Ľudia by sa podľa nej nemali dávať očkovať preto, že tak robia politici, ale z vlastného presvedčenia.
Zuzana Dolinková je podpredsedníčkou strany Hlas a bývalá riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov. Ona aj Richard Raši sa verejne hlásia k očkovaniu a odporúčajú ho ostaným ľuďom. Peter Pellegrini však očkovanie odmieta, pretože tvrdí, že má stále dostatočné množstvo protilátok.
Podľa Dolinkovej Hlas podporuje očkovanie a Pellegriniho slová nie sú stanoviskom strany. Myslí si, že ľudia by sa nemali dávať očkovať len preto, že tak robia politici, ale z vlastného presvedčenia.
Dolinková dodáva, že o očkovaní sa rozprávala aj so samotným Pellegrinim, vyjasnili si postoje a rešpektuje jeho rozhodnutie.
V rozhovore sa dočítate aj:
Či odporúča očkovanie proti COVID-19
Či nie je problém, že Peter Pellegrini nie je zaočkovaný
Či by nezvýšilo zaočkovanosť, ak by sa dal zaočkovať líder Hlasu
Prečo je zaočkovanosť nízka
Aké opatrenia by zaviedol Hlas v boji proti pandémii
Prečo nie je stratifikácia nemocníc riešenie problémov zdravotníctva
Aký je Vladimír Lengvarský minister
Ste zaočkovaná proti COVID-u?
Áno, samozrejme.
Okrem vás verejne potvrdil, že sa dal zaočkovať aj Richard Raši. Informoval o tom na Facebooku, kde napísal: „Poďte sa dobrovoľne očkovať, aby sme mohli žiť slobodne a bez obmedzení ako pred tým. Ako lekár viem, že zatiaľ jedinou cestou ako poraziť infekciu kolektívne je očkovanie." Súhlasíte?
Určite áno. Od začiatku, keď vypukla pandémia, keď som ešte bola riaditeľkou Zväzu ambulantných poskytovateľov, som komunikovala, že pandémiu vieme poraziť jedine tým, že sa premoríme a získame kolektívnu imunitu alebo potom práve vakcínou.
Prečo má strana Hlas problém verejne podporiť očkovanie a vyzvať ľudí, aby sa nebáli očkovania?
Ja si myslím, že strana Hlas nemá problém to povedať. Podporujeme dobrovoľné očkovanie. Nech sa dá očkovať každý, kto je bytostne presvedčený, že mu to pomôže a že sa vďaka tomu ľahšie dostaneme z celej tejto situácie von. Opakovane som počula nášho predsedu, ktorý komunikoval, že ľudia by sa mali dať dobrovoľne očkovať. Nikoho do toho nenútime a dobrovoľné očkovanie komunikujeme verejne. Skutočnosť, že Hlas komunikuje svoj postup k očkovaniu jasne dokazuje aj fakt, že viac ako 60 percent voličov Hlasu je zaočkovaných, pričom u volič iných strán, ktorých lídri zaočkovaní sú, taká miera zaočkovanosti nie je. Preto si ja osobne nemyslím a nepovažujem za správne, ak sa prezentuje, že miera zaočkovanosti závisí alebo by mala závisieť od politických autorít, práve naopak, očkovanie je a má byť výsostne odbornou a zdravotnou otázkou.
Peter Pellegrini v relácii Braňo Závodský Naživo 24. septembra povedal, že sa zatiaľ nedá zaočkovať a nech si je každý zodpovedný za svoje zdravie. Pellegrini je druhým najdôveryhodnejším politikom na Slovensku, dôveruje mu 41 percent voličov. Nemal by sa človek s takou váhou postaviť pred verejnosť a jasne povedať, aby sa išli dať zaočkovať?
