Obľúbená moderátorka žiari šťastím. Ak vám dvojnásobná mamina chýbala na obrazovke, už tento piatok ju opäť uvidíte.
Slováci ťa poznajú najmä ako moderátorku. Tvoje kariérne začiatky však mali ďaleko od mediálneho sveta. Pracovala si aj ako pomocná sila pri umývaní riadu v kuchyni. Koľko si mala vtedy rokov?
To som brigádovala. Mala som okolo 13 až 14 rokov a ešte som bola na škole.
Po základnej škole si nastúpila na strednú umeleckú školu. S líčením si ale naplno začala po revolúcií. Pamätáš si na prvú „hviezdu", ktorú si líčila?
Pre mňa bol každý jeden, ktorý si sadol do kresla, hviezda. Hneď po škole som išla líčiť do vtedajšej STV. Ale môžem sa pochváliť, že som líčila Claudiu Cardinale. Teda, trošku som jej prepudrovala nos, aby som sa netvárila, že som robila nejaké umenie. Ale dotkla som sa jej a na to som bola veľmi pyšná, keďže som bola mladá začínajúca umelecká maskérka.
Začínala som v Crn Crn s Kvetkou Horváthovou a Majstrom N. Musím povedať, že to bola veľmi príjemná skúsenosť. Mali sme ale aj mierne "zakoprcnutia" s Romanom Pomajbom, pretože mal oblečenú novú jelenicovú vestu. Ja som samozrejme nepoužila podbradník a on mi povedal, len nech mu nezamažem novú vestu. Hneď ako som vytlačila mejkap, skončilo to na nej. Tak sa mi pekne poďakoval. To boli moje začiatky.
Bolo ťažké začínať v tomto období ako umelecká maskérka? Dnes je to predsa jednoduchšie a veľa dievčat inklinuje k tomuto smeru.
Toto si ľudia veľmi mýlia. Umeleckí maskéri a vizážisti sú rozdielne povolania. Umelecký maskér mal teraz uplatnenie v našej relácii Tvoja tvár znie povedome. On vytvára postavu a masku do nejakej doby alebo charakteristiky.
V čase, kedy som skončila školu a nastúpila do STV, tak sa prestalo vyrábať. Stihla som len niečo. Teraz pevne verím, že umeleckí maskéri, ktorí sú na škole (všetkých pozdravujem), budú mať uplatnenie. Aby to nebolo tak, že pôjdem do baru a čašníčka mi povie, že chodila na tú istú školu ako ja ale robí čašníčku. Dúfam, že budú mať na Slovensku naozaj uplatnenie.
Strach pracovať pred kamerou
Šesť rokov si pôsobila v STV, ako si sa dostala do Markízy?
Priznám sa, že v čase, keď som robila Crn Crn, prišiel Pavol Rusko a rozprával, že ide robiť televíziu. Ja som smiala. Priznávam. Jemu sa to však podarilo a ja som začala po Markíze poškuľovať. Naozaj sa jej darilo a aj sa darí ďalej. Volali ma, ale ja som nechcela opustiť loď. Opustila som ju, keď sa začala potápať. (smiech)
Do Markízy som prišla v roku 2000 ako umelecká maskérka. Robila som všetky projekty mimo televízie. Potom neskôr som pričuchla k niečomu inému.
Bolo to v roku 2002, keď si absolvovala konkurz na Bankomat?
Áno bolo to v tomto roku, ale nebol to úplne konkurz na Bankomat. Bol to konkurz, kde chceli vidieť, ako mi to ide pred kamerou. Ja som pred ňu strašne nechcela ísť. Hanbila som sa a nedôverovala som si. Nakoniec ale povedali, že to vyskúšajú v Teleráne s malou reláciou Bankomat. Skúsila som to, ale nepozerajte to. Strašné niečo.
Sama si práve povedala, že ťa pred kamery museli tlačiť. Mala si až taký veľký stres, že si plakala? Ako to zvládaš dnes?
Plakala som pani Macháčovej na kolenách a hovorila som jej, že zajtra do toho Telerána nepôjdem. Povedala mi, že ideš, zvládli to iní, zvládneš to aj ty.
Dnes je to iné. V Teleráne sme zohratí. Ale samozrejme tréma je zodpovednosť. To mám stále. Niekedy je väčšia, niekedy menšia. Ale stále to prežívam a svojím spôsobom s tým bojujem.
