Okrem očkovania sú jedinými zbraňami proti vírusu lockdown a testovanie. Vyzerá to tak, že sme už svoje možnosti vyčerpali.
Zaviedli sme tvrdý lockdown, pretestovali celé Slovensko, spustili COVID automat, povolali ambulantných lekárov do nemocníc a zaočkovali už vyše 200-tisíc ľudí. Nestačí to. Situácia na Slovensku je taká zlá, že denne zomiera na COVID viac ako sto ľudí, väčšina škôl sa rozhodla neotvoriť a nemocnica v Bojniciach už pripomína talianske Bergamo spred roka.
Podľa ministra sa už nedá viac pritvrdiť s opatreniami
Po tvrdom lockdowne volali odborníci už na konci jesene pred Vianocami. Práve na prelome októbra a novembra sa infekcia znova začala šíriť veľmi rýchlo. Epidemiológovia navrhovali, že ak chceme prežiť bezpečné Vianoce, najlepšie bude, ak niekoľko týždňov pred sviatkami zavedieme prísny zákaz vychádzania a znížime tak počet nakazených ľudí. Namiesto toho boli prijaté jemnejšie obmedzenia.
Výsledkom bolo prudké šírenie nákazy a následne vysoká mobilita ľudí po celom Slovensku. Tvrdý lockdown bol nakoniec prijatý na Silvestra a začal platiť 1. januára 2021.
Keďže nebolo vidieť jeho efekt ani po dvoch týždňoch, premiér Igor Matovič rozhodol, že opäť prestestujeme celé Slovensko antigénovými testami. Od testovania ubehli týždne, no ani to nepomohlo zlepšiť situáciu. Naopak, v nemocniciach máme rekordný počet pacientov - 3719 a denne vyše päťtisíc nových prípadov nákazy koronavírusom.
Znamená to, že štát už narazil na svoje limity a viac pre zlepšenie situácie urobiť nedokáže? Nepriamo to povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí.
„My robíme, čo sa dá. Myslím, že ľudia si uvedomujú, že tu máme zákaz vychádzania, pritvrdiť už niet veľmi kam,“ povedal Krajčí. Nakoniec vláda prijala ešte jedno opatrenie, ktoré doteraz chýbalo - kontroly na hraniciach. Každý človek, ktorý prejde hranicami, by mal byť skontrolovaný policajtom a mal by dodržať 14-dňovú izoláciu. Opatrenie prijala vláda z obavy šírenia juhoafrického variantu koronavírusu.
Hody nebudú najbližšie mesiace
Podľa epidemiológa Martina Pavelku štát aj samosprávy už narazili na svoje limity. „Teraz sme v situácii, keď nám neostáva nič iné, len sa prizerať,“ hovorí Pavelka.
Lockdown a testovanie sú podľa neho jediné nefarmaceutické možnosti boja v epidémii. Keď zlyhávajú aj tieto dve, musíme už len čakať na to, kým bude zaočkovaných 15 až 20 percent populácie.
Toto číslo dosiahli vo Veľkej Británii a podľa Pavelku sa to už odráža na celkovej situácii v krajine. Počet infikovaných klesol o dve tretiny a počet úmrtí o tretinu. Keď budeme mať toľko zaočkovaných aj my, môžeme podľa epidemiológa otvárať aspoň prvé ročníky základných škôl. Kedy to bude, je otázne. Dodávky vakcín závisia od zmlúv medzi Európskou úniou a farmaceutickými spoločnosťami.
„Môžeme očakávať, že už nám nebude umierať sto ľudí denne, ale päťdesiat,“ hovorí epidemiológ.
Pavelka sa čiastočne spolieha aj na počasie. V apríli očakáva, že viac ľudí bude tráviť čas vonku a budú sa menej stretávať v interiéroch. Aj to by podľa neho mohlo viesť k zníženiu šírenia infekcie.
„Najbližšie mesiace sa však nič nebude meniť. Hody nebudú. Ľudia si to musia uvedomiť,“ pripomína.
Ku 11. februáru sme mali zaočkovaných 206 383 ľudí. Pri súčasnom tempe bude mať pätina obyvateľstva vakcínu zhruba o štyri mesiace. Komplikáciou môže byť aj slabá ochota ľudí dať sa zaočkovať. Hoci záujem o vakcináciu na Slovensku stúpa, stále je o tom presvedčených len 34,7 percenta opýtaných. „Skôr áno“ odpovedalo v poslednom prieskume 22,7 percenta.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