Myslím si, že celý problém očkovacej kampane a zaočkovanosť na Slovensku nesúvisí s tým, či je, alebo nie je Peter Pellegrini zaočkovaný, ale s tým, ako vláda zvládala proticovidové opatrenia a s tými spojenú komunikáciu voči občanom. Myslím si, že nikto by sa nedal zaočkovať len preto, lebo nejaký politik sa dal zaočkovať. Každý by sme sa mali dať zaočkovať, pretože veríme, že je to cesta, ako sa dostať z pandémie von. Okrem toho, Peter Pellegrini opakovane vyzýva ľudí, aby sa dali zaočkovať. On prekonal COVID, opakovane si dáva vyšetriť protilátky, pravidelne sa testuje. Nie je to o tom, že ak sa dá zaočkovať politik, tak tým sa zvýši zaočkovanosť na Slovensku.
Strana Hlas je aktuálne podľa prieskumov najsilnejšou politickou stranou, Peter Pellegrini je po Zuzane Čaputovej najdôveryhodnejší politik. Veľa ľudí verí hoaxom a nedôverujú vakcínam, niektorí stále váhajú a mnohí z nich vzhliadajú k osobnostiam verejného života. Určite by aj Peter Pellegrini dokázal niektorých ľudí presvedčiť, aby sa dali zaočkovať, ak by tak urobil aj on verejne.
Ja si vôbec nemyslím, že by sme sa mali riadiť tým, či je zaočkovaná pani prezidentka alebo Peter Pellegrini. Musíme mať dostatočné množstvo informácií od ľudí, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia dať relevantné informácie aj vzhľadom na zdravotný stav človeka a podľa toho by sme sa mali rozhodovať o očkovaní. Ja očkovanie odporúčam, myslím si, že je to správna cesta, ako sa dostať z pandémie, ale je na každom jednom človeku, aby si to zvážil a poradil sa ohľadom svojho zdravotného stavu a rozhodol sa.
Vy sa o tom s Petrom Pellegrinim vo vnútri strany rozprávate a presviedčate ho, aby sa dal zaočkovať?
Opakovane sme mali rozhovory o očkovaní a pýtali sme sa na jeho názor, či sa dá očkovať. Pravidelne si dáva testovať protilátky. Zatiaľ ich má a je dostatočne chránený.
Rozumiem, že on osobne môže mať ešte protilátky, ale nevieme, ako je na tom celé obyvateľstvo. Počas druhej vlny sme ani neboli schopní identifikovať všetkých infikovaných, hladina protilátok kolíše u ľudí veľmi individuálne. Niekomu môžu vydržať dlho, niekomu môžu klesať rýchlejšie. Je preto zodpovedné tvrdiť, že sa Peter Pellegrini nemusí dať očkovať, pretože má protilátky, keď už teraz vidíme, že sa blížime k vrcholu tretej vlny a zapĺňajú sa nemocnice najmä neočkovanými ľuďmi?
Komunikačná očkovacia kampaň nestojí na tom, či sa dá zaočkovať Peter Pellegrini, ale na tom, či vláda, ktorá je teraz pri moci robí všetko preto, aby sme mali aspoň 60-percentnú zaočkovanosť, ktorú sme podľa ministra mali mať už v septembri. Ani toto, čo pán minister sľúbil, nesplnil. Ja si stále myslím, že hneď od začiatku sme začali komunikovať očkovaciu kampaň nešťastne, očkovali sa celebrity a mladí politici. Potom sme neobjednali dostatočné množstvo vakcín, potom prišla kauza so Sputnikom a to bola katastrofa. V máji, keď sa ľudia mohli dať zaočkovať sme zase nestíhali. Potom konečne prišli vakcíny do ambulancií, lenže lekári odchádzali na dovolenky. Takže, aj tam, kde je medzi pacientom a lekárom najužší kontakt, sa očkovanie nerozbehlo, pretože tam boli aj technické problémy. Podľa posledných slov ministra zdravotníctva ani teraz nestúpajú počty zaočkovaných v ambulanciách.
Čo teda chýba očkovacej kampani?