Televízia si vyžaduje extrovertného človeka. Ty si ale veľmi citlivý človek , dokonca občas pôsobíš ako introvert. Ako zvládaš svet šoubiznisu?
Vieš čo je zvláštne? Za to, že sa stávam introvertom, môže šoubiznis. Ja som bola vždy extrovert. Nejakým spôsobom si ale začínam chrániť svoje súkromie. Čiže sa nim pomaly stávam.
Lenka s Romanom - brat so sestrou
Zabolelo ťa niečo počas obdobia pôsobenia v mediálnej sfére?
Toho bolo veľmi veľa. Zabolelo, zranilo a tým pádom si dávam okolo seba pomyselný pancier. Zažila som veľa sklamaní, ale aj veľa radostí a spoznaní. Život a práca ti prináša veľmi veľa.
Život ti priniesol aj skvelého kolegu Romana Juraška, ktorý je tvojou neodmysliteľnou súčasťou Telerána. Ste zohratá dvojica a veľa sa o vás popísalo. Aký máte vzťah?
Ako brat so sestrou. Pohádame sa, pobijeme. (smiech) Ale nie. Romana mám veľmi rada. Niektorí ľudia si mysleli, že spolu niečo máme, niektorí boli presvedčení, že sme súrodenci. Tak som to spečatila a sme rodina. Roman je krstným otcom môjmu synovi Riškovi. Veľmi si ho vážim. Musím povedať, že náhoda, ktorá nás spojila, bola veľmi dobrá.
Ani na sekundu vás nenapadlo dať sa dokopy?
Už by to nebolo ono. Stratila by som kamaráta.
Muž Lenkinho života
S tvojím životným partnerom Rišom ste spolu od roku 2006. Najskôr si vraj mala problém s vekovým rozdielom. Cítiš sa vo vzťahu staršia?
Mentálne som určite mladšia. Naozaj je to o tom, že si tak starý, na ako sa cítiš. Je pravda, že na začiatku, keď som po ňom poškuľovala, som riešila ten vek. Teraz už nie a ani mi nepríde, že je odo mňa mladší.
Rišo má na tebe najradšej tvoje dobré srdce a milú povahu. Čo máš na ňom najradšej ty?
Nechcem ho nejakým spôsobom chváliť, ale je to chlap na správnom mieste. Mám ho rada, lebo ja som typická hysterická, nervózna, v tomto veku už aj zamračená žena, čo si budeme hovoriť, ale on vie všetko prehodiť na srandu. Keď už som najviac na svete nahnevaná, tak to vie odľahčiť. Ja si ho vlastne vážim, že je so mnou.
Ste spolu naozaj dlho, ste rodina, ale svadba zatiaľ nebola. Nemáš svadobné gény?
Nejak ma to neláka. Je pravda, že tento rok sme oslávili desať rokov a on si to asi zapamätal. Keď som mala 32 rokov, som mu povedala, že keď budem mať 40, zoberiem si ťa. Ak ma ešte budeš chcieť. V januári tohto roku sme sa zasnúbili. Keď som prišla domov a povedala som to rodičom, mama sa ma spýtala, kedy bude svadba. Moja reakcia bola, čo ja viem. Máme desaťročnicu. Tak možno o desať rokov budem 50-ročná nevesta.
Teraz naozaj. Bude svadba?
Neviem, proste to neriešim.
Keď Riško pokľakol
Tak nám aspoň povedz, ako presne prebiehali zásnuby?
Čudne. Ja som to nečakala. Vždy chodíme na výročie do toho istého podniku. Vždy to tam máme pekne vyzdobené, už nás tam poznajú. Riško mi zrazu povedal, že má pre mňa darček. Ja som bola prekvapená, lebo som pre neho nič nemala. Stalo sa mi to prvýkrát, bola som v rozpakoch. Spýtal sa ma, či mi to dá hneď.
Ja som povedala, že jasné, že hneď. Myslela som si, že to bude taký etno prsteň, ktorý som chcela. Zrazu vstal, obišiel stôl a kľakol si. Hovorila som si, že prečo kľačí. No a požiadal ma o ruku. Ja som sa začala smiať, plakať a všetko dohromady. Mali sme rôzne emócie.
„Dieťa ti zmení úplne život"
Z teba sa stala prvýkrát mamina v roku 2011, keď prišiel na svet krásny Riško. Ako sa ti zmenil svet?
