Slovenský spisovateľ o svojej tvorbe, sociálnych sieťach, ale aj o extrémizme či našej spoločnosti.
Juraj Červenák je úspešný slovenský spisovateľ, ktorý sa presadil hlave vďaka historickej fantasy. Jeho diela by ale nemuseli ostať len v knižnej podobe, keďže prezradil, že v súčasnosti dochádza k scenáristickému spracovaniu jednej jeho knihy.
Keď sme sa dohadovali na rozhovore ešte koncom roka, povedali ste, že sa musíte sústrediť na to, aby ste v pokoji dopísali svoju novú knihu Vlk a dýka. Ste človek, ktorý potrebuje k písaniu pokoj?
Áno. Neviem dokonca písať ani tak, že by som sa zavrel do jednej miestnosti a v tých ďalších by fungovala moja rodina. Vypínam si aj rôzne technické zariadenia ako je router alebo mobil. Pri písaní musím byť úplne sám.
Chodíte teda písať na úplnú samotu?
Môj otec býva v dome pri lese. Takže občas, keď mi napríklad horí nejaký termín, tak tam zájdem.
Vybehnete večer aspoň na pivo?
Áno, a nie len na jedno a nie len raz za týždeň (smiech).
Počúvate pri písaní hudbu, alebo preferujete skôr ticho?
Keď píšem svoje poviedky, tak si k nim pustím filmové soundtracky. Keď ale píšem doplnkové veci ako filmové recenzie, tak si pustím aj niečo tvrdšie, napríklad Metallicu.
Keď si začnem kresliť schémy jednotlivých postáv, manželka vie, že je čas odísť
Každý, kto píše vie, že občas prichádzajú chvíle, kedy to jednoducho nejde. Ako sa s tým dokáže spisovateľ vysporiadať?
Práve teraz som v období, keď neviem ako pokračovať. Je to aj kvôli tomu, že som prišiel do hlavného mesta a mám nejaké povinnosti. To ma dokáže rozhodiť aj na niekoľko dní. Nepíšem ale poéziu, kde sa čaká na kopanie múz. Píšem epický príbeh, ktorý má dej, musí nejako pokračovať a ja si musím dávať pozor, aby logicky sedel. Keď ma ale občas logika nepúšťa ďalej, tak vtedy vytiahnem blok a kreslím si schémy jednotlivých postáv. Keď toto vidí moja manželka, tak vie, že je čas odísť, lebo vtedy zvyknem byť nervózny (úsmev).
Tvoríte za chodu alebo si dopredu pripravíte schému a podľa nej píšete?
Záleží od typu príbehov. Keď je to historicko-dobrodružný príbeh, tak sa dá tvoriť za chodu s hrubou schémou. Pri historických detektívkach to však nejde a človek to musí mať veľmi dobre dopredu premyslené, minimálne to, čo sa stalo pred vraždou.
Vo vašich knihách je veľa historických reálií. Ako prebieha príprava na písanie príbehu? Koľko hodín rešeršovania a hrabania sa v knižnici stojí za napísaním jednej knihy?
Určite nefungujem tak, že si rok robím rešerš, potom rok píšem knihu a rok som na knižnom turné. To si môže dovoliť akurát tak Dan Brown. U mňa je to skôr tak, že ma zaujme niečo v dejinách a na tom postavím zápletku.
Juraj Červenák pochádza z obce Vyhne, ale od detstva žije v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1992 prešiel rôznymi povolaniami od člena strážnej služby až po vedúceho kina či pracovníka na oddelení kultúry mestského úradu. Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom, ktorý sa presadil ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi.
Máte aj nejakého historika, s ktorým sa radíte?
Mám ich viacero, ale skôr sú to historici na Facebooku (smiech). Zvyčajne mi napíše človek, ktorý nemusí byť historik, ale robí napríklad historický šerm alebo sa venuje encyklopédii hradov, že sa mu moja knižka páčila a má pripomienku k historickým súvislostiam. Vtedy sa dostáva do môjho zoznamu ľudí, ktorých potom otravujem počas písania mojej ďalšej knihy.