Ľudí treba presvedčiť a presvedčia ich len tí, ktorí sú už presvedčení a ktorí tomu rozumejú. Ako pacient alebo občan musím rozumieť tomu, čo odborník rozpráva. Veľakrát som mala aj ja pocit, že epidemiológovia a odborníci nerozprávajú bežnou rečou, ktorej nie každý rozumie. Používajú slová, ktoré sú pre bežného človeka nejasné. Mňa sa ľudia v mojom okolí bežne pýtajú, nech im vysvetľujem, prečo sú niektoré tvrdenia hoaxy. To by sa malo plošne komunikovať vo verejnoprávnom médiu. Bola som presvedčená, že aj leto využijeme viac na verejné diskusie medzi občanmi, ale nestalo sa to. Komunikačnú kampaň viesť len tým, že dáme banerové obrázky na webovú stránku ministerstva alebo na Facebook ministerstva zdravotníctva je amatérske, pretože k starším ľuďom sa to ani nedostane.
Nemohli by verejne vyvracať hoaxy aj opoziční politici?
Ak politik nie je odborník alebo lekár, tak sa do toho nemá čo starať. Očkovanie je výsostne odborná téma a mali by sa k nej vyjadrovať lekári. Ja mám názor na očkovanie, ale tiež som si o tom najprv musela prečítať v analýzach a štúdiách a vyhodnotiť si fakty. Ale nie všetci ľudia si dokážu všetko v súvislostiach vyhodnotiť, preto je dobré konzultovať očkovanie so svojím všeobecným lekárom. Ja osobne lekárov poznám, viem sa obrátiť na viacerých, ale tie kontakty nemá každý na Slovensku. Nie každý človek vie po anglicky, nie každý má prístup k zahraničným štúdiám. Ľudia stále nemajú dostatočné informácie. Nie všetci sú antivaxeri, niektorí stále váhajú, lebo im chýbajú informácie, alebo majú konkrétny zdravotný problém a potrebujú sa rozprávať aj so špecialistom. K špecialistom sa nevieme ľahko dostať, pretože sú tam dlhé čakacie lehoty. Všetko so všetkým súvisí.
V okolitých štátoch nemajú opoziční politici problém podporiť očkovanie. Verejne ho podporujú napríklad opoziční českí politici Ivan Bartoš (Piráti) a Petr Fiala (ODS). Aj v Maďarsku okrem premiéra Viktora Orbána vyzýva na očkovanie aj opozícia, tak isto aj v Rakúsku a dokonca v Taliansku podporuje očkovanie opozičný politik Matteo Salvini. Prečo s tým má problém slovenská opozícia?
Nemôžem hovoriť za celú opozíciu. Za stranu Hlas zopakujem, že sme vyzvali ľudí dať sa zaočkovať, ktorí majú záujem. Výsostne trváme na tom, aby bolo očkovanie dobrovoľné. Akákoľvek povinnosť iba spolarizuje spoločnosť. Ľudia sa budú ešte viac hašteriť, budú sa deliť na tých dobrých zaočkovaných a zlých nezaočkovaných. Na Slovensku je nereálne zaviesť aj povinné očkovanie niektorých skupín obyvateľstva. Nemôžeme si dovoliť nútiť lekárov, pretože ich už teraz máme málo.
Vy vyjadrenia Petra Pellegriniho vnímate tak, že podporuje očkovanie? Naozaj vám to znie tak, že strana Hlas podporuje očkovanie?
Ja si myslím, že sme jednoznačne od začiatku leta komunikovali to, že strana Hlas vyzýva občanov k tomu, aby sa dali zaočkovať, ak majú záujem sa dať zaočkovať a ak tak ako aj ja, aj oni považujú očkovanie za cestu von z pandémie.
