Richard Sulík označil ich nápad za „opičky“, ktorý neprejde rovnako ako sprísnenie interupcií.
Koalícia sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich
v spoločnej domácnosti. Poslanci z klubu SaS Jarmila Halgašová a Ondrej Dostál predložili na koaličnú radu svoj návrh, ktorý by vytvoril inštitút partnerského spolužitia. Vďaka nemu by nezosobášené páry mali upravené vzájomné vzťahy a zmena by sa týkala aj homosexuálnych párov.
Hoci sa podobný nápad nachádza aj v programe strany SaS, predseda Richard Sulík označil iniciatívu svojich poslancov za „opičky“. Dostál v rozhovore vysvetľuje, ako si predstavuje úpravu majetkových práv partnerov, či prejde koaličnou radou a prečo sa Richard Sulík verejne nezastal ich nápadu.
V rozhovore sa dočítate aj:
O čom má byť inštitút partnerského spolužitia
Prečo ho potrebujeme
Či chce koalícia zlepšiť postavenie homosexuálnych párov
Akú podporu má návrh v koalícii
Či sú liberálni poslanci prevalcovaní konzervatívnymi
Či Richard Sulík rezignoval na liberálnu agendu
S kolegyňou Jarmilou Halgašovou chcete predložiť inštitút partnerského spolužitia. O čo ide?
Pri našej iniciatíve vychádzame z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Konkrétnu podobu to nadobudne po dohode v koalícii. Mala by upravovať vzťahy párov žijúcich v spoločnej domácnosti v rôznych situáciách, a to rovnako párov rovnakého pohlavia ako aj rôzneho pohlavia. Zvykne sa to v debate redukovať na páry rovnakého pohlavia, ale týka sa to všetkých párov, ktoré spolu dlho žijú ako druh a družka, nie sú zosobášení, ale ich zväzok je trvalý a tiež by uvítali, keby mali možnosť upraviť si nejakým spôsobom svoje vzťahy. Dnes je to možné na základe rôznych splnomocnení a zmlúv. To si vyžaduje vyplniť veľa papierov. Môžeme byť ústretoví voči týmto ľuďom a dať im možnosť upraviť si vzťahy prostredníctvom nového inštitútu.
Môžeme to nazývať partnerské spolužitie alebo životné partnerstvo. Vo vzťahu k párom rovnakého pohlavia je to naliehavejšie, keďže heterosexuálne páry môžu uzavrieť manželstvo a ich vzťahy sú potom definované manželským zväzkom. Páry rovnakého pohlavia takúto možnosť nemajú a sú odkázané len na zmluvy a plnomocenstvá. Krajiny vo svete majú rôzne prístupy, ako upravujú vzťahy v homosexuálnych pároch od manželstiev, cez registrované partnerstvá až po parciálne úpravy. Na Slovensku nie je žiadna úprava a je na čase to zmeniť.
Ktoré konkrétne situácie by nový inštitút pokrýval?
Poviem len pár príkladov, lebo situácií, ktorých sa to týka, je veľa a závisí od dohody, v akej podobne nakoniec návrh prijmeme. Často diskutované je nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie po zomretých partneroch alebo partnerovi v kóme. Parlament nedávno schválil novelu zákona, ktorá umožňuje manželom a v druhom rade aj iným príbuzným nahliadať do tej časti zdravotnej dokumentácie, ktorá sa týka zdravotného stavu, pre ktorý človek nie je schopný vydať súhlas druhej osobe.
Napríklad, keď je človek v kóme, nemôže vydať súhlas partnerovi na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa týka toho, prečo je v kóme. Toto je v prvom rade umožnené len manželovi a manželke. Podľa nás neexistuje dôvod, prečo by to nemalo byť umožnené partnerom rovnakým spôsobom ako manželom. Potrebné je ošetriť aj dedičské konanie. Niektoré veci sa dajú ošetriť pomocou závetu, ale sú veci, ktoré vyplývajú priamo zo zákona, takže závet nestačí. Navyše nie všetci ľudia myslia na to, že zomrú a že si musia vopred ošetriť veci s tým súvisiace. Mladší ľudia si zvyčajne nepíšu závet a ľudia v manželskom zväzku majú už dedenie upravené aj bez závetu. Ďalej by sme mohli upraviť aj ošetrovné, teda podmienky ošetrovania člena rodiny, vdovský dôchodok, vyživovaciu povinnosť a podobné záležitosti. Životných situácií, ktorých sa to týka, je veľké množstvo, ale všetko bude závisieť od toho, do akej miery dokážeme nájsť zhodu vo vládnej koalícii.
