Štát ani nezisťoval, aký záujem majú o očkovanie seniori. Podľa sociológa sa bez tejto informácie nedá robiť žiadna kampaň.
Slovensko aktuálne očkuje ľudí nad 50 rokov a do čakárne sa už môžu prihlásiť aj ľudia nad 45 rokov. Vynárajú sa názory, aby sa veková hranica už zrušila a na očkovanie sa mohol prihlásiť každý dospelý, kto má záujem. Jedným z argumentov je aj to, že dôchodcovia, ktorí sa zaočkovať chceli, tak už urobili. Mladšie ročníky by preto nemali čakať.
Dáta z ministerstva zdravotníctva ukazujú, že z ľudí nad 80 rokov je zaočkovaná len tretina , z dôchodcov medzi 70 až 79 rokov je to 30 percent a vo veku 60 až 69 rokov sa ich zaočkovala len pätina.
Práve dôchodcovia sú najohrozenejšou skupinou z pohľadu COVID-u. Z hospitalizovaných pacientov je aktuálne 62 percent ľudí nad 60 rokov. Ak nezaočkujeme tieto skupiny ľudí, nemocnice budú stále musieť prijímať nových pacientov. Vzhľadom na ich vek skončí časť na JIS-ke a časť z nich bude zomierať.
Síce očkujeme pomerne rýchlo a percento zaočkovaných máme podobné ako priemer Únie, nezameriavame sa na tých zraniteľných.
Otázne je, či štát urobil všetko preto, aby sa čo najviac dôchodcov dostalo k očkovaniu. Pre porovnanie, vo Veľkej Británii dostalo aspoň prvú dávku 96 percent ľudí nad 70 rokov. Už v polovici marca sa to odrazilo na lepšej epidemiologickej situácii. Hlásili menej úmrtí na Covid ako Slovensko.
V Berlíne majú občania nad 80 rokov taxík na očkovanie zdarma
Sociológ zo Slovenskej akadémie vied Robert Klobucký poukazuje na to, že štát si pred očkovaním nezistil ani základnú vec: Aký záujem majú o vakcínu dôchodcovia. Ak aj agentúry robia prieskumy verejnej mienky, robia ich prevažne online, takže väčšina starších obyvateľov v nich nie je zahrnutá. Práve prieskum verejnej mienky by mal byť prirodzenou súčasťou kampane zameranej na seniorov, ktorá tu podľa Klobuckého vôbec nie je.
Sociológovia tak vychádzajú zo zahraničných štúdií. Z nich napríklad vyplýva aj to, že pre mnohých seniorov je dôležitá dôvera v svojho lekára. Niektorí preto môžu mať problém ísť do neznámeho očkovacieho centra a nechať sa zaočkovať cudzím doktorom. „Očkovanie by malo byť čo najprístupnejšie, a preto by sa malo uvažovať i o zapojení ambulancií všeobecných lekárov," hovorí Klobucký.
Ďalšou dôležitou vecou je odstránenie bariér. Mnohí seniori majú zníženú mobilitu a nemôžu cestovať do najbližšieho okresného alebo krajského mesta. „Riešením by bolo väčšie zapojenie mobilných vakcinačných jednotiek, ktoré by mohli pomáhať i pri cielenej skupinovej vakcinácii seniorov v ordináciách všeobecných lekárov, prípadne zdravotných stredísk. Treba tiež sledovať pozitívne príklady zo zahraničia. Napríklad, Berlín ponúka občanom nad 80 rokov dopravu do očkovacích centier zadarmo taxíkom," hovorí sociológ.
Dodáva, že problémom je aj to, že len pätina dôchodcov na Slovensku používa internet. Keďže sa na očkovanie dá prihlásiť len prostredníctvom online formulára, väčšina seniorov je odkázaná na blízkych. Oslovovať by ich preto mali inými médiami a mali byť mať možnosť prihlásiť sa na očkovanie aj telefonicky.
Kraje prišli už v januári s nápadom mobilných očkovacích jednotiek. Neočkovali by len domovy sociálnych služieb, ale všetkých imobilných ľudí žijúcich doma. Podpredseda banskobystrickej župy Ondrej Lunter vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby dalo krajom povolenie na mobilné jednotky. Zatiaľ sa tak nestalo.
„Mobilné vakcinačné jednotky fungujú tak zle, že sa doteraz nepodarilo zaočkovať ani všetky DSS, čo je mimoriadna hanba. Kampaň na presviedčanie seniorov nebola žiadna. Za chvíľu príde vakcína Johnson & Johnson, ktorou by mohli kvôli bezproblémovému skladovaniu očkovať aj všeobecní lekári, ale doteraz sa o tom vôbec nehovorí," dodáva Klobucký.
