Podľa Karolíny je nemorálne, keď strany využívajú ťažké osudy žien na politiku.
Preplakala dni a noci, hanbila sa pred sebou a neustále spochybňovala svoje životne dôležité rozhodnutie. Napriek trápeniu je Karolína presvedčená, že pred desiatimi rokmi urobila dobre, keď išla na interrupciu. Jednoizbový byt, bez partnera, rodičov a s priemerným platom.
V takej životnej situácii sa nachádzala ako 30-ročná. „Nechať si dieťa, aj keď na to nemám peniaze, možno vyzerá morálne, ale podľa mňa je to voči dieťaťu nezodpovedné," hovorí Karolína, ktorá sa rozhodla vyrozprávať svoj príbeh, aby ukázala, že v situácii, v akej bola ona, je mnoho žien a nikto nemá právo ich odsudzovať.
Karolína chcela ostať v anonymite, preto sme jej v texte zmenili meno.
Bol to učebnicový príklad mileneckého vzťahu
Pôsobí ako žena, ktorá presne vie, čo chce. Hovorí rázne a vyrovnane, a to aj vtedy, keď opisuje vzťah, v ktorom počala dieťa. „Bol to učebnicový príklad mileneckého vzťahu. On bol ženatý a bol so mnou pre sex. Chodil ku mne, keď mohol. Niekedy sa zastavil každý deň, niekedy som ho nevidela dva týždne." Karolína sa však do neho zamilovala, hoci vedela, že ich vzťah nemá budúcnosť. Začala kvôli nemu chodiť ku psychologičke. Trápilo ju, že spolu nemôžu chodiť do spoločnosti či predstaviť jeden druhého svojim blízkym.
Naopak, vždy sa skrývali a radšej ani neparkoval auto pred jej domom. Zo vzťahu chcela odísť, no nevedela ako. Namiesto rozchodu však prišlo nechcené tehotenstvo. „Meškala mi menštruácia a mala som aj zvláštne chute. Tak som si urobila tehotenský test. Vyšiel pozitívne." Bez váhania pokračuje so slovami, že od prvého momentu vedela, že dieťa nechce.
„Môj východiskový postoj bol taký, že nikdy nechcem mať dieťa. Nikdy som nemala tú potrebu. Cítila som to tak už dlho. Aj keď prišla kolegyňa do práce s malým dieťaťom, vo mne to nič nevyvolávalo. Vždy som sa deťom radšej vyhýbala," hovorí Karolína. Napriek tomu ju kamarátky presviedčali, aby si dieťa nechala.
„Dala som si na misky váh za a proti. Žila som v jednoizbovom byte, bola by som samoživiteľka, mama mi už nežije a otec býva v inom meste a má vážne zdravotné problémy. Jednoducho, nemala som nad čím uvažovať. Moje rozhodnutie bolo pevné."
Bol to bod nula
Objednala sa ku gynekologičke, u ktorej jej testy potvrdili tehotenstvo. Na mieste lekárke oznámila, že si dieťa nechce nechať.
Tá jej ochotne a citlivo vysvetlila všetky možnosti a pomohla jej vybaviť termín na interrupciu. Nasledovalo predoperačné vyšetrenie, ktoré ju vyšlo na 90 eur. Potom prišla do súkromnej nemocnice na samotný zákrok, ktorý stál vyše 300 eur. Pri odchode z bytu si nahlas povedala, že sa vráti ako úplne iný človek. A tak aj bolo. Po návrate cítila len pocit prázdnoty.
Samotný zákrok trval podľa Karolíny veľmi rýchlo. „Prišla som tam, ľahla si, dali mi niečo na utlmenie a bolo po všetkom," spomína. Nepríjemnú reakciu zažila od lekárky, ktorá jej urobila posledné vyšetrenie pred zákrokom. Povedala jej, že je vo veku, keď by už dieťa nemala odkladať, lebo to môže byť jej posledná šanca. „Cítila som sa strašne," hovorí.
