Daniel Kováč má len 16 rokov. Aj keď pochádza zo sociálne slabších pomerov, vďaka svojej tvrdohlavosti a vytrvalosti sa už tento rok predstaví na MS v Keni.
Daniel Kováč si toho v živote prežil naozaj veľa. Keď mal tri roky, zomrel mu otec a na určitý čas sa ocitol aj v detskom domove. Vyrastal v chudobných pomeroch v Šali s ďalšími dvanástimi súrodencami. K atletike sa dostal úplne náhodou cez svojho kamaráta.
Daniel najprv trénoval v rodnej Šali, minulý rok v júni si ho pod svoje krídla zobral tréner Peter Mečiar z Nitry, ktorý vychoval aj zlatého olympionika Mateja Tótha. Na prelome apríla a mája sa všetci traja stretli na sústredení na Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách, kde sme nádejného športovca vyspovedali.
Skôr než začneme hovoriť o chôdzi, rád by som sa spýtal na tvoj životný príbeh. Pochádzaš z rodiny, kde si vyrastal resp. vyrastáš s ďalšími 12 súrodencami.
Áno, je nás viac, ale vychádzame spolu dobre. Súrodenci sa síce venujú iným veciam ako je šport, ale spolu s mamou ma veľmi podporujú. Hovoria, aby som sa nestretával so zlou partiou, nechodil neskoro von, nepil alkohol, nafajčil a nebral drogy.
Síce máš len 16 rokov, ale v živote si si toho už dosť prežil.
Keď som mal tri roky, tak mi zomrel otec. Nebolo to vôbec ľahké a na určitý čas sme sa ocitli aj v detskom domove. Mama sa ale vzchopila a zobrala si nás späť. Na chôdzu som začal chodiť, lebo som sa viac menej nudil. Spočiatku som to bral naozaj len rekreačne.
Nebola pre teba chôdza aj únik z reality? Predsa len vyrastať medzi toľkými súrodencami nie je jednoduché.
Áno, bral som ju aj ako odreagovanie.
Tréner ma spočiatku nechcel trénovať
S chôdzou si začínal v Šali. Kto ťa vlastne k nej doviedol?
Kamarát, s ktorým som chodil von, sa už chôdzi venoval a jedného dňa ma zavolal, nech si to vyskúšam. Následne som začal chodiť na rôzne preteky.
Teraz už ale trénuješ v Nitre. Prečo?
Postupom času som sa chcel chôdzi venovať viac a viac. Obdivoval som Maťa Tótha a vedel som, že Maťo začínal v Nitre. Zistil som, že ho trénoval Peter Mečiar. Tak som mu vyvolával dovtedy, až kým ma nezačal trénovať.
Tréner spomínal, že spočiatku veľmi nechcel ísť s tebou do spolupráce, lebo si nemal najlepšie referencie. Napokon ale zmenil názor. Prečo?
Tréner vedel, že pochádzam z ťažších sociálnych pomerov a že som problémový chalan čo mu povedali iní tréneri. Napokon súhlasil, ale povedal, že mi dáva len jednu šancu. Keď raz sklamem, končíme.
Od júna som teda začal každý deň dochádzať do Nitry, hoci som často nemal na autobus. Sem tam mi požičal tréner a niečo som si zarobil na brigáde. Po mesiaci mi tréner povedal, že to vyzerá nádejne a keď potrénujem, tak môžem ísť v septembri na majstrovstvá Slovenska, kde by som mohol dokonca získať medailu. Tam som napokon obsadil druhé miesto.
O dva týždne nato ma tréner šokoval opäť, keď mi povedal, že stojím zato, aby mi vybavil školu aj internát v Nitre, lebo ma chcel mať pri sebe. Ale hlavne veril, že keď budem pracovať tak ako doposiaľ, tak môžeme niečo spolu dokázať.
