Po útoku na človeka, ktorý sa skončil tragicky, sa o medveďoch znova hovorí hlasnejšie.
V ostatnom období sa o medveďovi hnedom u nás diskutuje intenzívnejšie. Deje sa tak najmä po útoku v doline Banskô z polovice júna, ktorý sa skončil tragédiou. O život prišiel 57-ročný muž, ktorý podľahol zraneniam po stretnutí so šelmou. Ide vôbec o prvý prípad na Slovensku, kedy človeka usmrtil medveď. Navyše sa opakujú správy tom, ako sa približuje ľudským obydliam, prechádza sa na uliciach pri bytovkách a ponúka sa obsahom kontajnerov.
Otázkou je, prečo k stretnutiam s medveďmi dochádza a ako sa s týmto problémom vysporiadať. Kým jedna skupina poukazuje na potrebu zvýšenú populáciu medveďa regulovať, druhá dvíha prst nad správaním sa človeka, ktoré môže zviera lákať stále bližšie k ľuďom.
Síce sa o voľnom pohybe medveďa diskutuje hlasnejšie, štátni ochranári upozorňujú, že útokov na človeka nie je viac ako v minulosti. Evidujú priemerne tri útoky medveďa na človeka ročne, ktoré sa spravidla končia ošetrením, prípadne krátkou hospitalizáciou napadnutého. Spomínaný prípad úmrtia je ojedinelý.
„Vo väčšine prípadov ide o prekvapené jedince medveďa hnedého v bezprostrednej blízkosti ľudí, ktoré na prekročenú kritickú vzdialenosť reagujú defenzívnym útokom. Útoky medveďa na človeka nemajú na území Slovenka stúpajúci trend, a preto ich nie je možné spájať s nárastom populácie medveďa hnedého,“ uvádza Anna Weissová z komunikačného odboru Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). Dodáva, že šanca, aby človeka napadol ako turistu na turistickom chodníku, je veľmi nízka.
Iný názor majú poľovníci. Podľa vlastných slov dlhodobo upozorňovali na to, že k usmrteniu človeka medveďom príde. Dosiaľ sa nikdy nič podobné nestalo, pretože hustota medveďov nebola taká, ako je v súčasnosti. Tvrdia, že počet medveďov stúpa a bolo to teda len otázkou času. O výskyte medveďov v intravilánoch obcí vedú štatistiku a tieto prípady taktiež enormne pribúdajú.
„K častejším stretom s človekom dochádza, podľa nášho názoru, z dôvodu vytláčania mladších medveďov a medvedíc na okraj areálu ich prirodzeného výskytu väčšími dominantnými medveďmi. V takýchto prípadoch už nepomáha ani plašenie, pretože toho daného jedinca opäť vyženieme len tam, kde už má teritórium iný medveď. Jedným z dôvodov je ľahko dostupná potrava a nezabezpečené kontajnery. Pre medveďa je takýto odpad alebo stále opakované vnadenie poľovníkmi len zákusok, pretože potravy má v lese a na poliach dostatok,“ uvádza Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory.
Ochranári: Premnožiť sa môžu kobylky, nie medvede
Odpoveď na otázku, či je medveď na Slovensku premnožený, je podľa ochranárov jasná. Z ekologického hľadiska to nie je možné, ide o vrcholového predátora. Medveďov je toľko, koľko ich toto územie uživí. Ak by klesla úživnosť prostredia, počet medveďov sa rapídne zníži.
„Premnožiť sa môžu kobylky alebo hlodavce. Vyjedia si na svojom území potravu a potom buď zahynú, alebo sa musia presunúť inam. Populácie niektorých druhov hlodavcov či hmyzu mávajú typické cykly, najskôr ich počty rýchlo vzrastú, potom prudko klesajú. U medveďov sa s takýmto výkyvom hodnôt nestretávame, v prirodzených podmienkach je ich populácia stabilná. Medvede žijú dlho a na rozdiel od hmyzu a hlodavcov máva samica medveďa málo mláďat, o ktoré sa intenzívne a dlhodobo stará,“ uvádza Weissová.
Poľovníci vnímajú počet medveďov na slovenskom území vyšší ako je únosné. „Podľa vedcov máme najvyššiu hustotu medveďov na svete. Dennodenne dochádza k stretom a návštevám v intravilánoch, tento rok došlo k šiestim napadnutiam, z čoho jeden sa skončil tragicky,“ tvrdia.