Peter Pellegrini v relácii Na hrane TV Joj povedal: „Keď ide o moje zdravie, tak tu nejaký môj osobný pocit, emócia, intuícia alebo niečo niekedy môže byť silnejšie ako nejaké fakty. A v tomto prípade sa vám ľudsky vyznávam, že ľudsky v tom zatiaľ nemám jasno.“
Ale to je vyjadrenie pána Pellegriniho ako osoby, ale nie stanovisko strany Hlas. Strana Hlas je za očkovanie, vyzvali sme ľudí, aby sa dali zaočkovať a sme za dobrovoľné očkovanie.
Stranu do veľkej miery prezentuje predseda. Ľudia nemusia pozerať všetky vaše tlačové konferencie, ale skôr si pozrú televíznu debatu, kde je hosťom Peter Pellegrini.
Nikdy nepovedal, že je proti očkovaniu.
Ale váha s očkovaním.
Váha len preto, lebo má protilátky a cíti sa ešte chránený.
Nepresvedčia ho ani štatistiky, že na umelej pľúcnej ventilácii a s vážnymi komplikáciami v súvislosti s COVID-om končia vo veľkej miere nezaočkovaní?
Musíte sa spýtať jeho, čo ho presvedčí, alebo nepresvedčí. O tejto téme sme sa spolu rozprávali, veľa vecí sme si vyjasnili a rozhodnutie je na ňom. Som presvedčená o tom, že keď príde do štádia, že nebude mať protilátky, situácia sa bude zhoršovať, prehodnotí situáciu, bude sa o to zaujímať a bude to konzultovať s odborníkmi. Aktuálne protilátky stále má a očkovanie zatiaľ nezvažuje.
Myslíte si, že keď mu klesnú protilátky, skonzultuje to s lekármi a rozhodne sa dať zaočkovať, tak to aj verejne oznámi?
Nevidím dôvod, prečo by vám to nepovedal, keď sa ho na to spýtate.
Vyzerá to tak, že opozícia nechce jednoznačne podporovať očkovanie, aby mohla vláde vyčítať nízku zaočkovanosť a používať to v politickom boji. Je morálne takto hazardovať s ľudskými životmi, len aby ste vláde ukázali, že je neschopná?
Ja si to nemyslím, pretože aj zo svojej odbornej pozície by som nepodporila, aby sme hazardovali s ľudským zdravím. Centrom záujmu má byť a strane Hlase aj je človek a ochrana zdravia. Je to priorita. Preto dlhodobo apelujeme na to, aby sa zvyšoval počet zdravotníkov, aby nás na Slovensku mal kto liečiť. Určite si nemyslím, že robíme také veci, ktorými by sme hazardovali s ľudskými životmi.
Pandémiu musíme zastaviť pred nemocnicami
Hlas dlhodobo kritizuje aj proticovidové opatrenia. Nesúhlasili ste s plošným testovaním, s lockdownom, s „Lengvarského“ zákonom, ktorý zvýhodňuje zaočkovaných a boli ste podporiť pendlerov na hraniciach. Aké opatrenia by ste zaviedli vy, keď máme nízku zaočkovanosť a tretiu vlnu?
V prvom rade od začiatku leta sme apelovali na to, aby sme nepremárnili druhé leto a pripravili sa na tretiu vlnu. Treba zvýšiť kapacity na úradoch verejného zdravotníctva, aby sme dokázali efektívne trasovať ľudí. Poukázali sme aj to, že ambulancie by mali byť schopné robiť základnú zdravotnú starostlivosť v tom, že by mali vedieť, ako triážovať pacientov. Keď niekto zavolá, že má príznaky, nech lekár vie, akú liečbu mu má poskytnúť. Mali by byť jasne stanovené podmienky, kedy by mal pacient prísť za lekárom, v akých ordinačných hodinách. Musíme mať nastavený ďalší manažment pacienta, ak ho nevie vyšetriť všeobecný lekár. Všetky opatrenia, ktoré sa komunikovali, v lete spočívali v tom, že sme pripravení na tretiu vlnu, pretože vieme rýchlo reprofilizovať lôžka v nemocniciach. Lenže naším cieľom by malo byť zastabilizovať pacienta ešte pred tým, než pôjde do nemocnice, čiže v ambulanciách, aby do nemocníc išlo čo najmenej ľudí a aby sme nemuseli odkladať inú zdravotnú starostlivosť. Najnovšie, čo počúvam je to, že zase sa pacienti boja chodiť na vyšetrenia do nemocníc, pretože si pýtajú negatívne testy, čo ich môže vyjsť aj na 20-30 eur.