Scény sa snažím písať tak, aby sa dali vizuálne zachytiť
Príbeh o Roganovi, ale aj séria o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi sa dočkali rozhlasových adaptácií. Nemáte v hlave ideu o tom, že by sa niektorá vaša kniha mohla aj sfilmovať?
Ideu mám a všetky svoje diela som si už ako filmy predstavoval. Scény sa dokonca snažím písať tak, aby sa dali vizuálne zachytiť. Teda ja tú ideu mám, ale ide o to, aby ju mali aj iní ľudia. Mám rôzne ponuky a niečo je aj vo vývoji, ale nemôžem o tom hovoriť.
Viete povedať, v akej sume by sa mal pohyboval rozpočet takéhoto filmu?
To je veľmi zložité. Záleží na tom, čo by sa dalo z tých mojich kníh sfilmovať a čo nie. Lebo napríklad Dobrodružstvá kapitána Báthoryho je epická séria, kde bojujú obrovské státisícové vojská, ktoré obliehajú dobové ranonovoveké pevnosti a cestuje sa tam do Orientu a Stredomoria. Takže na to vždy poviem, že len čakám, kedy mi zavolá Ridley Scott, že má zbytočných 250 miliónov dolárov.
Teraz sú ale v hre historické detektívky, čo je ale v našich podmienkach produkčne náročné. Mám jednu príhodu s nemenovaným producentom/režisérom. Poslal som mu námet na historický film, prečítal si synopsu, ktorá mala asi dve strany a povedal, že to bude stáť 2,6 milióna eur (smiech).
Stephenovi Kingovi príliš nevoňajú filmové adaptácie, lebo filmári vraj jeho knihu sprznia. Vy by ste sa vedeli vyrovnať s tým, že niekto vaše dielo podá úplne inak ako si ho vy predstavujete?
Teraz musím byť trochu konkrétnejší, pretože práve teraz prechádzam týmto procesom. V súčasnosti dochádza k scenáristickému spracovaniu jednej moje knihy a sám som prišiel s návrhom, aby sme niektoré veci oproti knihe zmenili. Tvorcovia ostali zarazení, lebo aj oni chceli urobiť podobné úpravy, ale báli sa mojej reakcie. Ja to ale vnímam trochu inak, keďže som filmový fanúšik a mám pre tieto veci trochu zmysel.
Na Slovensku má fantasy a scifi literatúra dosť silnú základňu. Aj napriek tomu však autorov príliš nepribúda. Prečo je na tejto scéne taký rozdiel medzi Slovenskom a Českom?
Na toto sa snažím prísť už niekoľko rokov. Existuje u nás Cena fantázie, ide o súťaž, ktorá hľadá nové talenty. Skutočne sa tam objavujú noví, dobrí autori s kvalitnými textami, ktorí neskôr vyjdú aj knižne a majú rôznorodú úspešnosť až neúspešnosť.
Takže kvalita je, ale nevedia sa presadiť?
Áno, ale vidím to aj v iných žánroch, napríklad v detektívkach. Na Slovensku je jeden slávny megaúspešný autor. Teraz sa ale vyrojilo ďalších 20 autorov, medzi ktorými nájdeme aj kvalitu a predsa sa predajmi ani zďaleka nepribližujú Dominikovi Dánovi.
Hoaxy? Jediná cesta je takéto veci umlčiavať a cenzurovať
Prečo ste niektoré vaše knihy nevydali pod svojím menom, ale pod pseudonymami?
Na začiatku, keď po páde socializmu prišla prvá vlna sci-fi a fantasy, tak sme sa báli, že pri tej záplave zahraničných autorov nikto nebude mať záujem o nejakého Červenáka. Tak sme si vymysleli švédske meno. Otvoril som jednu starú švédsku detektívku, jednej postave som zobral krstné meno, druhej priezvisko a vznikol Thorleif Larssen.
Čo robil Juraj Červenák predtým, než sa dokázal uživiť písaním?
Prešiel som takými spisovateľskými zamestnaniami ako nočný strážnik či vrátnik. Bola to práca, popri ktorej sa dalo aj písať. Neskôr som pracoval na Mestskom úrade v Banskej Štiavnici na oddelení kultúry, kde som mal na starosti kino, plagáty a písanie zmlúv a žiadostí na fondy (úsmev).
