Slovenská tenisová legenda otvorene o hráčoch, reprezentácii a svojom možnom konci vo funkcii nehrajúceho kapitána.
Slovenský mužský tenis dosiahol svoj vrchol v roku 2005, kedy sa hráči prebojovali až do finále Davis Cupu. Slováci však na tento úspech nenadviazali a dokonca sa už ani raz nedostali do svetovej skupiny. Inak tomu nebude ani tento rok, keďže Slováci po víkendovej prehre s Maďarskom budú bojovať len o zotrvanie v prvej skupine euro-africkej zóny Davisovho pohára.
Tenisové vedenie musí navyše riešiť prístup hráčov k reprezentácii, načo fanúšikovia vôbec neboli zvyknutí. Miloš Mečíř, ktorý už viac ako 20 rokov pôsobí ako nehrajúci kapitán, sa na vzniknutú situáciu pozerá s chladnou hlavou. Tvrdí, že sa také veci diali už aj za jeho hráčskej éry.
Rozhovor sme robili v utorok 24. januára
Dominika Cibulková oznámila, že vynechá túto sezónu Fed Cupu a chce sa sústrediť na svoj individuálny program. Ako hodnotíte toto jej rozhodnutie?
Stretol som sa s tým už aj za mojej éry. Vždy ma to mrzelo, keď hráči mali priority postavené niekde inde ako ja. Bral som to však s rešpektom, lebo každý má svoju stratégiu. Z môjho pohľadu som si nevedel predstaviť, že by niečo mohlo byť prednejšie ako reprezentácia. Pre mňa to bola zaviazanosť za všetko, čo mi štát respektíve spoločnosť poskytla.
Jej trénerom je Matej Lipták, ktorý je tiež reprezentačným trénerom žien. Nie je to v tomto kontexte kontroverzné rozhodnutie?
Svojím spôsobom chápem Dominiku, však odohrala za reprezentáciu veľa zápasov. Momentálne sa jej darí a vo svetovom rebríčku sa môže prebojovať ešte vyššie. A ako na to zareagujem ja, nie je až tak podstatné. Podstatné je, ako na to zareagujú fanúšikovia.
Keď bude mať Martin vlastný štadión, tak nech si dáva vstupné, aké chce
V minulosti boli fanúšikovia zvyknutí na zapálených reprezentantov ako Karol Kučera či Dominik Hrbatý. Teraz Martin Kližan a Lukáš Lacko dostali od zväzu trest, že nešli reprezentovať. Súhlasíte, aby sa takto hráči trestali? Nebude to mať skôr opačný efekt?
Vždy záleží od toho či má reprezentant podpísané zmluvy a či čerpal zo systému. Pokiaľ sa niekto pripravuje individuálne, tak to nie je potrebné trestať. Ale ak má hráč záväzky, tak treba zakročiť. Je to pracovná zmluva a tú si treba ctiť.
Martin Kližan a Slovenský tenisový zväz sú dlhodobo vo vojnovom stave. Najnovšie kritizoval ceny vstupeniek na Davis Cup. Vplýva to na atmosféru v tíme?
Každá vec vplýva na atmosféru v tíme. A čo sa týka ceny vstupeniek, tak na to sú ľudia, ktorí vedia koľko stojí príprava, zabezpečenie a prevádzka akcie. Sú to ťažšie otázky a človek musí tomu aj rozumieť.
Veľakrát sa stalo, že sme rozdali vstupenky za symbolickú cenu alebo zadarmo a potom sa stalo, že ľudia ani nedošli, lebo si takýto lístok nevážili.
Keď bude mať Martin vlastný štadión, tak nech si dáva vstupné, aké chce (úsmev).
Miloš Mečíř sa vyjadril k Martinovi Kližanovi
Ako Martina Kližana vníma daviscupový kolektív?
Tenis je individuálny šport a aj Martin má na individualite založené svoje pôsobenie. Myslím, že by napríklad mohol viac pomáhať svojim spoluhráčom vo štvorhre.
Martina Kližana aj Lukáša Lacka poznáte tenisovo od úplných začiatkov. Naplnili svoj potenciál?
To je otázka pre veštca. Konkurencia je strašne veľká a každý spraví počas kariéry veľa dobrých vecí. Na druhej strane má každý aj slabšie stránky a tie si musí každý hráč spätne vyhodnotiť.
Športovec sa musí vyrovnať so všetkým
Ak sa slovenskému tenistovi, alebo tenistke podarí dosiahnuť dobrý výsledok, tak sa im nedarí si konzistentnú formu. Prečo je tomu tak?
Nepovedal by som, že to badať len u slovenských tenistov. Vo svete je to bežný fenomén, lenže u zahraničných tenistov to až tak neprežívame. Tento jav je spôsobený silnou svetovou konkurenciou.
Keď náš športovec dosiahne úspech, tak je fenomén a ľudia si neuvedomujú, že sa to nemusí vždy opakovať. Niekedy by sme si viac mali vážiť úspechy a nevnímať neúspechy ako zlyhanie.
Mnohí kritici tvrdia, že slovenským športovcov nechýba ani tak fyzická pripravenosť, ale skôr ich v zlomových momentoch zradí psychika. Nechýbajú našim športovcom mentálni tréneri?