Odporcovia úprav partnerstiev argumentujú, že všetko, čo partneri potrebujú k spoločnému životu, si vedia upraviť dohodami, zmluvami či splnomocneniami. Máme tu medzery, ktoré rieši práve váš návrh?
Podľa môjho názoru sú tri základné dôvody, pre ktoré by sme mali prijať inštitút partnerstva. Po prvé, áno, náš návrh rieši isté medzery, napríklad v oblasti dedenia, ale aj inde. Nie všetky veci môžeme ošetriť závetom alebo zmluvou. Po druhé, niektoré veci je možné ošetriť zmluvami, ale ide o to, či chceme vytvoriť pre ľudí, ktorí žijú v takýchto zväzkoch, legislatívne prostredie, ktoré im bude zľahčovať život a vychádzať im v ústrety. Namiesto toho, aby podpísali 14 zmlúv a 15 splnomocnení a napísali si závet, vstúpia do partnerského zväzku, bez ohľadu na to, ako ho pomenujeme, a budú mať upravené vzťahy podobným spôsobom, ako ich majú upravené ľudia, ktorí vstúpia do manželstva.
Sú páry, ktoré nemôžu vstúpiť do manželstva a páry, ktoré sa rozhodli, že nechcú vstúpiť do manželstva a my to musíme rešpektovať. Tretí dôvod, pre ktorý prichádzame s týmto návrhom, je, že chceme demonštrovať postoj, že homosexuálov akceptujeme a prijímame. Berieme ich ako súčasť spoločnosti ako jedných z nás a chceme im vytvoriť čo najlepšie podmienky pre život. Ľudia s homosexuálnou orientáciou sa stretávajú s nenávistnými prejavmi, s netoleranciou a pohŕdajúcimi prejavmi. Spoločnosť tomu musí povedať nie a vytvoriť im prijímajúce prostredie.
Keď koalícia dávala do programového vyhlásenia vlády zámer upraviť majetkové vzťahy osôb žijúcich v jednej domácnosti, mala za cieľ pomôcť aj homosexuálnym párom?
Určite. To, že je takáto formulácia v programovom vyhlásení vlády, nie je náhoda. Samozrejme, že sa to nedá redukovať len na páry rôzneho pohlavia. Je to dokonca aj v koaličnej zmluve. Sú tam priority jednotlivých strán a je tam aj upravený mechanizmus fungovania koalície. Poslanecké návrhy zákonov by mali byť najprv prerokované a odsúhlasené na koaličnej rade, teda mali by s nimi súhlasiť všetky koaličné strany. Na pôdu národnej rady by sa nemal dostať návrh koaličného poslanca, ktorý vopred nebol odsúhlasený na koaličnej rade. Je tam jedna výnimka pre návrhy, ktoré súvisia so zvýšenou ochranou života. Nemusia byť odsúhlasené koaličnou radou a kolegovia z OĽaNO to aj využívajú. V tom istom ustanovení koaličnej zmluvy sa hovorí aj o tom, že vláda zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Je zrejmé, že v tomto ustanovení sú riešené hodnotové veci a sú to pootvorené dvere na to, aby sa upravilo spolužitie osôb aj rovnakého pohlavia. Takže z toho vyplýva, že koalícia rátala od začiatku s tým, že budeme upravovať aj vzťahy homosexuálnych párov.
Predložili by ste tento návrh aj vtedy, keby poslanci pravidelne nepredkladali protipotratové zákony?