Vy ste celkom aktívny na sociálnych sieťach, aj napriek tomu ma prekvapila informácia, že nemáte smartfón. Prečo?
Mám starý tlačidlový telefón, ktorý je starší ako moja osemročná dcéra. Mobil používam len na telefonovanie a aj to len raz za tri dni. Ale inak som dosť aktívny na sociálnych sieťach a snažím sa aj s ľuďmi živo komunikovať.
Sociálne siete sú veľkým fenoménom dnešnej doby. No okrem zábavy a kontaktu s ľuďmi majú aj negatívnu stránku. Poskytujú priestor na jednoduché šírenie demagógie, bludov či hoaxov. Ste zástancom úplnej slobody na internete, alebo si občas poviete, že nejaká regulácia by neuškodila?
Pohybujeme sa po veľmi tenkej línii. Treba vedieť odhadnúť, kde je cenzúra a dusenie iného názoru a kde sa snažíme zastaviť niečo, čo chce zadusiť všetko ostatné.
Facebook si už začína uvedomovať, že sa mu niektoré veci vymkli spod kontroly a preto v krajinách, kde sa používajú svetové jazyky robí nápravy. V regiónoch, ako je napríklad aj Slovensko, kde neprevláda angličtina, sa situácia však veľmi nemení. Musíme teda čakať na Facebook alebo môžeme podľa vás spraviť niečo aj my ako spoločnosť?
Sú ľudia, ktorí s tým bojujú a vysvetľujú rôzne hoaxy a nezmysly. Ťažko ale povedať, či to pomôže, keďže sa ľudia rozhodujú na základe emócie. A ako s tým bojovať? Neviem, keďže ľudia už neprijímajú vysvetlenie od lekárov alebo vedcov a označujú to za sprisahanie alebo iné veci. Jediná cesta je preto na základe nejakých kritérií takéto veci umlčiavať, selektovať ich a cenzurovať. Musí byť nejaké moderovanie internetu.
Na vašej stránke píšete, že ste Stredoslovák ako repa. Ako vníma lokálpatriot fakt, že jeho kraj riadi človek ako Marian Kotleba?
Musím si opakovať, že je nás stále viac, ktorí ho nevolíme. Samozrejme, teraz je dôležité, aby sa to odrazilo aj vo voľbách. Uvidíme, ako dopadnú. Som zľahka skeptický, ale dúfam, že to dobre dopadne.
Zo súčasnej politickej scény je už každý unavený
Mnohí ľudia vravia, že v súčasnosti sa proti extrémizmu nedá bojovať, lebo čokoľvek čo urobíte, im len zdvihne preferencie. Zdieľate tento pocit?
Najprv chcú všetkých vešať na „kandelábre", a keď na nich pošlete políciu, lebo sa jedná o trestný čin, tak začnú fňukať, že je to porušovanie ich demokratických práv. Ok, tak porušujeme ich demokratické právo vešať ľudí na "kandelábre."
Diskutovať sa dá s ľuďmi, ktorí ešte len lavírujú, či ich budú voliť. Potom sú ale ľudia, ktorí sú ovládaní len svojimi emóciami a nenávisťou. Takýto ľudia najprv rozprávajú ako niekoho treba strieľať spoza plota. Dokedy to však budú len reči? Keď bude masa napríklad milión ľudí, ktorá sa rozhodne, že treba niekoho strieľať, tak kto ju potom zastaví?
Emócie dosť často prevládajú nad racionálnym pohľadom na svet a využívajú to aj politici. Vďaka tomu sa spoločnosť rúti dole kopcom. Dá sa to podľa vás ešte nejako zvrátiť?
Dole kopcom to určite ide, lebo rôzne hoaxy, dezinformácie, emócie nevyužívajú len extrémisti, ale aj politici z celého spektra. Ako s tým potom bojovať? Predovšetkým sa musí zmeniť klíma v spoločnosti, ale aj na politickej scéne, lebo z nej je už každý unavený.
Juraj Červenák rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
