Deti vôbec neučíme v súvislostiach a vzdelávanie je ako priemyselná veľkovýroba. Miloš Bélik okrem toho hovorí aj o úradníckom nadšení pre fínsky systém výučby. Podľa neho však nikto presne nevie, ako by to malo fungovať v praxi.
Míloš Bélik počas rozhovoru viackrát prízvukoval, že ho učenie nesmierne baví. Bohužiaľ po 11 rokoch sa musel svojej obľúbenej práce vzdať. Podľa jeho slov nemal byt ani auto, „len" dobrý pocit, že videl vyrastať dve generácie fantastických mladých ľudí.
Bývalý učiteľ nezamietol myšlienku ministerstva, učiť po vzore Fínska. S úsmevom ale dodáva, že severania už idú do ďalšej reformy a my sme nestihli odkopírovať ani osvedčené prvky z ich starého systému. Navyše môže byť problém aj v samotných učiteľoch, ktorí sú podľa neho totálne unavení a pri slove reforma nečakajú nič dobré.
Čo všetko musí učiteľ za jeden deň zvládnuť?
Klasický úväzok učiteľa je v prepočte päť vyučovacích hodín za deň. Keď som prišiel do školy o pol ôsmej, tak som vybavil štandardnú administratívu ako je napríklad zápis do triednej knihy či zápisy do klasifikačných hárkov. A ak ste triedny učiteľ, tak si musíte pripraviť ešte zvlášť materiály. A samozrejme je tu ešte finálna príprava vyučovacieho dňa.
Je pravda, že niektorým učiteľom odzvoní o druhej, idú domov a škole sa možno venujú doma. Aktívnejší učitelia sa snažia deti prilákať do školy aj mimo vyučovania. Takže poobede pokračuje „druhá šichta" - záujmové krúžky, ktoré aj s prípravou trvajú dve až štyri hodiny, poprípade príprava na súťaže či mimoškolské aktivity školy ako besiedky a pod.
Odchodom domov to však ešte nekončí, keďže pedagóg sa musí pripraviť na ďalší deň. A to aj skúsenému učiteľovi trvá dve - tri hodiny, pretože zaujať deti je čoraz ťažšie.
Učenie sa už podobá na priemyselnú veľkovýrobu
Aká veľká je administratívna záťaž učiteľov?
Fantastická (úsmev). Počas roka sú tri obdobia, ktoré sú veľmi náročné - začiatok roka, polrok a koniec roka. V medziobdobí sa to dá zvládnuť, ale nemáte čas a často ani chuť na nič iné.
Učiteľ nemá šancu spoznať deti. Veď to je už priemyselná veľkovýroba. Prídem do školy, musím splniť plán a keď to urobím, tak som najlepší učiteľ. Osobné spoznanie, priateľstvo, tak to ide do úzadia.
A rokmi administratíva narastá alebo klesá?
Na základnej škole som strávil jedenásť rokov. Zo začiatku sa mi zdalo, že je to primerané, veď som začínal s jedným šanónom. Keď som skončil, tak som ich mal jedenásť a napĺňal som ich totálnymi nezmyslami.
Takže administratíva ide na úkor výučby?
Jednoznačne. Učiteľ by mal prísť do školy učiť a nie robiť administratívnu prácu, ktorá ho absolútne nebaví.
Učiteľ má dané presné osnovy, podľa ktorých musí učiť. Do akej miery je možné s nimi pracovať?
Keď zatvoríte dvere triedy, tak vás nikto nekontroluje. Na papieri môžete mať jedno a vyučovať druhé. Len neviem, či je to dobré povedať nahlas (úsmev).
Ale je definované určité množstvo „látky", koľko si môže učiteľ upraviť podľa seba a svojich podmienok. Mne sa zdá, že je to až jedna tretina.
Majú teda priestor aj kreatívnejší učitelia s alternatívnejšími postupmi?
Ak ste dostatočne šialený a máte neuveriteľne veľa času, tak to ide.