Aj opatrenia ako lockdown predsa majú za cieľ zastaviť nápor pacientov na nemocnice.
Zatvorenie prevádzok spôsobuje aj iné problémy. Máme tu aj iné odvetvia ako zdravotníctvo a to je hospodárstvo. Ľudia boli doma dlho, mnohí nepracovali, ekonomika stagnovala. Nemôžeme robiť opatrenia, ktoré vyhovujú len jednému odvetviu. Opatrenia musia ísť ruka v ruke tak, aby mohla fungovať ekonomika a najmä, aby deti mohli chodiť do škôl. Dištančné vzdelávanie bolo výrazne zanedbávané minulý rok.
Koalícia argumentuje aj tým, že druhú vlnu nezvládla aj preto, v akom stave nechal Smer slovenské zdravotníctvo. Bolo naše zdravotníctvo pripravené na taký nápor?
Asi žiadne zdravotníctvo nie je pripravené na pandémiu takých rozmerov. Nemyslím si, že všetko bolo zanedbané a že sa počas dvanástich rokoch vlády Smeru nič neurobilo. Dlhodobý problém je stabilizácia zdravotníckeho personálu a na tom sa už dalo pracovať. Minimálne by sme na tom mali začať pracovať už teraz. Nevidím nič, čo by nasvedčovalo tomu, že vláda má plán, ako stabilizovať zdravotnícky personál. Musíme si uvedomiť, že ak nebudeme mať lekárov sestry a ostatných zdravotníkov, tak nám aj tie krásne budovy nemocníc a ambulancií, ktoré by sme modernizovali, budú na nič, lebo nás nebude mať kto liečiť. Necelá dva roky je tu táto vláda a ja chápem, že je tu pandémia, ale počujem na rôznych fórach, že ministerstvo má tím, ktorý sa venuje len pandémii a zvyšok úradu zdravotníctvu ako takému. Očividne tento manažment aleúplne nefunguje, lebo iné veci okrem pandémie sa neriešia. Teda okrem optimalizácie siete nemocníc, ale vyzerá to tak, že ani z nej nič nebude.
Chýbajú nám zdravotné sestry a vláda s tým nič nerobí
Nedostatok sestier a lekárov je dlhodobý problém a ani Smer za dvanásť rokov tento problém nevyriešil.
Vláda Petra Pellegriniho zvýšila počet absolventov na vysokých školách, teraz sa v tom nepokračuje. Myslím si, že by sme mali rozšíriť počet miest na vysokých školách pre našich študentov, nielen pre zahraničných študentov. Pre vládu je dobré, ak si niekto platí za naše štúdium, ale mali by sme vyčleniť peniaze pre slovenských študentov, aby sme ich motivovali a dostali ich do systému. So zdravotnými sestrami je ešte väčší problém. Jednoznačne musíme zmeniť študijné programy a sylaby. Z praktických informácií z terénu počúvame, že apriori dnes nepotrebujeme toľko vysokoškolsky vzdelaných sestier, ale tých, ktoré sa po štyroch, či piatich rokoch štúdia dostanú do systému a sú čím skôr potrebné a užitočné v ambulanciách a na oddeleniach v nemocniciach.
V lete vyšla správa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, podľa ktorej takmer 800 sestier odišlo zp systému. Chýba nám ich 14-tisíc sestier a nič s tým nerobíme. Robili sme prieskum na stredných zdravotníckych školách. Vyšlo z neho, že 50 percent študentov po skončení štúdia, nebude robiť v zdravotníctve. Niečo asi robíme zle. Potrebujú viac praxe, hneď od začiatku ich dať do kontaktu so zdravotníctvom. Ak tá prax príde až v treťom ročníku a nemá so zdravotníctvom veľa spoločného, študentov to nemotivuje realizovať sa v odbore, ktorý študujú.
