V poslednom období vystúpila so zásadnými vyhláseniami aj symbolickými gestami.
Turbulentné obdobie na slovenskej politickej scéne po rekonštrukcii vlády mierne ustálo. Výraznú rolu v ňom mala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Tú v paláci opakovane navštevovali predstavitelia vlády, neskôr prijímala demisie ministrov, až napokon vymenovala kabinet nového prieméra.
Okrem týchto obvyklých aktov vystúpila v rámci krízy s niekoľkými zásadnými vyhláseniami. Jedným z nich bola výzva Igorovi Matovičovi, aby opustil svoju funkciu predsedu vlády.
Vyhlásenia hlavy štátu zakaždým zarezonovali. Kým jedna skupina prezidentke vyčítala, že je v domácej politike príliš aktívna a prekračuje svoje právomoci, iní by ju radi videli ešte aktívnejšiu. Prekročila teda Zuzana Čaputová hranicu toho, do akej miery sa má hlava štátu vyjadrovať k politickému dianiu?
Aktivitu sľubovala už v kampani
Zuzana Čaputová sa počas krízy nevyhýbala priamej i nepriamej kritike pomerov vo vláde. Pripomínala, že na
pozadí spomínanej krízy neustále pribúdajú obete koronavírusu, nemocnice sú
preplnené a zdravotníci vyťažení.
Veľmi kriticky tiež upozornila na to, že štátny objednávací systém na očkovanie je „nedôstojnou súťažou detí o záchranu rodičov“. Tisíce Slovákov v tom období bojovali s tým, že termíny na podanie vakcíny sa míňali v priebehu pár sekúnd a systém neustále padal.
Ako približuje politologička Aneta Világi, vo formálnej rovine podľa jej názoru nedošlo k prekročeniu právomocí prezidentky. Nadprácu by sme tak v jej konaní nenašli. „Nemyslím si, že by Zuzana Čaputová vykonávala svoju funkciu nad rámec ústavou daných povinností,“ približuje.
Pri neformálnych pravidlách zas neexistuje presná hranica, koľko aktivizmu môže dať politik do výkonu funkcie prezidenta. Politologička pripomína, že hlavu štátu na Slovensku volia občania a majú preto možnosť sledovať klasickú predvolebnú kampaň daného politika. A v nej súčasná hlava štátu uvádzala, aké kroky od nej občania môžu čakať.
„Zdôrazňovala ciele, ktoré orientovala skôr na vnútropolitickú situáciu. Do boja šla s tým, že bude aktívnou prezidentkou a bude sa zaujímať aj o situáciu v domácej politike. Je preto prirodzené, že keď sa vyskytla politická kríza, v rámci svojich kompetencií zasahovala oveľa aktívnejšie,“ hovorí odborníčka.
V politickom systéme na Slovensku má prezident vo všeobecnosti stále väčšiu pozornosť v časoch, keď pretrvávajú politické krízy. Môže sa viac angažovať ako mediátor a vyvíjať tlak na to, aby sa situácia zmenila. A práve tohto sa aj Zuzana Čaputová podľa Világi zhostila aktívne.
Konflikty si vyberá
Symbolické gestá prezidentky pokračovali aj v uplynulých dňoch, keď bola vládna kríza ukončená. Diskutovanou témou bola ruská vakcína Sputnik a cesty Igora Matoviča do
Ruska a Maďarska v čase, keď už nebol premiérom.
Zuzana Čaputová navštívila šéfku ŠÚKL Zuzanu Baťovú. Práve ju spomínal súčasný minister financií ako hlavnú vinníčku toho, že na Slovensku sa Sputnikom stále nemôžeme očkovať.
Prezidentka si okrem toho vypýtala aj zmluvu o dodávke týchto vakcín na Slovensko. Tvrdenie, že Rusko žiada Slovensko vrátiť vakcíny, pretože ŠÚKL dal Sputnik kontrolovať v neregistrovanom laboratóriu, označila za nepravdivé. Vyhlasoval to práve Igor Matovič.