Predmety sú strašne izolované a málo prepojené
Učitelia sa často stretávajú aj inšpekciou ministerstva školstva. Ako takáto kontrola prebieha?
Základný problém inšpekcie zo strany učiteľov vždy bol, že ju vnímali ako inkvizíciu. Inšpektori prídu, skontrolujú, čo majú a na základe toho niečo vyhodnotia. Ale keď sa inšpektorov spýtate, aby vám ukázali ako máte svoje nedostatky odstrániť, tak čo myslíte, koľkí sú ochotní?
Inšpekcia je len bič, nástroj na karhanie. Podľa mňa by inšpekcia mala zistiť nedostatky a spolu s učiteľom navrhnúť riešenia. Ale takto to nefunguje. Vznikne dokument, kde sa zhodnotí, čo je dobré, čo je zlé a škola má urobiť nápravu.
Slovenské školstvo je postavené do veľkej miery na memorovaní. Je to správny postup?
Predmety sú strašne izolované a málo prepojené, čím deti učíme, že napríklad fyzika a matematika sú nezaujímavé, nudné, odporné. Ale keby ich dáme do kontextu s praxou, so životom, tak by sa deti na ne pozerali inak.
Môžeme si vymyslieť aj projekty, v ktorých sa snažíme predmety prepojiť, dať im reálny nádych, ale sú náročné na čas i energiu. Učiteľ ale popritom musí plniť plány a keď projektom stratí hrozne veľa času, tak si na budúce povie, prečo by si mal komplikovať život. Odučí to po jednotlivých hodinách, presne podľa osnovy a je bez problémov.
Napríklad medzipredmetové vzťahy, tak to nám úplne uchádza. Kedysi sa na fyzike a matematike učili podobné učivá v jednom ročníku, aby žiaci mohli pochopiť súvislosti. Teraz je to tak prekopané, že medzi predmetmi už nie je takmer žiadna nadväznosť.
Dlho sa hovorí o vzniku nových predmetov ako je napríklad Finančná gramotnosť. Vznikli na Slovensku za posledných desať rokov nejaké nové predmety?
(Povzdych) vznikli. Deti sa prestali orientovať vo svete peňazí, tak zavedieme predmet Finančná gramotnosť. Po voľbách nastal problém s extrémizmom, tak posilníme Náuku o spoločnosti alebo dejepis. Takže stále len riešime dôsledky a nikdy neriešime príčinu.
Hovoríme, aby sme učili ako Fíni. A čo to znamená? Veď to nikto nevie
Zhrnuli sme fungovanie výučby na Slovensku. Ako je to v zahraničí?
Kto sa dnes teší do školy? Veď sa len pozrime, ako vyzerajú školské priestory. Napríklad školy vo Fínsku sú úplne iné. Majú obrovskú halu a v nej postavené len paravány, čím simulujú triedy. V niektorých prípadoch sa ani nedelia na ročníky a učia sa spolu. Ako deti na ihrisku.
U nás je v triede niekedy aj tridsať žiakov. Vo Fínsku to bude zrejme menej.
Jednak sú menšie kolektívy, ale máte aj asistenta. Učiteľ je za odbornú časť a asistent za organizačnú. Aj u nás by sa to dalo realizovať. Máme množstvo budúcich učiteľov na vysokých školách, prečo túto armádu študentov pomocou praxe takto aktívne nevyužívame?
Študent na dnešnej praxi sedí vzadu v lavici, robí si poznámky a potom pár hodín odučí. Ale takto nezažije skutočnú realitu. Nechajme ho v škole polroka a sám uvidí, či ho to vôbec napĺňa. Na druhej strane aj zamestnávateľ uvidí jeho kvality a po škole mu okamžite môže ponúknuť úväzok.
Spomínate ako to funguje vo Fínsku. Majú učitelia možnosť cestovať do zahraničia a inšpirovať sa tam?