Keď prišla domov, vyhodila všetky veci, ktoré mala so sebou v nemocnici. Napriek tomu na to nevedela prestať myslieť. „Cítila som prázdno. Bol to bod nula. Ako jedenásty september: každý si pamätá, čo vtedy robil, keď sa dozvedel o teroristickom útoku na dvojičky. Ja si presne pamätám, aký priebeh mali dni, keď som sa vrátila z nemocnice. Preplakala som dni a noci. Je to rozhodnutie na celý život a musíš s tým žiť," hovorí Karolína.
Malo to však aj jednu pozitívnu stránku. Počas ťažkej životnej situácie sa zvyčajne ukáže, kto je skutočný priateľ. Karolínu podporili aj ľudia, od ktorých to nečakala. Kolegyňa a kamaráti ju vzali na wellness a na dovolenku. Podporil ju aj brat, ktorý vniesol do celej situácie aj štipku rozumu.
„Celý zákrok ma stál takmer 500 eur. Musela som si na to požičať od kamarátky, lebo som si nemohla dovoliť minúť toľko peňazí naraz. No brala som to tak, že je to moja morálna aj finančná zodpovednosť. Až brat bol ten, kto mi povedal, že vždy sú v tom dvaja a aj muž by mal niesť následky. Pomohol mi sformulovať SMS-ku, ktorú som poslala bývalému milencovi a v ktorej som ho žiadala, aby mi dal aspoň polovicu z peňazí, ktoré som musela zaplatiť," spomína Karolína.
Ten sa snažil z celej situácie vyvliecť a hádzal vinu na Karolínu. Jej správy a telefonáty ignoroval. Karolína sa však nevzdávala a peniaze od neho vymáhala. Nakoniec jej s trpkým pocitom vrátil polovicu sumy. So slovami, že mu len strpčuje život.
„Poviete si, že som šialená, ale ja som ho stále mala rada. Dokonca som si chvíľu myslela, že sa ku mne chce vrátiť. Neskôr som sa dozvedela, že sa rozviedol a mal aj iné frajerky. Už spolu dlhé roky nekomunikujeme. Raz som ho náhodou videla na ulici, ale rýchlo som zmenila smer. Ani som sa mu nechcela pozdraviť. Dnes mi už nestojí za nič," hovorí Karolína.
Zmena zákona je týranie žien
O svojom príbehu sa Karolína rozhodla rozprávať po desiatich rokoch aj preto, pretože ju znepokojujú debaty o sprísňovaní interrupčného zákona. Návrh z dielne Kresťanskej únie už prešiel do druhého čítania.
Anna Záborská (OľaNO) napríklad navrhuje, aby sa čakacia lehota na interrupciu predĺžila z dvoch na štyri dni. Podľa Karolíny je to týranie žien. „Už samotné rozhodnutie pre interrupciu ju trauma a my chceme, aby čakali ešte dva dni navyše? Myslím si, že sú politické strany, ktoré budú túto tému vyťahovať každý polrok, lebo sa z toho snažia vytĺcť politický kapitál. Keď niekto vytĺka politický kapitál z ťažkého rozhodnutia ženy, je to nemorálne," myslí si Karolína.
Národná rada má o spomínanom návrhu zákona hlasovať dnes (30.9.). Poslanecký klub SaS, Smer a poslanci zo strany Hlas však počas hlasovania vytiahli kartičky, čím spôsobili to, že parlament nebol uznášaniaschopný. Poslanci si nakoniec odhlasovali, že o návrhu zákona budú hlasovať na ďalšej schôdzi 20. októbra.
Podľa Karolíny zákon ešte viac ublíži ženám, ktoré budú musieť podstúpiť interrupciu pre zdravotné problémy. „Možno čakajú vytúžené dieťa a nemôžu si ho nechať. Prečo by sme tieto ženy mali týrať štyrmi dňami, ktoré musia prečkať?" Karolína si dokáže predstaviť, že rozhodnutie ísť na potrat si rozmyslí žena, ktorá má stabilného partnera či zázemie, v ktorom jej má kto pomôcť, či už finančne alebo aj s výchovou dieťaťa. Ona sa v takej situácii neocitla.
„Pre niekoho som bola možno zbabelá vychovávať dieťa. Ja však viem, prečo som sa tak rozhodla a stojím si za tým," dodáva Karolína.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