Úplne. Dieťa ti zmení úplne život. Samozrejme, nie je všetko pozitívne. Možno prídeš o veľa vecí. Ale to dieťa ti to tisíckrát vráti. Bolo to úžasné. Kým mi došlo za tie mesiace, že budem mama, bolo to také hore dole. Teraz si to užívam.
Si mama, ktorá sa riadi prísnymi pravidlami?
Celé tehotenstvo 2011 som si hovorila, aká budem. Chcela som byť bio matkou. Ale nie. Život ťa naučí veci riešiť inak. Samozrejme, že som počúvala starších. Moju mamu, Riškovu mamu. To, čo som si predstavovala, že budem robiť, tak som nerobila. Ani som nešla podľa nijakých osnov.
Aký bol moment, keď si zistila, že si druhýkrát tehotná a ako zareagoval Rišo?
Nechcem, aby to vyznelo ako klišé. Ale keď som zistila, že som tehotná, tak som bola strašne šťastná. Vieš čo je hrozné? Keď som mala 15 rokov, tak boli pre mňa 30-roční úplne starí ľudia. Teraz mám 40 a mám pocit, že mám 20. Bolo to perfektné.
Ja som bola naozaj šťastná, že budeme mať druhé bábätko a keď som to povedala Riškovi, tak na mňa pozeral a neveril. Potom uveril.
Pôrod v 40 rokoch
Nebála si sa pôrodu v 40 rokoch?
Fakt som to brala ako 20-ročná. Nič som neriešila, bolo mi nádherne. Dobre, deväť mesiacov mi bolo zle. Nebudem sa pretvarovať. Avšak celé tehotenstvo a pôrod prebehli, ako keby som mala naozaj 20. Nestresovala som sa. Je jasné, že keď som išla do nemocnice, tak som mala obavy. Ale to by som mala aj v inom veku. Je pravda, že som to lepšie znášala, ako keď som mala o päť rokov menej.
Dlho si to tajila, prečo?
Takmer sedem mesiacov. Prečo? 40 rokov. Nemôžeš vedieť, čo sa stane. A hlavne, je to moje súkromie. Nech sa na mňa nikto nehnevá a pevne verím, že moji fanúšikovia aj nefanúšikovia to pochopia. Sme na obraze, sme vystavovaní rôznym veciam a chcem ten svoj "piesoček".
Večná otázka postavy
Vôbec nie je vidieť, že si dvojnásobná mamina. O tvojej postave sa popísali rôzne bludy. Ty sa ale ľúbiš najesť. Keď príde Gizka Oňová do Telerána, nikdy neodoláš a dokonca miluješ surové cesto. Aká je teda pravda?
Pred takmer 12 rokmi sa napísalo, že mám anorexiu. Vtedy som sa nečudovala, lebo som naozaj veľmi rapídne schudla. Začala som robiť Teleráno a možno to bolo opodstatnené, aj keď som nemala anorexiu. Asi zavážil stres. Odvtedy mám stále tú istú váhu 12 rokov, hore dole dve kilá. Ale keď už máš tú nálepku, tak sa to s tebou vlečie.
Nebudem sa tváriť, nezjem všetko. Huspeninu alebo držkovú si nedám. Som vyberavá. Rada si dám aj mäso, ale nie vždy mám naň chuť. Jem, na čo mám chuť. A jem podľa ročných období. Mala by som si kúpiť novú Pycovu knižku.
Riešili to aj moji rodičia. Môj otec mi stále hovorí, aká som chudá. Ale podľa mňa to už nikoho nebaví riešiť.
Návrat na obrazovku
Ako sa dá skĺbiť materstvo a práca. Kedy sa vrátiš na obrazovky?
Sú na to rôzne názory. Keď som sa vrátila pred piatimi rokmi do práce, bolo veľa negatívnych ohlasov. Ale boli aj pozitívne. Som typ človeka, ktorý má rád svoju prácu. Som rada medzi ľuďmi. Hovorí sa, že keď je šťastná mama, tak je šťastné aj dieťa.
Myslím si, že keď žena chce pracovať, tak sa to dá skĺbiť. Sú mamičky, ktoré sú na materskej, ale doma niečo vyrábajú. Sú maminy, ktoré potrebujú ísť do kolektívu. Každá žena by si mala spraviť tak, aby bola šťastná. Pokiaľ to zvláda.
Ale prvoradé je dieťa.
Kedy ťa opäť uvidíme na obrazovke?
V piatok 9. decembra sa vidíme v Teleráne a veľmi sa teším.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