Otázne je, či ich odrádza štúdium alebo to, čo príde po ňom. Sestry majú ťažkú prácu, zle zaplatenú, musia robiť nočné a tým, že je ich málo, majú služieb veľa. Radšej teda idú robiť opatrovateľky do Rakúska. Sú zdravotnícke školy hlavný problém?
Samozrejme, že problémom je financovanie zdravotníctva. V porovnaní s krajinami Európskej únie sme pod priemerom vo financovaní zdravotníctva. Keď to porovnáme s Českou republikou, tak tam ide na zdravotníctvo na počet obyvateľov o jednu miliardu eur viac ako u nás. To vidíme aj na opatreniach. V Česku aj v Maďarsku zvyšujú zdravotníkom plat. My sme ešte nevideli návrh štátneho rozpočtu. Síce sme počuli sľuby, že sa budú zvyšovať platy od januára, ale nevieme, či k tomu naozaj dôjde. Tlieskanie na balkónoch im už nestačí. Poznám veľa zdravotníkov, ktorí majú radi svoje povolanie, ale nemôžu to robiť za také peniaze, že o dvesto kilometrov ďalej im dajú takmer dvojnásobok.
Prečo je problém skokovo navýšiť rozpočet na zdravotníctvo?
Opakovane, keď sa rokuje o štátnom rozpočte, hovoríme, že máme historicky najvyšší rozpočet pre zdravotníctvo, ale stále to nedosahuje úroveň, ktorú potrebujeme. Peniaze potrebujeme aj na modernizáciu nemocníc, aby boli lukratívne pre lekárov, pretože medici chcú robiť v moderných priestoroch. Peniaze potrebujeme aj na platy a vybavenie oddelení. Vyjednávacia pozícia ministra zdravotníctva s ministrom financií je vždy ťažká, ale súčasná vláda má nominanta aj na rezorte zdravotníctva aj na rezorte financií. Minister zdravotníctva musí vedieť argumentačne preukázať, že do zdravotníctva musí ísť viac peňazí, tobôž v aktuálnej pandemickej dobe. Ak to nevie, neviem potom, čo chce ďalej ponúknuť pacientom a zdravotníkom.
S nápadom stratifikácie nemocníc prišla ako prvá bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská a podporoval ju aj Peter Pellegrini. Dokonca sa dostal kvôli tomu aj do sporu s Robertom Ficom. S podobným nápadom prišla súčasná koalícia a Hlas už reformu kritizuje. Ako vy vnímate optimalizáciu nemocníc?
Optimalizácia alebo stratifikácia je len jedna z čiastkových projektov, ktorú potrebujeme robiť. Už ako riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov som v roku 2019 kritizovala tento návrh, pretože je to reforma, ktorá vyzerá tak, ako keď idete stavať dom od strechy a nie od základov. My potrebujeme stratifikovať alebo optimalizovať primárne sieť všeobecných lekárov a špecializovaných ambulancií. Keď čo najviac pacientov vybavíme na nižšej úrovni v ambulanciách a do toho podporíme prevenciu, tak menej ľudí pôjde do nemocníc. A táto cesta pre štát aj oveľa lacnejšia alternatíva. Keď budeme vedieť, koľko ľudí vybavíme v ambulanciách, budeme mať dáta a budeme vedieť, ktorú nemocnicu si môžeme dovoliť špecializovať alebo stratifikovať. Nemôžeme najprv optimalizovať nemocnice a podľa toho, ako to vyjde optimalizovať ambulancie. Ja stále hovorím, že stratifikáciu treba urobiť, ale nie ako prvý krok. Keď urobíme základy, podľa nich môžeme upraviť sieť nemocníc.
