Šéfka Inštitútu finančnej politiky zhodnotila situáciu na trhu práce, vývoj ekonomiky, ale aj prijaté či navrhované vládne opatrenia.
Ekonomike sa darí, ľudia to však výrazne nepociťujú na výplatných páskach. Podľa ekonómky Lucii Šrámkovej sa to bude postupne meniť, a to kvôli nízkej nezamestnanosti či nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.
Šéfka Inštitútu finančnej politiky sa vyjadrila aj k menej rozvinutým regiónom, pre ktoré je súčasná minimálna mzda pomerne vysoká. Zároveň tvrdí, že pre tieto oblasti nie sú všeliekom ani diaľnice a ku kvalitnej cestnej infraštruktúre treba ponúknuť aj kombináciu účinných politík trhu práce či zmeny v systéme vzdelávania.
Vláda sa chváli s vysokým ekonomickým rastom, klesajúcou nezamestnanosťou, ale napriek tomu na trhu práce vládne nespokojnosť. Prečo vznikol taký paradox?
Napriek rýchlemu rastu ekonomiky v posledných troch rokoch mzdy v súkromnom sektore výrazne neakcelerovali. Do istej miery je tento vývoj výsledkom toho, že do zamestnanosti sa dostávali ľudia, ktorí boli dlhšie obdobie bez práce, čím sa brzdil rast miezd v súkromnom sektore.
Zamestnávatelia nemajú dostatok kvalifikovaných pracovných síl. V ktorých oblastiach je to najhoršie?
Vláda nemohla tlačiť na Jaguar Land Rover, aby postavil fabriku na východe Slovenska
Najvypuklejšie je to v priemysle, ale odborníci chýbajú aj v informačných technológiách. Zamestnávatelia v priemysle v súčasnosti deklarujú, že nedostatok kvalifikovaných pracovných síl je najvýraznejší za posledných 20 rokov. Podobne sú na tom aj firmy v stavebníctve.
Prečo sa investori sťahujú do regiónov, ktoré nemajú dostatok kvalifikovaných síl. Najviditeľnejší príklad v súčasnosti je zrejme Jaguar Land Rover v Nitre?
Pre investorov významnú úlohu zohráva dostatočná infraštruktúra v danom regióne. Nemusí byť len cestná, ale napríklad už rozšírená subdodávateľská sieť, ktorá je výrazne etablovaná na západe Slovenska.
Investor by nepristúpil na požiadavku štátu, že musí ísť do regiónu s vysokou mierou nezamestnanosti?
V pokrízovom vývoji bolo pomerne náročné lákať investorov. Jaguar Land Rover je totiž v tomto období prvá väčšia investícia prichádzajúca do regiónu strednej a východnej Európy. Preto nevznikol v súčasnom období priestor zo strany vlády klásť dôraz na to, aby daná investícia išla do regiónu s nedostatočnou infraštruktúrou.
Štát by mal uvoľniť migračnú politiku
Ako teda treba riešiť tento nedostatok kvalifikovaných pracovných síl? Navyše, keď vláda sa bráni prílevu cudzincov.
Je nutné povedať, že migračná politika môže v súčasnosti krajine pomôcť, napr. v udržaní si krátkodobého rastu. Medzi ekonómami je jasný konsenzus, že migrácia pozitívne vplýva na vytváranie pracovných miest, ale aj na ekonomický rast. Dobrým príkladom je ekonomika USA, kde v 19. a 20. storočí prúdili milióny migrantov z Európy a americkú ekonomiku to neohrozilo, práve naopak, podporilo to jej rast.
Takže vláda by podľa vás mala otvoriť dvere cudzincom?
Zmierňovať nedostatok pracovných síl, najmä v priemysle, by bolo vhodné uvoľňovaním migračnej politiky aspoň na úroveň okolitých krajín.
Kritici ale tvrdia, že cudzinci budú ochotní robiť za nižšie mzdy, teda ani Slovákom by tieto mzdy nerástli.