Myslím si, že to s tým nesúvisí. Kolegovia z OĽaNO, ktorí využili oprávnenie z koaličnej zmluvy, prišli s návrhom sprísniť interrupcie a zrejme prídu s ďalším. S radikálnymi návrhmi prichádza opozícia a poslanec Čepček, ale to podľa mňa nebude mať reálne dôsledky. My sa len snažíme naplniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti, lebo to považujeme za dôležité a prišli sme s jedným zo spôsobov, ako uchopiť túto tému a oslovili sme koaličných partnerov.
Príde vám fér, že poslanci nemusia mať súhlas od koaličných partnerov na predloženie návrhu na sprísnenie interrupcií, ale vy potrebujete súhlas na predloženie zákona, ktorý by uľahčil život mnohým párom?
Takto je to napísané v koaličnej zmluve a my ju rešpektujeme. Prišlo by mi symetrickejšie, keby rovnaká výnimka platila aj na návrhy zákonov upravujúce napríklad spolužitie párov rovnakého pohlavia. Bohužiaľ, takto to v koaličnej zmluve nie je a my postupujeme podľa nej. My sme tento návrh nedali do národnej rady bez súhlasu koaličnej rady a ani sme o tom neinformovali verejnosť. Rokovali sme s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorej rezort je v tejto téme gestorský. Dali sme podnet na koaličnú radu, aby sme sa dohodli. Z koaličnej rady to uniklo, ale nie od nás a stalo sa to mediálnou témou. My sme nemali v úmysle to takto uchopiť. Chceli sme sa najprv dohodnúť v rámci koalície a až potom prezentovať to, k čomu sme dospeli.
Nie je chyba, že ste o tom nechceli vopred informovať verejnosť? Poslanci, ktorí predkladajú protipotratové zákony, sú často viditeľní a silno bojujú za svoju agendu. Niektorí sú ochotní aj porušovať koaličnú zmluvu a hlasovať s kotlebovcami. Nie je chyba, že liberáli „nekričia“ rovnako nahlas ako konzervatívci?
Ja si nemyslím, že toto je čisto liberálno-konzervatívny spor. Sú liberáli, ktorí sú za zákaz potratov, alebo sú liberáli, ktorí nie sú za registrované partnerstvá. Na druhej strane existujú konzervatívci, ktorí sú proti sprísňovaniu interrupcií alebo sú za registrované partnerstvá. Toto je len slovenské videnie konzervatívno-liberálneho sporu. Konzervativizmus sa zamieňa s kresťanským konzervativizmom. Vo Veľkej Británii boli za vlády konzervatívca Davida Camerona registrované partnerstvá zmenené na manželstvá párov rovnakého pohlavia aj s podporou časti konzervatívnych poslancov vrátane samotného Camerona. Ja sám som predsedom Občianskej konzervatívnej strany v klube liberálnej SaS a presadzujem tento návrh. Ale k vašej otázke: Ja si myslím, že dohody sa majú dodržiavať. Ak sme sa dohodli, že ako koaliční poslanci budeme predkladať návrhy zákonov až po dohode v koalícii, tak by sme tak mali postupovať. Koaličná zmluva dáva širší priestor poslancom, ktorí predkladajú zákony na ochranu života, a je legitímne, že to využívajú. Ideme podľa pravidiel v koaličnej zmluve a s koaličnými partnermi chceme nájsť zhodu. Je jednoduché informovať o svojom zámere a povedať, ako si návrh predstavujeme, ale myslím si, že je dôležitejšie niečo reálne zmeniť a reálne zmeníme niečo len vtedy, keď sa dohodneme v koalícii.
Poslanec Martin Čepček hovorí, že on vie, že mu prísne protipotratové zákony neprejdú, ale aspoň otvára diskusiu a nejakým spôsobom formuje verejnú mienku. Nemali by to robiť aj liberáli pri svojich témach?
Nemyslím si, že pán Čepček prospieva agende zvýšenej ochrany života tým, akým spôsobom predkladá svoje návrhy, akým spôsobom argumentuje a ako porušuje koaličné pravidlá. Súhlasím s tým, že dôležité je diskutovať a formovať verejnú mienku, ale dôležitejšie sa mi zdá niečo reálne presadiť a urobiť niečo preto, aby aj nezosobášené páry a páry rovnakého pohlavia mali zlepšené legislatívne prostredie.
