Aj keď je situácia lepšia, ak by ľudia vo veľkom porušovali opatrenia, počet infikovaných vie stále rýchlo rásť.
Čaká nás Veľká noc. Najväčšie kresťanské sviatky, ktoré by boli za normálnych okolností plné návštev blízkych, výletov a tradícií. Už druhý rok po sebe sa však pre pandémiu koronavírusu líšia.
Odborníci preto prišli s Veľkonočným desatorom, ako sa správať, aby sme znížili riziko šírenia nákazy. Popri nich naďalej platí prísny lockdown či zákaz cestovania medzi okresmi. Sviatky budú v boji s vírusom kľúčové a dodržiavanie opatrení môže pomôcť v zlepšujúcej sa situácii.
Naopak, ak by si ľudia vo veľkom povedali, že na sviatky si dajú od opatrení „pauzu“ a došlo by k ich hromadnému porušovaniu, mohlo by to mať zlé následky.
Text pokračuje pod grafikou.
Dátový analytik Ivan Bošňák z iniciatívy Dáta bez pátosu upozorňuje, že ak by ľudia vo veľkom nedodržiavali nič, čo dnes platí, počet infikovaných vie narásť rýchlo. „Za dva týždne na dvojnásobok, za mesiac na štvornásobok a potom sa ľudia zľaknú húkačiek sanitiek, plnej nemocnice a mrazáku pred cintorínom,“ hovorí.
Práve to sa podľa neho stalo v Nitre, Trnave, Košiciach, Ždiari, Žiline a na Orave. Následne sa z toho daný región dostáva dva mesiace a skončí s dvoj- až trojnásobkom normálneho počtu úmrtí, ako pripomína Bošňák, slušne premorený a doráňaný.
Vydržme, prosí Heger aj Mikas
Epidemiologická situácia sa pred sviatkami zlepšuje. Pozitívny trend sledujeme už zopár týždňov. Potvrdili to aj predstavitelia ministerstva zdravotníctva na pravidelnej tlačovej konferencii po zasadnutí pandemickej komisie v utorok (29. 3.). Opakovane klesá aj počet čiernych okresov v COVID automate.
Designovaný premiér Eduard Heger, ktorý dočasne vedie aj rezort zdravotníctva, opakovane vyzval ľudí, aby počas Veľkej noci ešte vydržali a dodržali všetky pravidlá. S takým istým posolstvom sa k verejnosti obrátil aj hlavný hygienik Ján Mikas. Pripomínajú, že ak sa bude stav v krajine zlepšovať, budeme môcť hovoriť o postupnom otváraní.
Podľa Bošňáka máme na Slovensku dve skupiny ľudí. Jedni sa obmedzujú od Vianoc trvale, stále rovnako a neverí, že na Veľkú noc by zdiveli a na všetko sa vykašľali. Počkajú na prvé uvoľnenia v apríli po sviatkoch a ocenia to.
Druhá skupina ľudí potrebuje živiť rodiny, na rezervu išli v januári. „Potrebujú byť a aj sú mobilní, niektorí sa dokonca 15-krát dali otestovať, ale žijú voľnejšie,“ hovorí Bošňák.
Situácia je iná ako pred Vianocami
Pred podobnou výzvou v súvislosti s vírusom stálo Slovensko aj pred Vianocami. Cestovanie bolo v tom čase povolené, otvorené boli dokonca aj lyžiarske zjazdovky. Mohlo by sa tak zdať, že na Veľkú noc sme pripravení lepšie.
Bošňák uvádza, že to nie je primárne o opatreniach. V porovnaní s Vianocami je teraz na Veľkú noc v pandemickej situácii päť vecí úplne inak. Po prvé, dnes máme 700-tisíc zaočkovaných, hlavne seniorov a pracovníkov z prvej línie. V decembri to bola nula.
„Ďalej máme asi o jeden milión viac infikovaných (odhadujeme to na dvojnásobok skutočného počtu zistených pozitívnych). Máme tiež asi 9 500 úmrtí a tí ľudia už, bohužiaľ, nemôžu umrieť druhýkrát. Boli prví na rane, nevedeli sme ich ochrániť, naopak, nakazili sme ich. Nevedeli sme ich ani liečiť,“ hovorí analytik.
Po štvrté, máme pred sebou necelý týždeň sviatkov pri zákaze prechodu do susedného okresu na rozdiel od dvoj- až trojtýždňových Vianoc s otvoreným sťahovaním národov. A napokon - počasie. Je jar, máme teplo a nie zimu, ktorá šíreniu vírusu pomáha.
„Toto všetko sú parametre, ktoré zabraňujú infikovaniu ľudí, šíreniu vírusu a aj následným komplikáciam v nemocniciach a v krematóriach,“ pripomína Ivan Bošňák.
Analytik tiež vidí regióny, v ktorých sa situácia napriek dobrému stavu bude zhoršovať. „Umierať budú ľudia z nemocníc, do nemocníc prídu infikovaní s príznakmi a v ohniskách na Hornom Považí, Kysuciach, na Orave a v Poprade bude infikovaných pribúdať, ale nie pre mizerné opatrenia. Už sme o disciplíne písali. Príroda si to preberie, vírus je nekompromisný, trestá nezodpovedné komunity a berie v nich prevažne starkých. Točíme sa dokola,“ dodáva.
Sústavné zákazy vedú k revolte
Sprísňovanie opatrení v rovine príkazov tentoraz neprišlo. Spomínané Veľkonočné desatoro, ktoré prezentovali odborníci, sú iba odporúčania. A to podľa analytika nie je nesprávne.
„Ja si od začiatku myslím, že mnohé opatrenia mali byť v rovine odporúčaní. Nie sme vojenský tábor. Sústavné príkazy a zákazy a represia vedú k revolte a nie k dobrému výsledku. Sú o tom štúdie a dobrým prikladom úspešných krajín je Škandinávia, neuspešní sú na Balkáne,“ vysvetľuje Bošňák.
Práve v Škandinávii nezačali príkazmi. „Trpezlivo vysvetľovať, vzdelávať, nastaviť ciele, priniesť výsledky, osláviť úspech. My na to ideme opačne. Máme veľké očakávania, mizernú exekúciu, zúfalé výsledky a kopec ďakovačiek. Za čo?“ pýta sa analytik.
Poukazuje tiež na to, že celkovo sú už ľudia otrávení z obmedzení, napríklad z nosenia respirátorov v lese. „Ani sa tomu nečudujem, je to nezmysel. A ľudia majú vlastný rozum. Mnohí rezignovali, a
preto v niektorých obchodoch nemajú rúško ani predavačky,“ hovorí Bošňák.
Podľa neho sa prístup ľudí bude časom
len zhoršovať. „Nemáme autority, ktoré by ľudia rešpektovali a nemáme
lídrov, ktorým by verili. Za chvíľu je po pandémii,“ dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
