Odborník vysvetľuje, že spoločnosť je už z pandémie unavená a nepomáha tomu ani zlá komunikácia vládnych predstaviteľov.
V časoch, kedy pandémia pripravuje o život desiatky pacientov denne, sa v spoločnosti čoraz hlasnejšie spomína takzvaná „pandemická únava“. Dospeli sme k nej po turbulentnom roku, kedy bolo Slovensko spočiatku premiantom v boji s vírusom, no neskôr sa z neho stala jedna z najzasiahnutejších krajín.
Ľubomír Šottník zo Sociologického ústavu SAV vysvetľuje, že pandemickú únavu vníma predovšetkým ako rozčarovanie či vytriezvenie z idealistických predstáv o zvládnutí pandémie. Dnes ľuďom navyše vôbec nepomáha ani komunikácia vládnych predstaviteľov, chaos v opatreniach či exotické dovolenky politikov.
Odsedieť si pandémiu nestačilo
Uplynulý rok sa toho stalo veľmi veľa, a tak je vyčerpanie v spoločnosti prirodzené. Podľa sociológa sme si na úvod pandémie mysleli, že na jej zvládnutie postačia dva mesiace. No z dvoch mesiacov sa stal rok a je potrebné podotknúť, že veľmi dynamický.
„Prvotnú disciplinovanosť môžeme vysvetliť predstavou, že pandémiu si odsedíme doma pri Netflixe, šití rúšok a kváskovaní, a prirodzeným slovenským inštinktom vyhýbať sa ‚veľkým dejinám‘. Táto stratégia sa však neosvedčila, s koronavírusom sme sa naučili fungovať a strach z ochorenia zatlačili do úzadia hromadiace sa ekonomické problémy,“ vysvetľuje odborník.
Ako najväčšie dôvody úspechu v prvej vlne vidí opatrenia iných štátov a skutočnosť, že naša krajina nie je križovatkou s veľkým pohybom medzinárodného obyvateľstva. Svoju úlohu v dobre zvládnutej prvej vlne určite zohrával aj strach. Bola to nová a neznáma situácia, na ktorú nikto nevedel reagovať.
Počas roka sa situácia stále menila, zlepšovala a rapídne zhošovala, prevádzky sa zatvárali, otvárali a potom znova zatvárali. Navyše plány, ktoré mali pomôcť zvládnuť pandémiu, ľudí často rozdeľovali. „A tiež sme počuli dobré správy o vakcínach a znepokojujúce správy o mutáciách koronavírusu,“ dopĺňa Šottník.
Sociológ upozorňuje, že ak k spomínaným javom prirátame zmenu vlády, ďalekosiahle otrasy v súdnictve alebo rôzne zásadné svetové udalosti a osobné výzvy, s veľkou pravdepodobnosťou bol rok 2020 jedným z najdynamickejších rokov posledného obdobia.
Je teda prirodzené, že únava napokon dorazila. Avšak pri nej sa to podľa odborníka nemusí skončiť. „Väčšie obavy však vo mne vzbudzuje jej ďalšia fáza, ktorú si dovolím nazvať ‚pandemická apatia‘, ktorá by mohla viesť k hromadnému porušovaniu nariadení či nezáujmu o očkovanie,“ vysvetľuje.
Dnes už netlieskame
Po príchode pandémie pred rokom sa spoločnosť zomkla. Solidarita sa popri spomínanom šití rúšok ukázala aj hromadným potleskom pre zdravotníkov v oknách a na balkónoch.
Táto emócia je v spoločnosti podľa Šottníka už vyčerpaná. A to napriek tomu, že nemocnice sú preťažené a zdravotníci vyťažení viac než kedykoľvek predtým.
„Na jar minulého roka mal nejeden z nás z koronavírusu apokalyptické predstavy, no dnes sme sa naučili fungovať s pandémiou, síce s rúškami a obmedzeniami,“ hovorí sociológ.
Takáto solidarita by podľa odborníka tiež nebola možná aj pre opatrenia, ktoré niekoho obmedzujú viac, iného menej, ale aj rôzne názory na pôvod pandémie či riziká očkovania.
Exotika morálke nepomáha
V neposlednom rade sa podľa Šottníka do témy koronavírusu vniesol aj politický rozmer, a ten zväčša spoločnosť rozdeľuje, než spája.
Navyše, v týchto dňoch sa opatrenia v boji s vírusom na Slovensku sprísňujú. Vláda tiež pred pár dňami prijala prísnejší lockdown a sľubuje aj väčšie kontroly.
I keď bolo zvykom občanom vysvetliť nové opatrenia verejne pred novinármi, vládni predstavitelia tak tentoraz nespravili. Ich komunikácia teda pandemickej únave vôbec nepomáha.
Sociológ približuje, že v tomto prípade išlo o vrchol nezvládnutej komunikácie. Stále sme v krízovej situácii a v nej ľudia, prirodzene, vyhľadávajú jasné a zrozumiteľné informácie.
„Chaotická a neprehľadná komunikácia vedie k trom problémom. Prvým je neistota, ktorá sa dotýka či už rodičov školopovinných detí, majiteľov súkromných podnikov alebo samospráv,“ hovorí Šottník.
Ďalší problém je, že vládne nariadenia nedokáže rozuzliť každý. Výsledkom toho je, že si ich potom interpretuje po svojom.
„A posledným problémom je spoločné vedomie, že všetky nariadenia sa aj tak zmenia. A neustále meniace sa prostredie neprospieva plánom, či už osobným, partnerským alebo profesionálnym,“ uvádza odborník.
Podľa sociológa môže oslabiť dodržiavanie opatrení aj ďalší jav. Verejnosť sa stáva aj svedkom toho, že niektorí politici si počas boja s krízou nájdu čas aj na exotickú dovolenku pri mori.
Okrem politikov naďalej cestujú aj iné známe osobnosti. „Luxusné dovolenky verejne známych osobností zasa odhaľujú, že nad určitým zostatkom na bankovom účte vám protipandemické opatrenia nemusia vôbec znížiť váš životný komfort,“ dodáva sociológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