Aký postoj majú koaliční partneri k vášmu návrhu?
Bola o tom diskusia na koaličnej rade. Výsledkom je, že návrh nebude predložený na júnovú schôdzu, ale budeme ďalej rokovať. Predpokladám, že sa stretnú zástupcovia všetkých koaličných strán a budeme sa snažiť nájsť konsenzus a nájsť prienik na tom, akým spôsobom to urobiť.
Takže je reálna šanca, že v nejakej podobe to prejde?
Je to v programovom vyhlásení vlády. Je to záväzok, ktorý je obsiahnutý v koaličnej zmluve. Z môjho pohľadu otázka nestojí tak, či návrh prejde, ale v akej podobe prejde a ako tento záväzok naplníme.
Predseda SaS Richard Sulík v rozhovore pre Denník Štandard na váš návrh povedal: „Určite to neprejde... Sú to také opičky. Každý sa chce ukazovať.“ Čo si o tom myslíte?
Trochu ma zaskočili tieto vyjadrenia Richarda Sulíka. Určite to nie sú žiadne opičky. My sme s návrhom nešli von, najprv sme ho predstavili koaličným partnerom a chceli sme sa najprv dohodnúť. Ak by sme chceli robiť „opičky“, tak si k tomu spravíme tlačovú konferenciu a odprezentujeme to tam bez ohľadu na názory koaličných partnerov. Naopak, my sme sa najprv chceli dohodnúť. Naša iniciatíva má oporu v programovom vyhlásení vlády. Možno si to pán Sulík celkom neuvedomil. My sme iniciatívne nešli s ničím na bubon, ale normálne sme ho predložili na rokovanie koaličnej rady. Opierame sa aj o program SaS, ktorý počíta s inštitútom registrovaných partnerstiev. Je možné, že pán Sulík a ja máme rôzne názory na konkrétnu úpravu vzťahov medzi partnermi, ale treba uznať, že pán Sulík drží dohody. Nepochybujem o tom, že keď o tom budeme rokovať, bude to podporovať, lebo to vyplýva z programového vyhlásenia vlády.
Sulík zároveň povedal, že najlepšie by bolo, keby sa ani na jednej, ani na druhej strane nerobilo nič. Nemrzí vás, že predseda liberálnej strany rezignoval na liberálne témy?
Trochu vás poopravím. On povedal, že najlepšie by bolo, keby sa ani na jednej, ani na druhej strane nerobilo nič, kým to nie je dohodnuté v rámci koalície. A my sa predsa chceme dohodnúť. Sme si vedomí toho, že bez dohody to neprejde. Bez dohody by sme to ani nemohli predložiť v parlamente, pretože rešpektujeme pravidlá koaličnej zmluvy. Beriem si z toho to, že sa musíme dohodnúť a my sa o to usilujeme.
Váš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády a z programu SaS. Očakávala by som, že Richard Sulík bude vítať vašu iniciatívu a bude za ňou stáť od začiatku.
Aj ja by som čakal, že pán Sulík bude rád. Je možné, že mal len sprostredkované informácie o tom, akým spôsobom sa z tej iniciatívy stala téma. My sme do toho nešli takým spôsobom, ako pán Čepček otvára témy sprísnenia interrupcií.
Ako podľa vás zvláda SaS vládnutie v koalícii po roku a pol?
Myslím si, že SaS je racionálnou časťou koalície. Je hlasom rozumu, snaží sa správať pokojne a obhajovať programové princípy, z ktorých vychádza a zároveň je stranou, ktorá rešpektuje koaličné dohody a ktorá nemá žiadne vnútorné problémy alebo rozpory, ako to vidíme v iných stranách. Ani sa nespája s opozíciou, ako to občas robia niektorí poslanci iných koaličných strán. Nie som členom SaS, ale OKS, ale som spokojný s tým, ako SaS pôsobí v koalícii.
Je Richard Sulík nespochybniteľným lídrom SaS?
Je to skôr otázka na členov SaS ako členov poslaneckého klubu, ktorí sú v inej strane, ale myslím si, že otázka lídra sa v SaS teraz nerieši a všetci rešpektujú, že lídrom SaS je Richard Sulík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