Dodávajú, že už v roku 2015 ich podľa výskumu bolo viac, ako by ich malo byť. Odborníci pred niekoľkými rokmi stanovili, že únosný počet medveďov pre naše územie je približne 800, aj keď v súčasnosti dokáže uživiť niekoľkonásobne viac medveďov. „Tie však, ako vidíme, spôsobujú neustále problémy. Dnes ich máme minimálne troj- až štvornásobne viac. Ak si ochranári myslia, že výskyt okolo Bratislavy, Senca, či Senice je v poriadku len z toho dôvodu, že my ľudia sme medveďovi obsadili jeho územie, lebo tu bol skôr, tak si myslím, že toto tvrdenie je absolútne scestné,“ dopĺňa Kaššák.
Všade sa loví, len u nás zabíja, hovoria poľovníci
Poľovníci uvádzajú, že každý užívateľ revíru vie, koľko a aké druhy zveri má v revíri. S medveďmi je to rovnako. Majú poradné zbory a chovateľské rady, ktoré po sčítaní a skoordinovaní vždy vedeli stanoviť, koľko medveďov by sa malo v danej oblasti nachádzať a koľko je potrebné z populácie odstrániť.
Sčítanie medveďa hnedého prebehlo na Slovensku pred siedmimi rokmi. Populácia sa vtedy odhadla na 1 200 jedincov. Teraz sa pracuje na novom sčítaní. Podľa poľovníckej komory ale nič zásadné neprinesie. „Ani pri ďalšom niekoľko miliónovom výskume ŠOP SR nezistíme nič iné ako v roku 2015. Z DNA vzoriek sa opäť vytvorí len kvalifikovaný odhad, pretože nie je možné zozbierať vzorky zo všetkých medveďov,“ vysvetľuje Kaššák.
Poľovníci upozorňujú, že každý štát na svete odhaduje početnosť medvedej populácie, pretože inak ich ani nie je možné zrátať. Výskum, ktorý robia ochranári teraz, bude podľa nich ešte viac skreslenejší, keďže vzorky zbieralo krátke obdobie niekoľko desiatok pracovníkov ŠOP SR a možno pár členov mimovládnych organizácií. Argumentujú, že prvý výskum bol iný, na zbere vzoriek sa podieľali všetci dotknutí od poľovníkov, lesníkov, po ochranárov či obyvateľov podhorských obcí a širokú laickú verejnosť.
Na Slovensku by sa podľa polovníkov mal povoliť lov tejto šelmy, ktorá je v súčasnosti chránená. „Rovnako ako je to vo všetkých krajinách na svete. Nikde ochranári nezabíjajú medvede smrtiacou injekciou. Všade z jeho lovu profitujú miestne organizácie, len u nás na Slovensku stojí zabíjanie medveďov státisíce eur daňových poplatníkov. Všade vo svete sa medveď loví, len na Slovensku sa zabíja,“ približuje komora.
No v prípade lovu a riešenia problému majú ochranári jasné stanovisko. „Medveď hnedý je chránený na základe Smernice o biotopoch zo strany Európskej únie. Preto nie je možné riešiť stav kvótovaním jeho odstrelu. Niektorí sú presvedčení, že znížením medvedej populácie na ‚únosnú mieru‘, stretom človeka s medveďom predídeme,“ znie ich postoj.
Problém Slovenska v očiach ochranárov nie je to, koľko tu žije medveďov, ale koľko z nich je problémových – synantropných (v blízkosti človeka, pozn.). To je spôsobené nezabezpečeným komunálnym odpadom, vnadením v poľovníckych zariadeniach či pestovaním atraktívnych poľnohospodárskych plodín ako napríklad kukurice.
Dodávajú, že reguláciu je potrebné vnímať ako usmrtenie náhodne vybraných jedincov, ktoré ale potenciálne riziko konfliktných stretov človeka s medveďom neznižuje, čo potvrdzujú aj medzinárodné štúdie.
Ministerstvo životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) uviedol, že analýzu počtov a lokalizácie medveďov na Slovensku realizuje Karlova univerzita v Prahe, pričom údaje by mali byť k dispozícii v priebehu leta. „Tým, že to analyzujú v Karlovej univerzite je jasné, že do toho nezasahujú poľovníci ani ochranári a čísla budú objektívne. Sme pripravení viesť s verejnosťou, najmä v dotknutých lokalitách, diskusiu. Chceme s ľuďmi hovoriť a znovu dosiahnuť rovnovážny stav,“ dodal Budaj.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