Toto neplatí. Uvediem to na príklade Veľkej Británie, kde takisto prúdili tisíce migrantov zo strednej a východnej Európy. Ich príchod sa nepodpísal na tom, že by domácim rástli mzdy pomalšie. Naopak, ekonomika ako celok benefitovala z prílevu týchto pracovníkov, keďže zastávali pracovné pozície, ktoré domáce obyvateľstvo nechcelo za ponúkané mzdy robiť.
Nezamestnanosť nám síce klesá, ale čoskoro narazí na skupinu dlhodobo nezamestnaných. Čo má v pláne urobiť štát?
Môžeme si krátkodobo pomôcť migračnou politikou, ale musíme aktívne riešiť aj regióny, ktoré majú zatiaľ veľmi vysokú mieru nezamestnanosti, a to aj napriek tomu, že sa ju darí v posledných rokoch účinne znižovať. V týchto regiónoch dominujú pracovníci, ktorí majú nízke vzdelanie a žijú v marginalizovaných komunitách.
Veľmi účinným nástrojom sú aktívne politiky na trhu práce, ktoré však musia byť vhodne zvolené. Medzi dobré nástroje patria školenia, tréningy či absolventské praxe pre študentov. Naopak, dobrými nástrojmi nie sú v súčasnosti bežiace aktivačné alebo verejnoprospešné práce, ktoré nepomáhajú reálne zamestnať týchto ľudí.
Bolo by teda vhodné určitým spôsobom zmeniť štruktúru aktívnych politík, ktoré štát vytvára. Samozrejme, ďalším pomocným nástrojom je budovanie infraštruktúry a podpora mobility pracovnej sily.
Hovoríte o aktívnych politikách práce, ktoré by štát mal určitým spôsobom zmeniť. Pracuje sa na tejto zmene?
V minulom roku sme urobili štúdiu, ktorá poukazovala práve na tieto problémy. V súčasnosti beží revízia výdavkov ministerstva práce, teda budú vytvorené predbežné a záverečné správy. V rámci týchto správ predpokladáme, že jedným z opatrení by mohla byť zmena štruktúry výdavkov na aktívne politiky.
Duálne vzdelávanie nie je pre školy atraktívne
S problematikou nezamestnanosti súvisí aj projekt duálneho vzdelávania, ktorý odštartoval približne pred troma rokmi. Vieme už vyhodnotiť jeho dopad na trh práce?
Ponuka zo strany zamestnávateľov výrazne prevyšuje dopyt zo strany škôl. Je to dané tým, že zamestnávatelia majú finančnú motiváciu v podobe daňovej úľavy. Školy ale túto motiváciu nemajú, pretože v prípade začlenenia sa do programu je im krátený finančný normatív. Zo systému by bolo dobré túto demotiváciu odstrániť, aby bolo možné nasýtiť ponuku zo strany zamestnávateľov.
Celkovo sa dá povedať, že program nie je masívny. Približne iba jedno percento všetkých študentov stredných odborných škôl je začlenených v duálnom vzdelávaní.
Je v pláne rozširovať duálne vzdelávanie?
Ministerstvo školstva bude uvažovať nad tým, ako by bolo vhodné tento nástroj upraviť - zlepšiť finančnú motiváciu škôl tak, aby mali záujem participovať na tomto programe.
Trochu odbočím, ale súvisí to so školstvom. Momentálne sa rieši v Budapešti osud Stredoeurópskej univerzity. Česi okamžite prejavili záujem, naše ministerstvo školstva odkázalo, že máme dosť vysokých škôl. Nie je to premárnená príležitosť poskytnúť študentom kvalitné vzdelanie?
Najľahšie sa dá rozporovať názor ministra školstva tým, že povieme, že Slovensko má najvyšší podiel študentov študujúcich v zahraničí. Teda samotní absolventi stredných škôl vidia súčasnú ponuku univerzít na Slovensku ako neatraktívnu, ktorá im neumožňuje dostatočne sa rozvíjať a pripraviť sa na trh práce. Príchod Stredoeurópskej univerzity by bol podľa mňa výrazným benefitom a prihlásila by som sa určite k iniciatíve, ktorá by smerovala k osloveniu tejto univerzity.
Tlak na rast platov sa bude zvyšovať
Keď sme po vládach Vladimíra Mečiara potrebovali naštartovať ekonomiku, tak sme boli radi aj za investorov, ktorí zamestnávali ľudí hoci len za minimálne mzdy. Postupom času sa situácia zmenila a zamestnanci nechcú len prácu, ale aj adekvátna mzdu. Čo robí štát preto, aby prestala rásť sociálna nespokojnosť?
Najprv je potrebné vysvetliť, že Slovensko nie je v tejto situácii osamotené. Je to stav, ktorý je príznačný pre väčšinu postkomunistických krajín. Áno, je pravdou, že štáty mali rastový model, ktorý bol založený na lákaní vysoko produktívnych investícií. Investori navyše pri vysokej nezamestnanosti nemuseli ponúkať vysoké mzdy a stačilo ponúkať mzdy, ktoré boli o málo vyššie, ako ponúkali lokálne pôsobiace firmy.
Táto situácia sa mení. Mnohé krajiny dospeli k rekordne nízkym úrovniam nezamestnanosti. Platí zároveň aj to, že na Slovensku je nízky podiel zamestnancov organizovaných v odboroch. Podľa medzinárodnej organizácie práce je len 13 percent zamestnancov členmi odborov a približne len 1/5 miezd je pokrytá kolektívnymi zmluvami.
Pri klesajúcej nezamestnanosti môžete teda očakávať aj nárast miezd?
Očakávame, že tlak na rast miezd sa bude v najbližšom období zvyšovať. Pomáha tomu nízka miera nezamestnanosti či nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Aktuálne to vidno na mzdových vyjednávaniach v automobilovom priemysle.
Ale ako chce štát riešiť nezamestnanosť, keď nevieme za 25 rokov postaviť jednu diaľnicu. A to sa ešte nebavíme o južnom ťahu, kde sú regióny s najvyššou nezamestnanosťou. Navyše, ak príde investor do takéhoto regiónu, tak ponúkne prácu len pri páse. Potom sa človek s vysokoškolským vzdelaním ani nemá dôvod vracať domov, čo následne súvisí s rozvojom regiónu atď.
Určite je potrebné uvažovať o základnej funkčnej infraštruktúre. V inštitúte sme sa pozreli na to, ako dokáže pritiahnutie infraštruktúry ovplyvňovať vývoj miery nezamestnanosti v regiónoch. Zistili sme, že pre regióny, kde prevažujú ľudia s nízkymi zručnosťami, nevie infraštruktúra vygenerovať až taký priaznivý vplyv, ako je to v prípadoch regiónov, kde je vzdelanejšie obyvateľstvo.
Dá sa teda povedať, že diaľnice nie sú všeliek, a preto potrebujeme aj kombináciu účinných politík trhu práce či zmeny v systéme vzdelávania. V prípade marginalizovaných komunít sa už v škôlkarskom veku musí začať pracovať s deťmi, aby sa mohli pripravovať počas celého detstva na včlenenie sa na trh práce, ale aj do spoločnosti ako takej.
Tvrdíte, že infraštruktúra nie je všeliek pre regióny, kde sú nízkokvalifikovaní ľudia. Lenže oni sú tam vo väčšej miere preto, lebo vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí z týchto regiónov pochádzajú, sa domov nevracajú kvôli absencii nedostatku miest s pridanou hodnotou. Následne región trpí únikom mozgov a v konečnom dôsledku vymiera.