Keď potrebujete mentálneho trénera, tak už zvyčajne máte problém. Veľakrát dobrú pohodu urobí člen tímu, ktorý je nad vecou a nemusí byť ani psychológ. Športovec musí mať okolo seba prirodzené zázemie, kde sa dobre cíti, vtedy aj lepšie funguje psychika.
Nemôže byť problém aj v tom, že športovci musia znášať obrovský mediálny tlak, ale aj tlak sociálnych sietí?
Tlak je oveľa menší, keď je športovec na vzostupe, ako keď je na vrchole a všetci od neho očakávajú len víťazstvá. Samozrejme, ale aj spôsob ako to komentujú médiá či spoločnosť je pre niekoho ťažšie znesiteľný. Ale to sú veci, s ktorými sa športovec musí vyrovnať.
Rozhodcovia dokážu poriadne vytočiť
Futbalistom či hokejistom ostane v pamäti jediný nezabudnuteľný gól - napr. Panenkovi belehradská penalta, či Bondrov gól proti Rusom vo finále MS. Má aj Miloš Mečíř nejakú nezabudnuteľnú loptičku, výmenu či zápas?
Mám veľmi veľa takých momentov. Napríklad keď som prvýkrát vyhral majstrovstvá okresu alebo kraja. Samozrejme, najviac sa hovorí o olympiáde. Bol to krásny zážitok a splnenia si sna.
Fanúšikovia si vás budú pamätať aj pre vaše podanie odspodu v zápase s Jimmy Connorsom počas Svetových majstrovstiev družstiev v nemeckom Düsseldorfe. Čo vám to napadlo? Bol to len vtip? Provokácia?
Bolo to vynájdenie sa z problémovej situácie a mal som to odskúšané ešte z detstva. Priznám sa, že na to nespomínam veľmi rád, ale keďže to bola rarita, tak sa o tom veľa hovorí a traduje.
Tenis nie je len o presných a tvrdých úderoch. Prezradíte nám nejaké spôsoby, akými možno rozhodiť súperovu psychiku?
Každý je iný. Niekoho podpichnutie naštartuje a niekoho to zhodí. Preto musí byť hráč veľmi vnímavý a musí vycítiť, kedy čo použiť. Viem, že sa hráči hlavne v minulosti snažili drobiť hru, aby dostali súpera z tempa. Toto však považujem za nefér praktiky.
Miloš Mečíř o svojej kariére, ale aj o možnom konci na reprezentačnej stoličke
Vy si spomínate na konkrétny moment, kedy ste súpera nejakým podpichnutím vyhodili z koncentrácie?
Áno, keď som prvýkrát vyhral Majstrovstvá republiky v doraste. Hral som s o dosť starším hráčom a v treťom sete sa ma snažil vykoľajiť. Po jednej dlhej výmene som išiel po loptičku za základnú čiaru, ale on chcel loptičku, ktorá bola pri sieti z mojej strany. Navyše pri tej sieti stál, no argumentoval, že on si ju zobrať nemôže, lebo je na mojej strane a odišiel preč. Tak som išiel pre ňu, položil som ju na pásku a tá sa skotúľala na jeho stranu kurtu. Potom som mu už len zakričal, že si už po tú loptičku môže prísť. Chlapec sčervenal a poriadne znervóznel, čo mi napokon pomohlo k víťazstvu.
Vy pôsobíte veľmi pokojne. Čo vás na kurte vedelo najviac rozčúliť ako hráča? A teraz ako trénera?
Tých vecí je strašne veľa. Ale dôležité je, aby sa hráč nenechal vyviesť zo svojho rytmu. Najhoršie je, keď súper hrá hru, s ktorou si neviete rady.
A čo rozhodcovia alebo fanúšikovia?
Rozhodcovia vás tiež dokážu vytočiť. Veľakrát však záleží či ten zápas máte alebo nemáte pod kontrolou. Čo sa týka fanúšikov, tak tí vedia vplývať pozitívne, ale aj negatívne. Niekedy hľadáte v publiku fanúšika, ktorý vás povzbudí a niekedy sa nájde fanúšik, ktorý napríklad počas podania začne kričať alebo búchať. Ale zväčša dostávajú hráči od fanúšikov pozitívnu energiu.
Dokedy budem trénerom? Bude to záležať na chlapcoch
Už viac ako 20 rokov ste nehrajúci kapitán našej reprezentácie. Ešte vás táto práca napĺňa? Nemáte toho niekedy už plné zuby?
Nič nie je úplne jednoznačné. Človek si veľakrát hovorí, že je to zbytočne veľký stres, ale keď to prekonáte, tak máte dobrý pocit, že ste pomohli reprezentácii.
Pokiaľ mám kontakt s tenistami a viem im ešte poradiť, tak je to v poriadku. Ale tiež si nemyslím, že sa to dá robiť donekonečna.
Ale zrejme ešte dlho vás budeme vídať v slovenskej reprezentácii.
Uvidíme. Bude záležať aj na chlapcoch či ma ešte budú chcieť a či nebudú potrebovať niekoho, komu viac dôverujú (úsmev).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