Po 8 mesiacoch tréningu som všetkých odborníkov prekvapil, keď som splnil náročný limit na MS do 17 rokov do Kene.
Som slušný, nenadávam a trénujem každý deň
Vraj si sa zmenil aj v správaní?
Predtým som bol zlý, vyvádzal som v škole, nadával som. Teraz som slušný, už nenadávam. Keby som niečo zlé vyviedol, tak by som o všetko prišiel.
Pozrime sa na súčasnosť. Ako často trénuješ?
Trénujem každý deň.
A ako vyzerá jeden tvoj deň?
Hneď ráno sa najem, urobím si strečing a ôsmej ráno mám tréning, ktorý trvá asi hodinu a pol. Na desiatu idem do školy, kde mám 6-7 vyučovacích hodín a potom idem znova na tréning.
To vyzerá na dosť nabitý program. Stíhaš sa aj učiť? Aké máš známky?
Stíham (úsmev). V škole mi to ide celkom dobre, učím sa na dvojky.
Podporujú ťa v škole?
Áno, mám upravený vyučovací plán a na preteky ma chodí povzbudzovať moja triedna učiteľka aj riaditeľ školy, za čo som im veľmi vďačný.
Tréner na teba tlačí, aby si mal v škole dobré výsledky?
Tréner mi vždy hovorí, aby som mal dobré známky, aby som bol slušný a nepovyšoval sa nad ostatných spolužiakov.
Učíš sa aj cudzí jazyk?
Nie, ale chcel by som sa učiť nemčinu.
Stretávam sa s diskrimináciou aj s predsudkami
Tvoj príbeh už nadchol viacero ľudí. Na druhej strane určite vnímaš situáciu v spoločnosti. Nestretol si sa aj s nejakými predsudkami alebo diskrimináciou?
Stretol som sa s diskrimináciou aj predsudkami. Napríklad si ľudia hovorili „pozrite sa Róm, ten nikdy nič nedosiahne." Snažím sa to ale zvládať a ignorovať to.
Mnohí ma prirovnávajú k Patrikovi Spevákovi, ktorý svoju dobre rozbehnutú kariéru nezvládol. Ja by som chcel byť však výnimkou a ukázať všetkým, že aj Róm môže niečo dokázať. Niektorí ma ešte prirovnávajú aj k Rómovi Adamovi Cibulovi. (Pozn. red. Patrik Spevák bol talentovaný atlét, ktorý pochádzal zo slabých sociálnych pomerov, ale nakoniec s chôdzou nečakane skončil).
Napriek tomu si si nikdy nepovedal, že už stačilo a kašlem na to?
Nie, lebo vždy mám pred sebou nejaký cieľ a idem si za ním.
Pred časom si Mateja Tótha poznal len z médií, dnes spolu trénujete. Ako vznikla vaša spolupráca?
Keďže Maťa Tótha trénoval môj terajší tréner pán Mečiar, tak ma s ním zoznámil. Maťa som zaujal a daroval mi tenisky, v ktorých som napokon získal medailu na majstrovstvách Slovenska. Teraz som mu veľmi vďačný, že s ním môžem byť na sústredení na Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách.
V čom ťa Maťo Tóth motivuje?
Maťo Tóth ma motivuje hlavne tým, že robí všetko preto, aby bol najlepší. Preto sa mu chcem vo veľa veciach podobať. Napokon som rád, že poznám nášho olympionika a môžem s ním trénovať.
Teraz sa pripravuješ na majstrovstvá sveta v Keni do 17 rokov. Aký výsledok by bol pre teba úspechom?
Budem nováčik na takomto podujatí a bude tam veľmi veľká konkurencia navyše ja budem ešte od svojich súperov o rok mladší. Chcem nesklamať rodinu, trénera a všetkých čo ma podporujú. Úspechom by bolo skončiť do 16. miesta. Budúci rok už budem mať ciele vyššie pretože budú ME do 17 rokov a tam túžim po medaile.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
