Toto rozhodnutie môže zamestnanec spraviť raz za 12 mesiacov.
Zákon, ktorý určil, že si zamestnanci môžu vyberať medzi formou príspevku na stravu, je síce platný už od 1. marca, no zároveň platí prechodné obdobie až do konca tohto roka.
V praxi to znamená, že mnohí zamestnávatelia sa na tento systém len pripravujú a dilemu, či si vybrať stravný lístok alebo hotovosť, budú zamestnanci riešiť až v najbližších dňoch, týždňoch a možno až mesiacoch. Výnimku majú jedine zamestnávatelia, ktorí vedia stravu zabezpečiť vo vlastnej réžii, a to pomocou kantín alebo jedální.
Gastrolístky alebo peniaze?
Je preto výhodnejšie si vybrať gastrolístky alebo peniaze? Oslovili sme skúsenú ekonómku a účtovníčku.
„Ak sa na to pozriem ako zamestnanec a vyberiem si hotovosť, je to jednoduchšie v tom, že buď mám hotovosť v peňaženke alebo zaplatím platobnou kartou. Pri stravnom lístku vidím skôr nevýhodu v tom, keď pri platení za jedlo, ktoré má nižšiu hodnotu ako stravný lístok, tak sa z neho nevydáva," povedala na úvod Dana Kiráľová.
Dôležité preto je, aby človek pri výbere zvážil, či má možnosť stravovať sa v reštaurácii a či ceny „obedových menúčok" sú na úrovni stravného lístka alebo o niečo vyššie. Ak nie, tak lepšou voľbou je trvať na peniazoch.
Na druhej strane netreba zabúdať, že bez stravného lístka musíte myslieť na peniaze pomimo, ktoré si na obed vyčleníte. Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať v júni minulého roka Asociácia moderných benefitov, by polovica zamestnancov v prípade zavedenia stravného v hotovosti kúpila niečo iné než obed.
Peňažný príspevok dani nepodlieha, exekúcii áno
Ekonómka sa vo svojej praxi často stretáva aj s mylnou informáciou, že ak sa zamestnanec rozhodne pre peniaze, tak na výplatnej páske uvidí sumu navýšenú o hodnotu straveniek.
„Avšak skutočnosť je taká, že zamestnávateľ dá stravný lístok v nejakej hodnote, napríklad 4 eurá, ale zamestnanec sa na tom podieľa minimálne 45 percentami, čo je 1,80 eura. Čiže reálna čiastka od zamestnávateľa je 2,20 eura za jeden stravný lístok," uviedla na príklade Kiráľová.
Ak by sme teda mali zostať pri tomto príklade, treba rátať s tým, že finančný príspevok na stravu bude 2,2 eura krát počet pracovných dní. Samozrejme, zamestnávateľ vám už nestrhne z výplaty váš podiel na stravnom lístku. Na konci dňa vám teda zostane na obed rovnaká suma pri oboch variantoch.
Nič na tom nezmení ani zdanenie, keďže tento finančný príspevok na stravovanie je od neho oslobodený. Odborníčka však varuje, že ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi na obed viac, ako je stanovená maximálna výška príspevku, tak tento rozdiel už dani podlieha.
„Minimálny príspevok zamestnávateľa je 55 percent z ceny jedla, čo znamená, že najmenej môže prispieť 2,11 eura, no najviac 2,81 eura. Ak si teda zamestnanec vyberie príspevok na stravovanie, tento finančný príspevok je oslobodený od dane, ale len do maximálnej zákonom stanovej výšky," vysvetlila Kiráľová.
Zároveň dodala, že aj keď tento príspevok nie je mzdou a je účelovo viazaný, nie je vyňatý spod možnosti exekúcie.
Iná situácia v čase pandémie
Mnohí zamestnanci ešte kalkulujú s tým, že v prípade peňažného príspevku sa im navýši plat, a tak sa im viac bude započítavať do dôchodku.
„Finančný príspevok nie je mzdou. Tá časť príspevku, ktorá je na strane zamestnanca oslobodená od dane, je oslobodená aj od odvodov, čiže dôchodok preto vyšší nebude," ozrejmila Kiráľová.
Na záver treba ešte dodať, že táto voľba zamestnanca je platná na 12 mesiacov, potom si opäť bude môcť vybrať. A to je pri súčasnej dileme veľmi dôležitý faktor pri rozhodovaní, keďže stále bojujeme s pandémiou a rôzne stravovacie zariadenia fungujú (a nevie sa dokedy) vo veľmi obmedzenom režime. Navyše, množstvo ľudí pracuje z domu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