Hlavná myšlienka stratifikácie má byť tá, že keď sa už pacient dostane do nemocnice, môže sa spoľahnúť, že tam pracujú zdravotníci, ktorí majú dlhodobú skúsenosť s danou špecializáciou. Prečo teda nezačať tu?
Áno, návrh rozdeľuje nemocnice do viacerých kategórií. Pacient by mal byť liečený v nemocnici podľa druhu problému, ktorý má. Nikto nikdy však nepovedal, či lekári zo zrušených alebo stratifikovaných nemocníc budú ochotní odcestovať do iného mesta a pracovať v inej nemocnici, ak nemocnica, v ktorej pracovali, nebude ďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť v jeho špecializačnom odbore. Čo keď sa lekár nebude chcieť odsťahovať s celou svojou rodinou do iného mesta? Urobil niekto niekedy taký prieskum? Vieme, že máme štvrtinu lekárov v dôchodkovom veku. Ten lekár si môže povedať, že radšej pôjde do dôchodku, ako by sa mal sťahovať. To si dnes nemôžeme dovoliť. Mladších lekárov to môže tak odradiť, že pôjdu pracovať do zahraničia a to si už vôbec nemôžeme dovoliť.
Veľa peňazí je aj v ziskoch súkromných zdravotných poisťovní. Nemal by štát na ne siahnuť a dať ich naspäť do zdravotníctva?
Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní musí byť legislatívne pripravené tak, aby sme sa vyhli súdnym sporom. Všetky peniaze, ktoré idú do zdravotných poisťovní sú naše zdravotné odvody, sú to peniaze nás všetkých. Solidárne prispievame podľa toho, či pracujeme, alebo nie. Zdravotné poisťovne by mali v prvom rade zaplatiť starostlivosť, ktorú si poskytovatelia objednajú. Viem si predstaviť, že napríklad poisťovňa, ktorá motivuje svojich pacientov chodiť na preventívne prehliadky, by mala nejaké bonusy. My však máme problém, že nie je adekvátne zaplatená ani celá zdravotná starostlivosť.
Lengvarský nemá dlhodobú víziu
Viete si predstaviť byť ministerkou zdravotníctva?
Neuvažovala som nad tým.
Ste v úzkom kruhu odborníkov na zdravotníctvo v strane Hlas. Čo by ste menili v zdravotníctve ako prvé, keby bol Hlas pri moci?
Som človek otvorený všetkým diskusiám. Keď by som o niečom chcela rozhodnúť, v prvom rade by som si pozvala na diskusiu zástupcov všetkých strán, nie len vybraných, ako to robili poslední ministri. Naprieč všetkými organizáciami si povedať, kde vidíme problémy, čo nás najviac trápi a z toho si urobiť analýzu a program. Kľúčové, čo potrebujeme je stabilizácia zdravotníckeho personálu, čo nepôjde bez zmeny financovania zdravotníctva. Keď sa bavíme o zisku zdravotných poisťovní, musíme si definovať, na čo máme nárok z našich zdravotných odvodov a potom sa môžeme baviť o tom, či bude nejaké pripoistenie. Cenotvorba nekorešponduje s nákladmi za výkony a prácu ambulantných lekárov. Kapitačné platby u všeobecných lekárov sú naozaj smiešne, takže tých vecí je veľa. Určite si treba povedať, kde vidíme a ako by malo vyzerať naše zdravotníctvo o 20 rokov a podľa toho robiť ďalšie kroky.
Je Vladimír Lengvarský dobrým ministrom?
Určite je lepším ministrom ako Marek Krajčí. Keď niečo komunikuje, tak tomu viac rozumieme. Na druhej strane, je to minister, ktorý komunikuje len ten problém, ktorý je na stole a nemá koncepčnú víziu. Keď aj dostane novinárske otázky mimo témy, že ako si on niečo predstavuje, tak badať, že nemá dlhodobú víziu a opakuje len predtým povedané.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
