zasiahnuté aj viacerými búrkami po sebe.


Na odstúpenie Spojených štátov od klimatickej dohody najviac doplatia chudobné regióny

Klimatickú dohodu nepodpísala len Sýria a Nikaragua. Sýria má vážnejšie problémy a Nikaragua je označovaná ako raj obnoviteľnej energie a Paríž by ju paradoxne limitoval. Teraz sa k nim pridajú Spojené štáty, ktoré patria k najväčším znečisťovateľom ovzdušia. Čo to znamená z pohľadu klimatológa?

Spojené štáty produkujú až 15 percent CO2 z celosvetovej produkcie, čo je veľmi veľký podiel. A do ovzdušia sa ho tým pádom dostane oveľa viac, ako sa očakávalo po podpise Parížskej dohody v roku 2015.

Naproti Kjótskemu protokolu sa k dohode z Paríža pridala aj Čína či India. Nespustí odchod Spojených štátov domino efekt?

Našťastie sa to nestalo. Skôr by som povedal, že sa ostatné krajiny k tejto veci postavili progresívne a Spojené štáty si vôbec nezobrali za príklad.

Spojené štáty teda nebudú znižovať svoje emisie. Kde všade sa zhoršená klíma prejaví?

Prejaví sa to u nich, ale aj inde a záleží na tom, ktoré územia sú viac zraniteľné. Regióny, ktoré majú zlé klimatické podmienky a sú chudobné, tak na to doplácajú najviac. Na druhej strane, na Aljaške už existujú oblasti, z ktorých museli presídliť obyvateľov, keďže ľad a pôda sa postupne roztápajú. Ďalším príkladom sú husto osídlené pobrežné oblasti, ktoré sú postihované tropickými búrkami. V roku 2012 na to doplatil New York s búrkou Sandy, ktorá spôsobila prívalové vlny a tie zaplavili časť New Yorku. Akútny problém pociťujú aj na Floride, lebo pri stúpajúcej hladine morí a oceánov bude táto oblasť zaplavená medzi prvými.

Globálne oteplenie môže zapríčiniť obrovskú migračnú vlnu

Pred dvoma rokmi sa začala v Európe migračná kríza, ktorú spôsobil vojnový konflikt. Ľudí do pohybu však môže dostať aj globálne otepľovanie. Aké sú prognózy v tomto smere?

Migračná vlna spôsobená globálnym oteplením by bola výrazne väčšia ako tá, ktorú sme zažili v súvislosti s vojnovým konfliktom v Sýrii a Iraku. Všeobecne najohrozenejšími oblasťami je severná Afrika, Blízky Východ, ale aj južná India. Treba ale spomenúť, že problémy sa začínajú prejavovať aj na Sibíri, kde dochádza k topeniu permafrostu. (Pozn. red. Permafrost je trvalo zamrznutá pôda)

Len pred pár dňami vyšli dve správy, že sa má odlomiť najväčší ľadovec od Antarktídy a OSN varuje, že za 30 rokov bude vážny nedostatok pitnej vody. Čo vlastne ľudstvo čaká?

Je to veľmi jednouché. Vývoj klímy od konca 19. storočia do začiatku 21. storočia je význačný tým, že sa otepľuje a z toho sa odvíjajú ďalšie dôsledky, ktoré sú vo veľkej miere negatívne. A ak budeme pokračovať v nastolenom trende, tak toto všetko bude pokračovať.

Napríklad na Slovensku priemerná ročná teplota vzduchu medzi dvomi tridsaťročnými obdobiami, v prvom prípade od roku 1961 do roku 1990 a v druhom prípade od roku 1981 do roku 2010, stúpla takmer o jeden stupeň.

Čo znamená oteplenie o jeden stupeň?

Ako keby sme posunuli juh Podunajskej nížiny do oblasti stredného Považia. Potvrdzujú to aj poľnohospodári, keďže sa tam dajú pestovať také teplomilné plodiny, aké sa pestujú na Podunajskej nížine.


Ľudstvo by sa malo nad sebou zamyslieť

Kedy sa ľudstvo podľa vás spamätá? V predstihu alebo až vtedy, keď sa naozaj niečo stane?

Existuje množstvo ľudí, ktorí dôsledky globálneho otepľovania až tak nepociťujú a tam patríme aj my. Na druhej strane, je skupina ľudí, ktorá uvažuje aj do budúcnosti a tvrdí, že nie je čas veľmi otáľať.

Ktorý prístup prevláda?

Myslím si, že je stále viac ľudí, ktorí si myslia, že to ešte nejako zvládneme.

Donald Trump odstúpil od klimatickej dohody aj preto, lebo podľa neho podiel ľudskej činnosti na globálne otepľovanie nie je až tak veľký. Klimatológovia hovoria opak. Vieme teda pomer príroda vs človek vyčísliť?

Jednoznačne je výraznejší pomer človeka. A to treba akceptovať. Klimatické zmeny sú prirodzené výkyvy, ale človek svojou činnosťou v maximálnej miere ovplyvňuje intenzitu týchto zmien.

Musíme si priznať aj ďalšiu vec. Na Zemi nás žije viac ako sedem miliárd a na tých územiach, ktoré budú najviac postihnuté, je najväčší prirodzený prírastok obyvateľstva. Zároveň je tu trend zvyšujúcej sa životnej úrovne, s ktorou sa zvyšuje aj výdaj energie, a tá sa musí niekde získavať. Toto všetko sú tlaky, ktoré výraznou mierou prispievajú k zrýchľovaniu globálneho otepľovania.

Niekedy sa to zlé počúva a ekonómovia by zrejme protestovali, ale úskalím je aj trvalý ekonomický rast. Ľudstvo by sa preto malo zamyslieť či nás toto všetko príliš rýchlo neženie k nebezpečnej priepasti.


Pavel Faško rozhovor autorizoval.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti