Odborník na sociálne siete Peter Šebo o ich fungovaní a využívaní, o boji proti hoaxom, ale aj o možnej cenzúre internetu.
To, že sa ľudia socializujú viac virtuálne ako v realite, nie je problém, ale výzva. Koniec koncov, rozhodnutie je vždy na človeku, či sa s kamarátmi stretne vonku alebo si s nimi bude šesť hodín „chatovať". Hovorí odborník na sociálne siete Peter Šebo s tým, že sociálne siete by už nemali zaniknúť, keďže sme od nich fyziologicky závislí.
Sociálne siete, ale aj vo všeobecnosti internet menia náš spôsob života. Je to len fenomén, ktorý časom opadne alebo sa to bude ešte viac prehlbovať?
Myslím si, že internet ako fenomén tu bude už navždy, presne tak isto ako je tu rádio alebo televízor, len sa mení ich používanie.
A čo sa týka sociálnych sietí, tak v minulosti som často dostával otázku, že čo budem robiť, keď skončí Facebook? A vtedy mi prišiel vhod prieskum Harvardskej univerzity, ktorý zistil, že používanie sociálnych sietí v nás vyvoláva fyziologicky pozitívnu emóciu a aktivuje v mozgu rovnakú časť, ako keď sa dobre najeme, zarobíme peniaze alebo máme sex.
Inak povedané, my sme fyziologicky závislí od používania sociálnych sietí. Takže, keď tu nebude Facebook, tak tu bude niečo iné. Ale ten spôsob obojstrannej komunikácie medzi ľuďmi navzájom a medzi ľuďmi a značkami pravdepodobne už nikdy nezanikne.
Najväčší boom sociálnych sietí nastal až s nástupom smartfónov. Ozývajú sa však stále hlasy, ako sa vďaka tomu naše sociálne kontakty menia. Ľudia sa socializujú skôr virtuálne ako v reálnom svete. Je to podľa vás problém?
Podľa mňa to nie je problém, ale výzva, ktorú treba vyriešiť. To isté sa hovorilo, keď prišla televízia alebo rádio. Ľudia zrazu sedeli v obývačke s rádiom a nešli sa rozprávať do parku s ostatnými ľuďmi. Televízia to znásobila a sociálne siete ešte viac.
V minulosti to bolo o tom, že rodič prišiel z práce domov a ak „nemal náladu" na rodinu, tak si čítal noviny alebo si zapol televízor. A dnes tieto činnosti nahradil len tým, že je na Facebooku alebo si pozerá Youtube.
Podľa mňa je to viac o rozhodnutí človeka, kde a s kým chce tráviť čas. Sociálne siete samozrejme zjednodušili prístup k virtuálnym kontaktom, ale v žiadnom prípade si nemyslím, že by sociálne siete niečo „pokazili".
Internet a mobily nezaniknú, len sa bude meniť ich funkcia
Rozdiel je ale v tom, že mobilné telefóny nám sociálne siete prinášajú 24 hodín denne, a pritom televízore musel človek sedieť obývačke, aby si niečo pozrel. Nie je práve tá dostupnosť sociálnych sietí problém?
Mobily pri sociálnych sieťach spôsobili, že už napríklad nechodíme na Facebook trikrát za deň, ale až dvadsaťkrát. Ale nie je to tak, že by sme predtým na sociálne siete nechodili, iba tam chodíme častejšie.
Existuje už aj nejaká predstava o tom, čo by dokázalo smartfóny vytlačiť z trhu?
Ako technológia tu budú, tak ako ich poznáme .Iba sa bude meniť ich použitie. Teraz je trendom virtuálna realita alebo rozšírená realita cez mobilné telefóny. Najlepší príklad je Pokemon GO, ktorý minulý rok na tri mesiace pohltil celú zemeguľu. Áno, potom upadol, ale zarobil jednu miliardu dolárov.
To isté platí aj pre internet. Začal ako pasívne médium, kde človek prišiel a hľadal informácie. S nástupom sociálnych sietí je z neho už obojstranné médium. Vy sa pýtate, iní ľudia alebo značky odpovedajú a naopak. Čiže je to veľmi interaktívne.
Nepredpokladám teda, že by mobily alebo internet v nejakom momente zanikli, iba sa bude stále transformovať ich funkcia.
Peter Šebo vyštudoval ekonomické teórie a žurnalistiku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je zakladateľom série unikátnych internetových a mobilných marketingových konferencií. Takisto je organizátorom národnej súťaže mobilných aplikácií či súťaže marketingových Facebook riešení. V súčasnosti vlastní digitálnu marketingovú agentúru PS:Digital.
Čo hovoríte na nostalgické názory, ktoré tvrdia, že detstvo bez mobilných telefónov bolo záživnejšie?
Ľudia, ktorí takto uvažujú, zas hovoria, aké bolo super detstvo bez televízora a ich rodičia spomínajú na detstvo bez gramofónu. Áno, technológie nám berú stále viacej z voľného času a obmedzujú kontakt medzi ľuďmi, ale je to rozhodnutie každého človeka či sa s kamarátmi stretne vonku alebo si s nimi budeme šesť hodín „chatovať".
Facebook začal s masívnou elimináciou hoaxov
Sociálne siete sa stali živnou pôdou pre šírenie propagandy a hoaxov. Facebook už pristúpil k ich eliminácii, ale zatiaľ to v praxi ešte moc nebadať. Aký je plán Facebooku na to, ako proti hoaxom zasiahnuť?
Nemám plány Facebooku, môžem povedať len to, čo je verejne dostupné. Facebook začal s masívnou elimináciou hoaxov, ale zatiaľ nie na Slovensku. V Amerike a v západnej Európe si najal tzv. tretie strany, ktoré preverujú správy, ktoré sa po Facebooku šíria. Ak tretia strana verifikuje, že daná správa nie je pravdivá, tak po prvé, Facebook zakáže stránke, ktorú správu vydala, robiť na ňu reklamu , aby sa nedostala k ešte viac ľuďom. Po druhé, ak sa rozhodnete túto správu zdieľať, tak vám vyskočí upozornenie, že ide o nepravdivú informáciu.
Ešte dodám, že sociálne siete nie sú zdrojom informácií. Zdrojom informácií sú vždy ľudia. Sociálne siete sú len veľmi šikovný nástroj na distribúciu informácií. Preto z právneho hľadiska nie je sociálna sieť zodpovedná, čo sa na nej nachádza v momente vydania, ona je len zodpovedná za to, keď niekto nahlási, že sa na nej šíri hlúposť, aby ju zakázala. Ale dopredu cenzurovať čo je a čo nie je vhodné na zavesenie, nie je možné.
Problém je ten, že na Slovensku to stále nebadať. Je veľmi známy prípad Jána Benčíka, ktorý poukazoval na niekoho, že šíri extrémistické názory. Facebook ho napokon na niekoľko dní zablokoval. Ako sa dokáže Facebook vysporiadať s krajinami, kde sa nehovorí svetovými jazykmi?
To je asi najväčšia slabosť takéhoto globálneho hráča, že všetko sa nedeje vo svetových jazykoch a tak sa musí spoľahnúť na komunitu. A v prípade pána Benčíka sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo to, že svojimi aktivitami vyprovokoval dostatočné množstvo ľudí, ktorí s jeho názormi nesúhlasia.
Facebook sa nehrá na sudcu a nevie kde je pravda, tak sa riadi tým, čo chce väčšina. A v tomto prípade väčšina používateľov povedala, že Benčík šíri nezmysly, hoci on len poukazoval na niečo, čo šírili iní. A potom až spätnou komunikáciou dokázal svoju pravdu. Podobne sa to teraz deje aj druhej strane barikády.
Cenzúra internetu nie je dobrá cesta
Často sa hovorí o slobode slova. Mal by byť internet v určitých prípadoch cenzurovaný?
Je taká marketingová poučka „content is king" - obsah je kráľ. Po pár rokoch prišlo, že „distribution is queen" - distribúcia je kráľovná. Teda už vám nestačí mať len dobrý obsah, ale potrebujete ho dostať medzi ľudí. A v tom sú sociálne siete ideálne. Weby, o ktoré pred desiatimi rokmi nikto nezakopol, sú zrazu dostupné na jeden klik napríklad na Facebooku.
Ak sa pýtate na cenzúru, tak ja si myslím, že to nie je správna cesta. Portály, ktoré šíria hoaxy alebo „alternatívne" spravodajstvo, tak robia kvôli peniazom. A mne je veľmi sympatická iniciatíva konšpirátori.sk, ktorou súčasťou sme aj my. Tá hovorí o tom, že pre našich klientov nenakupujeme reklamu na weboch, ktoré nezávislá komisia posúdila, že šíria nezmysly. A toto je podľa mňa jediná dobrá cesta, ako sa s týmto problémom vysporiadať.
Facebook čelí kritike aj za nespravodlivé sťahovanie príspevkov. Vadia mu nahé telá, ale nacistická symbolika, alebo rasistické komentáre sú v poriadku. Ako funguje posudzovanie jednotlivých podnetov?
Mechanizmus posudzovania má dve fázy. Prvá je automatická, teda umelá inteligencia posudzuje správy. Nahota je zrejmá a aj umelá inteligencia vie vyhodnotiť, že toto sú holé prsia, zadok atď. A preto vie v týchto prípadoch Facebook, tak rýchlo reagovať.
Lenže pri nacistických symboloch to môže byť sporné a to umelá inteligencia nevie vyhodnotiť. Preto nastupuje druhý krok, teda administrátori. A v tomto prípade to trvá dlhšie.
Aj my ako stránka, ktorá používa Facebook na šírenie vlastných článkov, máme niekedy problém posúdiť, čo je a čo nie je v súlade s pravidlami Facebooku. Sú vôbec nejaké univerzálne pravidlá, podľa ktorých sa môžu užívatelia riadiť?
Určite. Je ich veľké množstvo. Na jednej strane sú popísané dosť podrobne, na druhej zas sú naformulované veľmi vágne. V praxi to znamená, že môžete spadnúť do ktoréhokoľvek pravidla a ani neviete, čo ste porušili. Úprimne povedané, v tomto je dosť veľký chaos.
Nemal by Facebook podliehať legislatíve platnej na území štátu, v ktorom pôsobí? Je to vôbec možné?
Netuším, nie som právnik. Ale keď sme to ako agentúra riešili, tak sme dostali odpoveď, že Facebook je americká firma a spadá pod legislatívu USA. A či by si mal na Slovensku riadiť slovenskej legislatívou? No asi mal, ale podľa mňa neexistuje spôsob, ako ho k tomu donútiť.
Facebook je najväčšia databáza o ľudstve, ktorú pomohli vybudovať samotní ľudia
Sociálne siete majú „na svedomí" revolúcie, prevraty, ale aj „ovplyvňovanie" volieb. Napokon mnohí politici ho používajú ako jediný komunikačný kanál pre svojich voličov. Dá sa v súčasnosti vlastne robiť marketing bez sociálnych sietí?
Chcel by som len poopraviť, že sociálne siete nemajú na svedomí žiadnu revolúciu ani žiadne voľby. Na svedomí to majú ľudia, ktorí veľmi efektívnym spôsobom sociálne sieti využili na distribúciou svojich myšlienok a informácií.
Marketing bez sociálnych sietí sa dá robiť na veľmi špecifické cieľové skupiny, ktoré na sociálnych sieťach netrávia svoj život. No neviem si predstaviť službu alebo produkt, ktorý by mal vedome vyhodiť zo svojho marketingu sociálne siete. Ale robiť marketing iba na sociálnych sieťach tiež väčšinou nie je dobrý nápad.
Facebook ukazuje dosah príspevku, počet lajkov, komentárov, či zdieľaní. Veľakrát sa stane, že sú tieto čísla nadpriemerné. Na návštevnosti však často vidíme, že článok si reálne prečíta len zlomok týchto ľudí. Prečo je to tak?
Ľudia nechodia na Facebook klikať na iné stránky. Oni tam chodia objavovať obsah. Teda palcom skrolujete po nástenke a je to na to aj výraz - obsah, ktorý zastaví váš palec. A úlohou rôznych stránok je ponúknuť taký zaujímavý obsah, ktorý prinúti používateľa si naň kliknúť.
V oblasti marketingu je veľmi dôležitý zber dát a ich vyhodnotenie. Sociálne siete sú na toto priam ideálne. Nemali by sa užívatelia nejako chrániť? Je to vôbec možné?
Možné to je. Každá služba ponúka možnosť vypnúť zbieranie dát, ale je pomerne ťažké to nájsť. Na druhej strane ako zástupca agentúry všetkým hovorím, že ja nezbieram dáta o vašom mene, bydlisku, záujmoch - ja v podstate neviem, kto ste. Ja len viem všeobecné informácie ako je záujmová skupina. Napríklad viem o skupine ľudí, ktorá má mačku, býva v Bratislave alebo si práve zháňa byt. Nič iné. Na základe toho vám viem poskytnúť reklamu, ktorá je pre vás relevantná. Ak by to tak nebolo, tak tam uvidíte reklamu, ktorá je pre vás úplne zbytočná.
Hovoríte, že agentúra ako tá vaša nemá osobné údaje o užívateľoch, ale Facebook ich má. Nemusí sa užívateľ báť ich zneužitia?
Zneužité môže byť čokoľvek. Facebook je najväčšia databáza o ľudstve, takú nemá ani FBI či CIA. Vtip je v tom, že ľudia ju pomohli vytvoriť sami svojou aktivitou na Facebooku. V tomto je to čarovné: Ľudia sa začali báť o niečo, čo mu sami už desať rokov dávajú.
Dajú sa z Facebooku vymazať všetky naše údaje?
Dá sa to zmazať tak, že vy a vaši kamaráti to už neuvidia, ale keby niekto hackol Facebook, tak danú informácií určite nájde. Keď sa ma kamaráti pýtajú, ako by mohli zmazať nežiaduce fotky z mladosti, na ktoré nie sú hrdí, tak moja odpoveď znie, že to nemali zavesiť na internet. Iná, 100 percentá možnosť nie je.
Facebook v minulosti ovplyvňoval názory ľudí cez nástenku
Kritici sociálnych sietí hovoria, hlavne o Facebooku, že sa z neho postupom času stane priestor, kde sa bude zhlukovať len lúza. Ako sa to bude podľa vás ďalej vyvíjať?
Opäť je to o ľuďoch a nie o Facebooku. Keď tam bol prvý milión ľudí, tak to boli technologickí nadšenci a pod, ktorí sa vyznačujú nejakým IQ. Teraz keď je na Facebooku „každý", tak sú tam inteligentní, menej inteligentní, dobrí, ale aj zlí ľudia.
A ak sa to nejakej skupine ľudí prestane páčiť, tak nebudú na Facebooku a nájdu si inú sociálnu sieť, kde budú v uzavretej komunite. Ale pochybujem, že si teraz väčšina ľudí povie, že sociálne siete nás ohlupujú, preto ich prestaneme a vrátime sa späť k telefonovaniu a stretávaniu sa na námestiach.
Facebook vďaka svojmu algoritmu vytvára bubliny, v ktorých sa ľudia utvrdzujú len o správnosti svojho názoru. Konštruktívna kritika je eliminovaná. Nerozmýšľa sa nad zmenou?
Facebook svojím algoritmom spôsobil, že sa na ňom každý cíti viac menej príjemne, lebo vidí informácie, ktoré sa mu páčia od ľudí, ktorí sa mu páčia, od firiem, ktoré sú mu väčšinou sympatické. A tým pádom sa každý z nás uzavrie do svojej bubliny.
A Facebook bojuje o čo? Aby ste dali like, zdieľali, komentovali obsah, teda Facebook chce, aby sa vám páčil a keď sa vám to páči, tak ho inzerent zaplatí, aby sa šíril ďalej. Keby to bolo opačne, teda by vám ukazoval opozitné názory, tak to nestojí za lajk a určite by ste to ani nezdieľali. Čiže on potrebuje vytvárať obsah, ktorý sa vám páči aj za cenu toho, že deformuje pohľad na svet.
Dokonca prenikli informácie, že v minulosti a možno sa to deje aj v súčasnosti, Facebook ovplyvňoval názory ľudí cez to, čo im ukazoval na nástenkách. Pokiaľ vyhodnotil, že ste v posledných troch statusoch dali smutného smajlíka, tak vám začal servírovať informácie, ktoré boli skôr smutné, aby sa vám trafil do nálady. Toto je podľa mňa neetické. Facebook si nemôže dovoliť robiť sociologický prieskum na ľudstve len preto, lebo ho ľudia používajú.
Vo svete je stále veľmi populárny Twitter. Prečo sa na Slovensku nikdy až tak nepresadil?
Čo sa týka Twitteru na Slovensku, tak si myslím, že sa už ani nerozbehne, lebo aj v Amerike a v západnej Európe má najlepšie časy za sebou. Bola to veľmi rýchla spravodajská platforma, kde veľmi veľa ľudí dostávalo okamžite instantné informácie. Mimochodom Facebook už ponúka aj túto funkciu.
U nás sa čoraz viac do popredia dostáva Instagram a Snapchat. Aká je budúcnosť sociálnych sietí? Majú šancu platformy zosadiť Facebook z trónu, alebo sú zamerané len pre mladšie ročníky a globálne sa až tak ako Facebook nikdy nepresadia?
Okrem toho, že je Facebook fenomén, tak to má celkom dobre aj spočítané. Pred pár rokmi kúpil Instagram, o pár rokov na to kúpil za 19 miliárd dolárov WhatsApp, taktiež mu patrí Messenger. Z neho už dávno nie je platforma len na posielanie si krátkych správ. V Amerike si viete cez neho objednať taxík, poslať peniaze kamarátovi, kúpiť kvety manželke atď.
Jediné, čo Facebooku z veľkých sietí nepatrí je Twitter a Snapchat. Na druhej strane, Facebook proti Snapchatu robí všetky možné kroky. Napríklad kopíruje funkcie, pre ktoré ľudia na Snapchat chodili. Teraz začal s veľmi silným recruitment manažmentom a chce tak vliezť do kapusty LinkedInu.
Facebook sa teda snaží o to, že keď aj z neho ľudia odídu, tak vás stále bude mať pod svojimi krídlami vďaka spomínaním skúpeným službách. Ale teraz hlavne chce integrovať čas a aktivity, ktoré dnes robíme na rôznych weboch pod seba. A nie je to len o zabíjaní času, ale aj o službách a formovaní názorov. A áno, je to desivé.
Peter Šebo rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