Dá sa cestovať cez rôzne projekty, ale to sú už „fanatici", keďže investujú čas a vlastné peniaze. Inšpirovať v zahraničí by sa mali hlavne odborníci - a to nie len pro forma - ale nech prinesú nové prvky. Samozrejme, nedá sa okopírovať celý systém, ale len časť, ktorá sa dá aplikovať aj v našich podmienkach.
My len rozprávame, že poďme učiť ako napríklad Fíni. A čo to znamená? Veď to nikto nevie. Pozrime sa na nich. Sú úspešní a už idú do ďalšej reformy a my sme nestihli využiť zaujímavé a osvedčené prvky ani z ich starého systému.
Učitelia majú aj dve zamestnania, v Bratislave je to pravidlom
Minister Plavčan ohlasuje najväčšiu reformu školstva. Čo na ňu hovoríte?
Áno, minister ohlásil víziu na ďalších desať, pätnásť rokov, ale spýtajte ako to vnímajú školy. Oni v nej nevidia žiaden reálny dopad.
Reforiem bolo už tak mnoho, že sa akurát narobilo veľa neporiadku. Keď učitelia počujú slovo reforma, tak oni zo skúseností nevidia za tým nič dobré. Tak prečo by mali ísť do ďalšej reformy?
Počas štrajku učiteľov - ešte počas éry ministra Draxlera - prišlo k rozdielnym interpretáciám platov učiteľov. Ministerstvo hovorilo o sume až 1000 eur, Iniciatíva Slovenska o rádovo nižšej. Prečo je tam taký rozdiel?
Môžem povedať len za seba. Mne to tabuľkovo vychádzalo tak, že po jedenástich rokoch som musel skončiť, lebo som chcel aj normálne žiť, založiť si rodinu. A to ma učenie nesmierne baví. Lenže som nemal byt, auto, „len" dobrý pocit, že som videl vyrastať dve generácie fantastických mladých ľudí. Takže ak som mal 900-1000 eur, tak to bolo pekné, ale na účet mi chodilo omnoho menej.
Aké má učiteľ možnosti, aby si k základnému tabuľkovému platu vedel prilepšiť?
Mimoškolská činnosť ako krúžky, ale hodinový zárobok je smiešny. Takže to si zoberiete len vtedy, keď ste horlivý alebo milujete svoj predmet a vidíte potenciál určitej skupiny detí. Učitelia skôr utekajú od systému a hľadajú si druhú prácu. A v mojom okolí je tento stav už pravidlom.
Mali by sa deliť platy podľa regiónov?
Neviem podľa akého kľúča, ale určite by sa to nejako zohľadňovať malo.
Zmení sa situácia v dohľadnej dobe? Myslím si, že zvrchu nie
Dotkli sme sa viacerých problémov slovenského školstva. Viete povedať nejaké riešenie, ktoré by mu pomohlo sa dostať z tohto marazmu?
Neviem, či by to už neboli všeobecné frázy. Minimálne by sa mi páčilo, keby sa zmenili priestory. Veď koľko škôl bolo postavených od roku 2000? Staré priestory zaväzujú na ten istý typ výučby a k štandardu, ktorý tu roky funguje.
Ak chceme urobiť niečo nové, tak postavme v nejakom meste nové školy, dajme učiteľom šancu a nadštandardné podmienky, odbremeňme ich od administratívy. Jednoducho spravme mikrosvet a vyskúšajme, či to funguje. Lebo urobiť zmenu na niekoľko desiatok tisíc učiteľov, tak to nepôjde.
Takže šanca, že sa situácia v dohľadnej dobe zmení asi nie je príliš vysoká.
Myslím si, že zvrchu nie. Pokiaľ si učitelia sami nepovedia, že stačilo, tak s tým asi nepohneme. Ale na druhej strane treba povedať, že učitelia sú totálne unavení. Či už z byrokracie, z reforiem, ale aj z detí, ktoré sa menia dobou a zaujať ich si vyžaduje oddýchnutého slobodného človeka.
Miloš Bélik rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