Zuzana Čaputová dala aj týmto gestom jasne najavo, aký postoj zastáva voči politike expremiéra. Nejde o prvú hlavu štátu, ktorá má konflikt s premiérom. Aj keď sa súčasná niekoľkokrát zastala protistrany dnes už expremiéra, ako pripomína Világi, neozýva sa pri každom jeho konflikte.
„Máme možnosť vidieť, že Zuzana Čaputová si konflikty, pri ktorých sa ozve, vyberá. Nedrží stranu automaticky v každom jednom konflikte kde-komu, s kým sa dostane do sporu Igor Matovič,“ vysvetľuje.
Navyše útok ministra financií na kompetenciu vedcov na Slovensku musíme
podľa odborníčky vnímať nielen v zosobnenej rovine Zuzany Baťovej, ale v širšom kontexte a jeho postoji k vedcom.
Hovorí, že v krajine totiž nemáme dostatok kvalitných ľudí, ktorí by pasovali do tohto
odvetvia a snažíme sa prilákať naše mozgy, ktoré sa rozutekali po svete.
Dlhodobejšie chce krajina budovať značku, že veda tu má
perspektívu, je dobrá a Slovensko má záujem o to, aby boli podmienky pre vedcov stále lepšie.
„No v tomto nastavení máme politika, ktorý začne vedu na Slovensku spochybňovať. Zásah prezidentky je dôležité čítať cez štátnickú rolu, ktorú hlava štátu na Slovensku predsa má. Práve z pozície hierarchie v systéme zohráva prejavenie jej dôvery v nejakú inštitúciu symbolickú rovinu. Preto ho, podľa mňa, využila aj v tomto prípade. Bolo to aj o prinavrátení reputácie vede a preto, aby situáciu stabilizovala,“ hovorí Világi.
Odbornčíka poukazuje aj na to, že tak nespravila iba Zuzana Čaputová, ale aj ďalší politici, ktorí sa snažili túto krízu dôvery riešiť vyjadrením podpory smerom k vede.
Mierny pokles dôvery
Relácia Na telo televízie Markíza priniesla uplynulú nedeľu prieskum dôveryhodnosti politikov. Na prvej priečke je dlhé mesiace práve Zuzana Čaputová. Aj keď nejde o dramatické zmeny, oproti predošlému prieskumu z januára zaznamenala pokles o pár percentuálnych bodov.
Otázkou je, či sa nedávne udalosti v čase vládnej krízy mohli odzrkadliť na tomto výsledku. Világi zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať dôveru v inštitúciu prezidenta ako funkciu a dôveru v konkrétneho politika, ktorý tento post zastáva. Prezident ako orgán totiž dlhodobo dosahuje najvyššiu dôveru v porovnaní s inými inštitúciami – parlamentom či vládou.
„No rozdiel vidíme, keď vezmeme do úvahy konkrétne mená. Dôveryhodnosť Zuzany Čaputovej sa pohybuje okolo 60 percent. Z pozície politika ide o veľmi vysoké číslo. Takú vysokú dôveru mal Andrej Kiska v čase, keď zvíťazil nad Robertom Ficom tesne po nástupe do prezidentského paláca,“ vysvetľuje.
Prvý aj druhý rok si Kiska takúto vysokú dôveru držal, potom začala klesať. Napríklad dôveryhodosť Ivana Gašparoviča v roku 2008 bola na úrovní 14 až 15 percent. Világi pripomína, že v decembri 2008 médiá písali, ako mu stúpla dôvera na „neuveriteľných“ 21 percent.
Pokles či vzostup, ktorý zaznamenala prezidentka, je v porovnaní s inými hlavami štátu prirodzený. Pokojne sa to o dva
či tri mesiace môže vrátiť na vyššiu úroveň alebo zostať na tej súčasnej.
Podľa Világi tiež nemôžeme úplne vylúčiť, že aktuálny pokles reflektuje konflikt s Igorom Matovičom. Zuzanu
Čaputovú volili aj priaznivci OĽaNO a stále
existujú medzi nimi takí, ktorí sú veľmi citliví na kritiku predsedu. „No pri klesajúcich
tendenciách podpory pre OĽaNO nie je kmeňových voličov hnutia toľko, aby
to mohlo dlhodobo devalvovať dôveryhodnosť prezidentky,“ dodáva politologička.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