V súčasnosti existuje akčný plán vlády zameraný na slabo rozvinuté regióny, ktorý vkladá úsilie na podporu podnikateľského prostredia. Samozrejme, účinným nástrojom je aj schvaľovanie investičnej pomoci smerujúcej do týchto regiónov, ktorá by bola viac zameraná na vytváranie pridanej hodnoty.
Minimálna mzda je pre menej rozvinuté regióny pomerne vysoká
Vlády Roberta Fica už dlhodobo zvyšujú minimálnu mzdu, ale pravidelne to neprechádza cez tripartitu. Je toto správna cesta? Nemá to pre trh práce v konečnom dôsledku negatívny vplyv?
Je pravdou, že pre mnohé regióny je aktuálna výška minimálnej mzdy pomerne vysoká aj voči mediánovej mzde. To samozrejme mierne negatívne pôsobí na vytváranie pracovných miest.
Nie je potom na stole aj koncept regionálnej minimálnej mzdy?
Momentálne nie je na stole takýto návrh.
Poďme k najnovším koaličným návrhom. Vláda presadila, že počas niektorých sviatkoch zostanú obchody zatvorené. Ako hodnotíte tento krok z ekonomického hľadiska?
Je pravdou, že tento krok pomáha zamestnancom pracujúcich v maloobchode. Slovensko je ale vysoko priemyselná krajina, kde vyše 30 percent zamestnancov pracuje na zmeny. Zároveň sme krajinou, ktorá má najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v nedeľu a pracujúcich v noci.
Tento krok teda celoplošne nerieši pracovné podmienky zamestnancov. V skutočnosti môže byť zavretím obchodov ohrozená zamestnateľnosť určitých skupín obyvateľstva, ktoré v tieto dni pracovali. Napríklad, dôchodcovia, študenti, ale aj matky s malými deťmi.
Na západe je bežné, že sú obchody zatvorené cez sviatky alebo aj v nedeľu. Vy hovoríte, že to môže ohroziť určité skupiny obyvateľstva. Sme teda ekonomicky pripravení zvládnuť takéto opatrenie?
Určite máme skupiny obyvateľstva, ktoré môžu z flexibilnejších otváracích hodín v maloobchode benefitovať. Ak sa na to pozrieme z makroekonomického dopadu, tak zatvorenie obchodu nebude mať výrazný vplyv, pretože ľudia nakúpia v iných dňoch.
Celkový efekt 13. platu by bol skôr vizuálny ako reálny
Ostaňme pri zamestnancoch. Liberáli tvrdia, že ľudia takto prídu o príplatky, ktoré im budú výrazne chýbať na výplatnej páske. Z toho vyznieva otázka či netreba zvýšiť mzdy tak, aby ľudia neboli existenčne odkázaní na príplatky alebo ak nie, prečo vláda berie ľuďom aj tento navyše zárobok?
Príplatky za prácu cez sviatok môžu ovplyvňovať aj kolektívne zmluvy, ktoré majú jednotliví zamestnávatelia. Vláda má vo svojej kompetencii reguláciu príplatku za prácu v nedeľu, ktorá v súčasnosti neexistuje a sme jedna z mála krajín, ktorá to nemá celonárodne regulované.
Na druhej strane, máme príplatok za prácu v noci, ktorý tvorí 20 percent minimálnej hodinovej mzdy. Je ale jeden z najnižších medzi krajinami EÚ a bolo by vhodné uvažovať o jeho zvýšení.
Predseda SNS Andrej Danko sa chce platovo približovať západu. Navrhuje povinný 13. a 14. plat. Čo hovoríte na takéto nápady?
Ide o pomerne drahé opatrenie vo väzbe na verejné výdavky. Zavedenie paušálneho 13. alebo dokonca 14. platu môže znamenať, že sa zníži objem výdavkov, ktoré sú určené na odmeny pre zamestnancov. Celkový efekt teda daného opatrenia môže byť skôr vizuálny ako reálny.
Lucia Šrámková rozhovor autorizovala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