Závisí aj od toho, čo si o očkovaní myslia príbuzní
Etnologičke Ľubici Voľanskej zo Slovenskej akadémie vied sa nepáči ani spôsob, akým sa o senioroch diskutuje. Pristupuje sa podľa nej k nim ako ku jednoliatej skupine, ktorá je redukovaná na chradnúce telá, ktoré treba vyčleniť v DSS-kách, v domácnostiach či vo verejnom priestore, napríklad v súvislosti s debatou o práve, či na druhej strane povinnosti nakupovať v určitých vymedzených časoch.
„Ďalšou vecou, ktorú by sme si mali uvedomiť je, že seniori sú súčasťou sociálnych sietí, neexistujú solitérne a ich rozhodnutia sú ovplyvňované rozhovormi s blízkymi, rodinnými príslušníkmi, priateľmi, známymi, susedmi či rovesníkmi. Mladšie ročníky často paternalizujú svojich seniorských príbuzných (nadraďujú sa nad nich, pozn.red.), niektorí zo seniorov túto paternalizáciu aj schvaľujú. Hovoria, že si 'Nechajú poradiť', sú radi, že 'mladí sa o nich starajú' a podobne," vysvetľuje Voľanská. Preto často závisí od toho, čo si o očkovaní myslia ich mladší príbuzní.
Voľanská pripomína, že okolo vakcín sa šíri veľké množstvo hoaxov, no už aj mienkotvorné médiá upozorňujú na možné vedľajšie účinky, najmä v súvislosti s vakcínou od AstraZenecy.
„Ľudia sú zmätení, preto sa hodnovernosť zdroja stáva v procese rozhodovania oveľa dôležitejšou. Napríklad, obvodní lekári by mali najlepšie poznať zdravotný stav svojich pacientov, mali by s nimi mať vytvorený vzťah založený na dôvere, vedieť, či je pre nich očkovanie vhodné a patrične im vysvetliť nielen benefity, ale aj riziká. Horšie je, ak ani lekári a lekárky nemajú jednoznačný názor," dodáva etnologička.
Voľanská od začiatku pandémie pracuje na kvalitatívnom výskume založenom na rozhovoroch so seniormi. Niektorí sú pred vakcínou opatrní, pretože majú pocit, že boli vyvinuté príliš rýchlo a radšej chcú počkať, no proti samotnému očkovaniu nie sú proti.
„Iná skupina partnerov a partneriek pri rozhovoroch argumentovala aj tým, že aj tak nikam nechodia a keď sú len doma, prípadne vo svojej rodinnej bubline, tak sa nemajú kde nakaziť. Ďalej v rozhovoroch vyplynulo, že tí mladší, teda ľudia nad 65 rokov a aj 70-nici žijú pomerne aktívnym spoločenským životom aj s rovesníkmi, stretávajú sa s nimi len vonku a spoliehajú sa na testovanie a na negatívny výsledok antigénového testu," vysvetľuje Voľanská.
Ďalšia skupina seniorov tiež tvrdí, že vakcíny by radšej mali dostať mladí, pretože ich životy sú dôležitejšie, lebo majú pred sebou viac rokov na prežitie a mali by ich prežiť v zdraví. Zároveň však predstavu ísť do nemocnice a pobyt v nej v izolácii označujú ako jednu z najväčších svojich obáv. „Zazneli aj vety: 'Radšej zomriem doma s COVID-om, ako ísť do nemocnice a byť tam sama.'," hovorí Voľanská.
Ministerstvo pošle letáky a spustilo kampaň na sociálnych sieťach
Ministerstvo zdravotníctva sa na miesto kampane pre seniorov zameralo na ich deti či vnukov. Na sociálnych sieťach rozbehli v marci kampaň „Zaočkuj babku a dedka", čím chceli motivovať príbuzných seniorov, aby ich prihlásili a odviezli na očkovanie.
Ľudia môžu zverejňovať fotky z očkovania svojich starých rodičov a ministerstvo zdravotníctva sľubuje, že ich fotky bude zdieľať na svojich stránkach.
Najnovšie pristúpilo ministerstvo k rozposlaniu informačných letákov do schránok. Jeden milión letákov pošlú dôchodcom. Dozvedia sa v nich, ako sa prihlásiť na očkovanie, alebo dovolať na infolinku, prečo sa očkovania netreba obávať a čo od neho čakať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
